Založ si blog

Neznesiteľná ľahkosť okupácie

Ľudia, ktorí podporujú Izrael, si väčšinou myslia, že podporujú demokraciu. Nemám im to za zlé, ak informácie prijímajú z mainstreamových médii; tie sú podobných odkazov plné. Dnes však už na ne nie sme odkázaní a hoci internet je plný konšpiračných a hoaxových médii, nie sme odkázaní ani ne. Je tu množstvo dôveryhodných organizácii s overenými informáciami, zábery priamo z miesta, ktoré nenechávajú priestor pre pochybnosti, a zriedkavé (hoci na západ od nás aj čoraz častejšie) informácie aj v mainstreamových médiách, ktoré spolu o Izraeli podávajú diametrálne odlišný obraz, nezlučiteľný s pojmom demokracia.

 

Príkladom násilia, aké Izrael bežne používa proti Palestínčanom (nie len, ale najmä) na územiach okupovaných roku 1967 je útok na palestínskeho civilistu pracujúceho pre izraelskú ľudskoprávnu organizáciu v dedine Adameh neďaleko Nábulusu. Incident sa odohral na území palestínskej dediny, kde sa z neznámych dôvodov objavili traja okupační vojaci v plnej zbroji a miestnych obyvateľov odháňali preč. Náš ľudskoprávny dobrovoľník však rozkazy odmietol poslúchnuť a na opakované výzvy vojaka, aby išiel domov, odpovedal “ja som doma, ty choď domov.” Nasledovalo zatknutie brániaceho sa civilistu, počas ktorého podľa svedkov vojaci na ňom sedeli a tlačili mu hlavu o kamenistú zem. Nenásilného Palestínčana odvliekli do väzenia a od vtedy o ňom nie sú verejne dostupné informácie.

 

 

Na tomto incidente vidíme dve veci. Prvá je jasná. Ozbrojení okupační vojaci a ich nevyprovokovaný útok na neozbrojeného nenásilného civilistu. Nič nerobil, iba odmietol spolupracovať so zlom; stál na svojej pôde a nepodvolil sa nelegitímnym rozkazom. Násilný charakter izraelskej politiky v plnej nahote.

 

Za druhé, všimnite si toho vojaka, jeho nevinnú chlapčenskú tvár. Skoro je vám až sympatický. Úplne si viete predstaviť, ako si s ním na telavivskej pláži, kam ste došli ako turistka zo Slovenska, dávate pri drinku príjemný pokec o živote, porozpráva vám, že má priateľku, budú mať svadbu, chystá sa na univerzitu študovať IT, je vtipný, inteligentný. Stretnutie s ním vám môže potvrdiť dojem, že Izrael je civilizovaný štát, demokracia. Čo neviete je, že ten istý človek sa na Západnom brehu mení na chladného a násilného okupačného robota, ktorý “iba plní príkazy”.

 

Je to takmer divné vidieť ho v uniforme a zbrani ako rozkazuje civilistom, nad ktorými má moc. Nepasuje to k nemu, niečo tu nesedí. A to zmyslov zbavené ziapanie a vydávanie pokynov ako “sadni si na zem”, “guľku na nich”, “dajte ho dole”, “mier na neho” a ten neurotický výraz v tvári v poslednom zábere – úplný bizár.

 

Toto robí Izrael so svojimi synmi a dcérami. Stretnete tam množstvo sympatických a inteligentných ľudí, ktorí sú ale zároveň schopní a schopné nezmyselnej krutosti voči palestínskym civilistom a berú ako samozrejmosť, že im môžu vládnuť. Možno vám aj povedia, že si želajú mier, ale na druhý deň pokojne pôjdu biť a zatýkať civilistov, ktorí nechcú nič iné, než žiť slobodne vo svojej krajine.

 

A keby ste ako slovenský turista prišli nie do Tel Avivu ale do Adameh a stáli popri Palestínčanovi, tak moc a krutosť toho istého vojaka by ste pocítili na vlastnej koži aj vy, ako sa to stalo Talianovi v Biline, dedine, ktorá každý týždeň protestuje proti segregačnému múru a plotu postaveným na jej území a o ktorej RTVS nedávno vysielala dokument Päť rozbitých kamier nominovaný na Oscara.

 

70k

(VIDEO: Haitham Khatib/QudsN)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nemajú zábrany použiť násilie ani voči zdravotne postihnutým, ako vidno na nasledujúcich záberoch. Palestínčan na invalidnom vozíku sa snaží pristúpiť k mladej Palestínčanke postrelenej vojakmi a krvácajúcej na zemi. Surovo ho zvalili na zem a ostatných odohnali delobuchmi a krikom. To divé hulákanie, to sú vojaci, sympaťáci, s ktorými si pri drinku môžete príjemne pokecať na telavivskej pláži.

 


 

Vojaci tvrdili, že palestínsku dievčinu strelili, lebo ich napadla. Je bežnou praxou vojakov nechať postrelených Palestínčanov vykrváca. Aj ju nechali ležať na zemi a v poskytnutí pomoci bránili aj Palestínčanom.

