Predchádzajúci článok predstavil rasistické a agresívne postoje členov novej izraelskej vlády, ktoré podnecovali v izraelskej spoločnosti kultúru nenávisti a ktoré minulý týždeň prispeli k upáleniu palestínskeho bábätka. Z opisu sme však vynechali jej staronového predsedu, Benjamina Netanjahua, ako aj ďalšie drobnosti, ktoré celkový obraz o charaktere Izraela dokresľujú.
Aj súčasný dlhoročný premiér je známy svojim nepriateľstvom k Palestíne, ktoré sa najjasnejšie prejavilo tesne pred voľbami a počas nich. Komentátori právom novú vládu nazvali dosiaľ najpravicovejšou (v zymsle nacionalizmu, rasizmu a militarizmu) no tá predchádzajúca v tomto ohľade zaostávala iba málo.
Nie len Netanjahuove vlády, ale celá izraelská spoločnosť sa v ostatných rokoch výrazne posúva smerom k väčšiemu nepriateľstvu a nenávisti, upevňovaniu vojenskej okupácie a rozširovanie kolónií brániacich vytvoreniu palestínskeho štátu, čo je podmienka mieru (súčasný stav kedy Izrael nad palestínskymi územiami uplatňuje režim vojenskej diktatúry je s mierom nezlučiteľný). Hoci sa pred svetom Netanjahu usiluje tváriť ako zástanca mierového riešenia, jeho skutky z pozície premiéra prezrádzajú opak a jeho občasné prerieknutia tušenie o odlišných úmysloch potvrdzujú. Najjasnejšie ich však obnažili marcové voľby.
Čím viac sa blížil ich termín, tým viac prieskumy signalizovali prepad jeho podpory a možnú prehru. V zúfalej snahe zachrániť výsledok, sa Netanjahu rozhodol odhodiť masky a vsadiť na vernosť svojich skalných voličov a na osvedčenú taktiku zneužívania strachu a hľadania nepriateľa, pred ktorým by ich ochránil. Niekoľko dní pred voľbami vyhlásil, že kým on bude premiérom palestínsky štát nevznikne čím aj tých najväčších idealistov zbavil pochybností o tom ako vážne to s mierom celý čas myslel.
Aby toho nebolo dosť, v deň volieb, počas ich priebehu, zverejnil video, v ktorom vyzýval nacionalistov, aby prišli hlasovať a zachránili tak “svoju” vládu. To by ešte nebolo také zlé, keby na to nezneužil nenávisť k arabským občanom Izraela. Svojich židovských spoluobčanov tým najlacnejším spôsobom vystrašil vymysleným tvrdením, že “Arabi prichádzajú k urnám v húfoch, a ľavicové organizácie ich zvážajú v autobusoch.” Na mobilizáciu svojich voličov ďalej použil vojenskú terminológiu, keď proti kampani V-15 namierenej proti nemu postavil “rozkaz 8” čo je povolávací rozkaz do armády: “My nemáme V-15, my máme rozkaz 8.”
Toto prekonáva aj to najhoršie čo si na Slovensku pamätáme z čias mečiarizmu. Predstavte si, že by premiér Slovenska v deň volieb mobilizoval svojich voličov použítím vojenskej terminológie a vyvolávaním strachu zo Židov, alebo z Maďarov, alebo z Rómov. To čo je na Slovensku nepredstaviteľné, je v Izraeli realita. A kým ľudia na Slovensku aj slabučkého Mečiara odmietli, Izraelčania Netanjahuove strašenie vnútornými a vonkajšími nepriateľmi odmenili a zabezpečili mu veľké víťazstvo, čím aj tých najväčších idealistov zbavili ilúzií o tom, že by izraelská spoločnosť chcela mier.
Týmto ťahom si Netanjahu získal izraelských nacionalistov, ktorých je viac než je milé zahraničným podporovateľom Izraela priznať, no stratil podporu zahraničných partnerov, ktorí jeho otvorenými nepriateľskými vyjadreniami voči Palestínčanom zostali nepríjemne zaskočení. Dokonca aj Barack Obama sa vyjadril, že Netanjahu ohrozuje demokraciu v Izraeli.
(Foto: Wikimedia)
K ilustrácii extrémneho nacionalizmu, ktorý izraelskú spoločnosť ovláda čoraz viac, uveďme ešte pár príkladov. Týždeň pred voľbami Netanjahuov koaličný partner a minister zahraničia Avigdor Lieberman vyhlásil v narážke na palestínskych Izraelčanov, že nelojálnym občanom by odťal hlavu. Nehovoríme o nejakom bezvýznamnom náckovi, ale o ministrovi ZAHRANIČIA údajne demokratického štátu. Ten v čase celosvetového zdesenia z odtínania hláv zajatcov teroristami z ISISu povie o svojich spoluobčanoch, ktorí už aj tak tvoria v štáte utláčanú menšinu, že “tí z nich, ktorí sú proti nám, nič sa nedá robiť – musíme zodvihnúť sekeru a odťať hlavu.” Človek s myslením teroristov Islamského štátu sedel niekoľko rokov v Netanjahuovej vláde a bol partnerom ministrov zahraničia EÚ a USA.
