Málokto si uvedomuje rozsah a závažnosť problému, ktorý predstavujú izraelskí nelegálni osadníci. V slovenskom spravodajstve sa občas spomenie problém izraelských osád, bežný človek však nevie, čo si má pod tým predstaviť. A hoci som už o osadníkoch písal, väčšina ľudí stále nevie nič o ich útokoch na palestínskych civilistov, na ich majetok a ako bránia mierovému spolužitiu Izraela a Palestíny. Nie je možné, však, utvoriť si názor na izraelsko-palestínsky konflikt, bez pochopenia problému izraelských osád, ktorými Izrael kolonizuje palestínske územia.
Mnohé z nich sú plné nacionálno-náboženských extrémistov, ktorí si judaizmus vykladajú fundamentalisticky a z pôdy si urobili náboženský fetiš. V záujme toho, aby čo najviac pôdy patrilo židom, sa pokúšajú život okolo žijúcim palestínskym dedinčanom čo najviac znepríjemniť. Nestačí, že palestínskych civilistov vytláčajú a osady budujú na pôde, ktorá patrí Palestínčanom, ale z týchto osád ešte podnikajú útoky a týmto chudobným dedinčanom vypaľujú aj to málo čo im zostalo, poľnohospodársku pôdu, z ktorej žijú. Tu nižšie vidíme palestínsky sad v dedine Burín podpálený pred pol rokom. Hasiči začali, podľa svedkov, hasiť oheň, až keď sa priblížil k izraelskej osade.
(Foto)
Ak máte pochybnosti či tie polia podpaľujú osadníci, môžete byť kľudní. Zábery, ako ich podpaľujú, boli natočené už mnoho krát a v Izraeli a Palestíne je všeobecne známe, že to robia. Často to robia pred zrakmi palestínskych dedinčanov, pred zapnutými kamerami a pred vojakmi, ktorí sa ich neunúvajú zatknúť alebo pokutovať alebo akokoľvek potrestať.
Na záberoch spred necelých dvoch rokov jasne vidno ako osadníci podpaľujú olivový sad pri palestínskej dedine Urif.
Pri inom zábere z toho istého útoku vidíme Palestínčana, ktorý sa osadníkov snaží natočiť pri čine. Beží po už vyhorenej pôde, kričí „vytiahol pištoľ,“ počujeme streľbu osadníkov a vidíme kameramana utekať do bezpečia. Áno, ako som ukázal v dávnejšom článku, osadníci na palestínskych civilistov aj strieľajú. V treťom zábere vidíme, ako palestínska sanitka odnáša zraneného.
Osadníci si pri svojich útokoch často zahaľujú hlavy do tričiek, čím pripomínajú palestínskych demonštrantov. Ale toto sú izraelskí osadníci. Tí na rozdiel od palestínskych demonštrantov, ktorí väčšinou hádžu kamene na vojakov, útočia na civilistov. Títo útočníci sú tiež často sprevádzaní izraelskými vojakmi. Keď kamene hádžu Palestínčania, vojaci do nich strieľajú, zatýkajú a bijú ich. Týchto násilníkov, však, vojaci nezatýkajú, oni ich chránia, lebo to sú „ich“ násilníci. Len tak postávajú okolo nich a prizerajú sa. Nanajvýš im niektorí priateľsky dohovárajú, aby „neblbli“. Osadníci sa so svojimi vojakmi často osobne poznajú a sú kamarátmi. Keby v tých tričkách boli Palestínčania, už by s monoklami alebo strelnými zraneniami sedeli v lochu – bez advokáta samozrejme.
Aj v dedine Beitillu osadníci podpaľujú olivový sad. Znovu počuť streľbu. A vojakov, ktorí robia osadníkom garde. Dedinčania na nich kričia, aby ich zastavili, ale ako už vieme, vojaci tam nie sú na to, aby osadníkov zastavovali.
Toto je samozrejme, iba špička ľadovca.
Budovanie a rozširovanie osád na území Palestíny je oficiálnou politikou izraelských vlád. Tie celkom otvorene podporujú ich budovanie a napriek tomu, že sú najväčšou prekážkou mieru s Palestínčanmi, vyhlasujú, že budú pokračovať v ich budovaní. Za dvadsať rokov takzvaných mierových rozhovorov sa počet osadníkov viac ako zdvojnásobil na dnešných pol milióna Izraelčanov, ktorí žijú mimo medzinárodne uznaných hraníc Izraela, na území dnes už medzinárodne uznaného štátu Palestína. Presídľovaním svojich občanov na územia, ktoré vojensky okupuje, nie len že porušuje medzinárodné právo, ale osadníkom umožňuje aj útočiť na palestínskych civilistov a posiela armádu na ochranu týchto nábožensko-nacionálistických extrémistov.
Keby sa toto dialo v Nitre, keby títo maskovaní extrémisti boli členmi Slovenskej pospolitosti, už by bolo Slovensko na nohách, verejne by odsudzovalo tak ich násilné činy ako aj laxný prístup silových orgánov k potrestaniu páchateľov a ochrane obetí. Štefan Hríb by kvôli tomu urobil špeciálnu Lampu. Oprávnene. Ale prečo potom mnohí z tých, ktorí híkajú nad násilnosťami slovenských neonacistov, podporujú izraelskú vládu v jej extrémnej nacionalistickej politike, ktorá nie len že nebojuje so „svojimi neonacistami“, ale ich dokonca aktívne posiela kolonizovať územie cudzieho štátu a chráni ich vlastnými vojakmi. Ako je možné byť tak zásadový pokiaľ ide o slovenský extrémizmus a zároveň podporovať ten istý druh extrémizmu, len v o veľa väčšom meradle, inde?
Táto schizofrénia musí prestať. Prvým krokom k tomu je, aby sa o týchto útokoch vôbec vedelo, aby sa o nich písalo, aby sa obnažil násilný charakter izraelskej politiky okupácie Palestíny. Potom bude jasné, že tu nejde o žiadnu obranu proti terorizmu, že tak útoky extrémistov z Nitry ako aj izraelská osadnícka politika sa nezlučujú ani s demokraciou, ani s ľudskými právami či dôstojnosťou človeka, ani so slobodou či zodpovednosťou, a ani s európskou kultúrou. Alebo áno?