 

Rutinne používajú násilie aj voči deťom. Charakter izraelskej politiky dokonale vykresľuje nasledujúci výjav vojaka v kukle a so samopalom ako naháňa chlapca. Chce ho zatknúť, lebo vraj na neho hodil kameň. Údajný hod kameňa nikto nevidel a chlapec má ruku v sádre, ale dajme tomu, že vojak neklame. Predstavte si tú absurditu. Vojak je na cudzom území, ktoré okupuje, a cíti sa byť ohrozený kameňom od malého chlapca s rukou v sádre. Aký silný mohol byť ten hod kameňom? Ale o to tu nejde. Tu ide o pokorenie okupovanej populácie. Palestínčania, ani ich deti, si nesmú dovoliť vzdorovať okupačnej moci ani len symbolicky a akýkoľvek prejav hrdosti treba potlačiť.

 


 

Vojak chlapca prisadne a volá posily. Tie dlho nechodia a tak ho zatiaľ ženy z chlapcovej rodiny oslobodzujú. Na rozlúčku im neúspešný vojak hádže pod nohy ďelobuch. Útok sa odohral v Nabi Saleh, ďalšej dedine, kde každý týždeň prebiehajú nenásilné protesty proti izraelskej kolónii, ktorá zaberá pôdu palestínskych obyvateľov.

 

Izraelský vojaci sa neštítia útočiť ani na malé dievčatá, ako sa to stalo v Al-Chalíle (Hebrone), meste, kde je izraelský režim apartheidu snáď najviditeľnejší. Malá Palestínčanka sa vo svojom meste kolonizovanom osadníkmi a okupovanom vojakmi iba hrala na svojom bicykli. Spúšťala sa dolu ulicou. Ibaže túto ulicu Izrael rozdelil plotom. Palestínčanom je vyhradili úzkú zanedbanú časť. Dievča sa spúšťalo po širšej a novšej časti, určenej Židom. A tak sa na ňu vojak s krikom vyrútil a bicykel jej odhodil do kríkov. Dievča najskôr od strachu zmeravelo a potom s plačom utieklo.

 


 

Keby toto urobil člen Ku Klux Klanu afroamerickému dievčatku v USA, každý by v tom rozoznal rasistickú segregáciu a barbarstvo. Keby sa to udialo v JAR pred rokom 1994, každý by v tom rozoznal apartheid. Pri izraelskom vojakovi sa západný mainstream tvári, že nevidí slona v miestnosti.

 

Palestínske deti sú aj terčom streľby vojakov, ako to vidno v dedine Kafr Qaddúm, ďalšej dedine, kde prebiehajú pravidelné demonštrácie za otvorenie cesty, ktorá ich spája s mestom Nábulus, uzavretej kvôli izraelskej osade.

 


 

V tej istej dedine trištvrte roka po tom sa udiala táto neuveriteľná scéna. Banda “neonáckov” v kuklách a s palicami v rukách chytila palestínske dieťa na demonštrácii. Bez popisu by si človek pomyslel, že ide o šialenú diktatúru; demokracia by mu ani na um nezišla. Nie je dôvod zmeniť názor, pri uvedomení, že je to režim Izraela a že tí neonáckovia sú izraelskí vojaci. A veľa na veci nemení ani skutočnosť, že vystrašené dieťa neskôr pustili.

 

70l

(VIDEO: Kafr Qaddum)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Išlo o špeciálne jednotky tzv. “arabizovanych”, ktorí sa zamiešajú medzi palestínskych demonštrantov, často krát pri tom hádžu kamene na svojich kolegov v uniformách, aby sa vzápätí obrátili proti Palestínčanom a zatkli ich. Presne to sa stalo na tejto demonštrácii na palestínskom okupovanom území neďaleko izraelskej osady. Vidíme ako sa “arabizovaní” zúčastňujú na demonštrácii proti vojakom, keď sa zrazu obrátia proti Palestínčanom, bijú ich a jednému zneškodnenému Palestínčanovi na zemi streľajú pištoľou do nohy. Špičkovo vycvičení okupační vojaci so strelnými zbraňami kolonizujúci cudziu zem proti pôvodným obyvateľom s kameňmi. Divoký západ je šuviks.

 


 

Izraelskí vojaci si môžu dovoliť násilie aj voči zdravotníkom, ktorí sa snažia ošetriť demonštranta zrazeného džípom, či voči novinárom, ktorí iba robia svoju prácu. Prečo by aj nie, keď niet nikoho, kto by im v tom zabránil?

 


 

Útoky na novinárov z toho istého incidentu:

 


 

Nadradenosť, s akou Izrael pristupuje k Palestínčanom, a dešpekt, ktorý k ich životom prechováva, jasne dokumentujú slová izraelského okupačného vojaka, ktorý počas potláčania vzbury veľkým množstvom slzného plynu v utečeneckom tábore Aida pri Betlehem sa obyvateľom vyhrážal, že ak neprestanú, všetkých ich zabijú plynom. Na inhaláciu veľkého množstva slzného plynu už nejeden Palestínčan či Palestínčanka skutočne zomreli.