.jpg)
(Foto: wikimedia)
Ďalší príklad. Dva týždne pred voľbami sa na univerzitnej pôde konala diskusia o právach žien, ktorej účastníčkami boli izraelské političky vrátane palestínskej poslankyne v izraelskom parlamente, Hanin Zoabi. Akcia bola narušená davom nacionálnych extrémistov, ktorí obsadili sálu, mávali transparentom “Trest smrti teroristom”, hulákali a vyvolali chaos. V jednu chvíľu sa jeden z narušiteľov postavil na stôl, vykríkol na poslankyňu Zoabi “hanbi sa teroritska” a vylial na ňu pohár džúsu. Jej mediálnu poradkyňu a hovorkyňu strany Emilie Moatti útočníci udreli tyčou do hlavy a bola odvezená do nemocnice.
(Zábery z iného uhla tu.)
O tom, ako veľmi sa Izrael bráni mieru s Palestínou, svedčí aj jeho postoj k decembrovému návrhu rezolúcie BR OSN, ktorú v mene Palestíny podalo Jordánsko. Návrh vyzýval na ukončenie mierových rozhovorov a vytvoreniu palestínskeho štátu v istom časovom limite, aby sa už 20 rokov trvajúce rozhovory nenaťahovali donekonečna. V texte návrhu sa píše:
„Dva demokratické štáty, Izrael a Palestína… bok po boku v mieri v rámci bezpečných a uznaných hraníc… Spravodlivé, trvalé a mierové urovnanie izraelsko-palestínskeho konfliktu môže byť dosiahnuté iba mierovými prostriedkami na základe trvalého záväzku k vzájomnému uznaniu, k odmietaniu násilia, štvania a teroru… (vyzývame obe strany,) aby sa s vážnosťou zapojili do budovania dôvery a aby spolupracovali v zaujme mieru…“
Predstavitelia mierumilovného Izraela tento návrh označili za „akt vojny“. Návrh nebol prijatý.
Nová izraelská vláda je právom označovaná za najpravicovejšiu. No už politika predchádzajúcej vlády bola extrémne nacionalistická a izraelská spoločnosť ako celok sa takou stáva čoraz viac. To vedie k posmeľovaniu židovských teroristov, ktorí už desaťročia útočia na palestínskych civilistov a minulý týždeň upálili palestínske batoľa. Na druhej strane rastie počet formálnych verbálnych vyjadrení zo sveta proti jeho politike. Hoci USA stále drží ochrannú ruku nad Izraelom a dodáva mu rekordné množstvá zbraní, v roku 2014 Biely dom jeho kroky označil slovom “neprijatelné” 87 krát. V rebríčku „neprijateľných“ z pohľadu USA sa tak Izrael ocitol na štvrtom mieste, čím predbehol okrem iných Rusko, Pakistan, Egypt, Čínu, Afganistan a Irak.
Netanjahu je enfant terrible medzinárodnej politiky. Tento človek už roky lezie na nervy hlavám väčšiny štátov Západu, vrátane dlhoročných spojencov Izraela, a jeho vláda je stále častejším terčom kritických vyhlásení z EÚ a USA. To je pozitívny vývoj, no kým sa tieto vyhlásenia nepremenia na konkrétne činy v podobe praktickej zmeny vzťahu Zapadu k nemu (napríklad prijatím bojkotu, embarga či sankcii) nič sa nezmení ani v agresívnej politike Izraela.
Kým tečú miliardové dotácie, prichádzajú dodávky najmodernejších zbraní a platia výhodné obchodné podmienky so Západom, nemá prečo zmeniť situáciu, v ktorej hrá úlohu dominujúceho okupanta a kolonizátora. S kritickými vyhláseniami na vlastnú adresu sa dá žiť, no až priškrtenie kohútika, ktorý tento režim drží pri živote, zastaví zločiny ním páchané a prinúti ho k uzavretiu mieru s Palestínou. Ak to je to, čo Západ skutočne chce. Po upálení jeden a pol ročného palestínskeho batoľata už niet na čo čakať.
Súvisiace články:
Ajatolláhovia z Tel Avivu alebo liberálna podpora rasizmu
Jon Stewart: Okupácia s humorom
Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené
Celá debata | RSS tejto debaty