 


 

“Obyvatelia Aidy, my sme okupačná armáda. Ak budete hádzať kamene, my budeme na vás strieľať plyn, až kým nezomriete. Na deti, na veľkých, na starých, na umierajúcich, na všetko. Nenecháme nikoho na žive.

 

Zobrali sme jedného z vás, videli ste to na vlastné oči, zobrali sme ho z jeho domu. Zabijeme ho a podrežeme ho pred vami, ak budete pokračovať v hádzaní kameňov a nevrátite sa domov. Budeme na vás strieľať plyn, až kým nezomriete. Na vaše rodiny, vaše sestry, vaše deti, na všetko.”

 

Aby bolo jasné, toto všetko sa odohráva na území Štátu Palestína, ktoré izraelskí vojaci už takmer pol storočia okupujú. Oni sa nebránia proti hádzaniu kameňov, oni tam páchajú násilie. Obyvatelia palestínskych miest bránia svoju vlasť pred okupačnými vojakmi.

 

Môžeme si o hádzaní kameňov myslieť čokoľvek, ale vzdor proti okupácii je prirodzená reakcia na agresiu. Všetky domorodé národy sa bránili európskym kolonistom, Slováci so zbraňou v ruke bojovali proti nacistickej okupácii a civilisti v Československu bránili svoju vlasť kameňmi pred varšavskou okupáciou v šesťdesiatomôsmom.

 

To všetko sú len čriepky z každodenného systematického násilia neoddeliteľne spojeného s izraelským režimom vojenskej diktatúry, kolonizácie a apartheidu. Toto je Izrael. Na oko kultúrny, demokratický, niekedy až liberálny, ale z vnútra rasistický a brutálny. Nezistíte to na pláži v Tel Avive, ale, podobne ako Slovenka Lucia, v Adameh, Biline, Niline, Nabi Saleh, Kafr Kaddúme, Budruse a ďalších okupovaných dedinách a mestách Palestíny. To všetko sa Izraelu prepečie s rovnako neznesiteľnou ľahkosťou akou to pácha.

 

Súvisiace linky:

Štát, uplatňujúci vojenskú diktatúru, nie je demokraciou

Izraelskí vojaci útočia

Nenásilný odpor – nočná mora izraelskej armády

Násilím proti nenásiliu

Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené

Demokraciou proti deťom

Terorizmus osadníkov

Osadníci útočia

Jediný demokratický apartheid

Ajatolláhovia z Tel Avivu alebo liberálna podpora rasizmu

OSN zakazuje, Izrael ignoruje

Databáza zdrojov o Palestíne

Nelichotivé prvenstvo festivalu Jeden svet: Režisér na protest stiahol svoj film

18.10.2017

V sobotu 14. októbra sa stalo niečo nevídané. Filmový festival ľudských práv Jeden svet sa pravdepodobne stal prvým podujatím na Slovensku, z ktorého umelec stiahol svoje dielo kvôli bojkotu viac »

Rasistický režim partnerom ľudskoprávneho festivalu

14.10.2017

Medzi váženými partnermi ľudskoprávneho festivalu hrdo svieti logo kotlebovcov. Alebo Severnej Kórei. Alebo Saudskej Arábie. Nepredstaviteľné. A predsa, na snáď najznámejšom ľudskoprávnom viac »

Radovan Bránik: Xenofóbiou proti xenofóbii?

27.09.2017

Na Slovensku, podobne ako v mnohých krajinách Západu, prebieha zápas o charakter štátu - či sa zachová jeho súčasná liberálno-demokratická podoba s dôrazom na ľudské práva, rovnosť a viac »

Rusko, voľby

Rusko nemá peniaze na vyplácanie penzií, hovorí bývalý minister

19.11.2017 13:09

Priemerný ruský dôchodok patrí k najnižším v Európe. Začiatkom roku 2017 predstavoval 12,4-tisíca rubľov (asi 180 eur).

babečka, kostol, horna marikova

V Hornej Marikovej si stavajú kostol vlastnými rukami

19.11.2017 13:00

Drevený kostolík v Hornej Marikovej, časti Rázsochy, vlani podpálil neznámy páchateľ. Oheň zničil aj jedinečné sakrálne maľby. Dnes kostolík doslova vstáva z popola.

Zimbabwe, harare, mugabe

Vládna strana odvolala Mugabeho z funkcie predsedu

19.11.2017 12:07, aktualizované: 13:20

Parlament je pevne rozhodnutý začať proces impeachementu proti prezidentovi Zimbabwe, ak Mugabe sám neodstúpi.

severná kórea, rakety

Washington zvažuje predaj protitankových rakiet Ukrajine

19.11.2017 11:35

Ruský prezident Vladimir Putin Američanov varoval, že takýto krok situáciu na Ukrajine jedine zhorší.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 106
Celková čítanosť: 323252x
Priemerná čítanosť článkov: 3050x

Autori blogu

Kategórie