Kandalaft

Jedným z problémov pri izraelsko-palestínskom konflikte je jeho skreslené, jednostranné zobrazovanie. Média sú plné palestínskych útokov na izraelských civilistov, no takmer úplne v nich chýbajú útoky izraelských osadníkov na palestínskych civilistov. V minulom článku som písal o ich podpaľačských útokoch na palestínske sady a polia. Osadníci však útočia aj na palestínske budovy, autá a aj priamo fyzicky na ľudí. Nejde pri tom o okrajovú záležitosť; osadnícke násilie je takmer dennodenným problémom, ktorému musia čeliť Palestínčania na okupovaných územiach.

Jednou z obľúbených činností extrémistických osadníkov sú nájazdy na palestínske dediny. Niekedy ich podnikajú v noci, ale často aj cez deň. Ako napríklad tu v apríli minulého roku, keď zaútočili na dedinu Asira al Qibliya.

V ten istý deň zaútočili osadníci aj na dedinu Urif. Tu už vidno aj to, ako osadníci vnikajú do vnútra dediny – za denného svetla, bez toho, aby im niekto bránil.

Takto pred rokom dav osadníkov spolu s vojakmi obsadil časť Asiry al Qibliye. Minulý mesiac kolonisti opäť útočili na dedinu Urif, tento krát už aj za aktívnej asistencie izraelských vojakov.

Výsledkom nájazdov zvyknú byť najčastejšie zničené autá Palestínčanov a domy posprejované nenávistnými nápismi v hebrejčine. Ako tu pri útoku v dedine Dura Al-Qara (nápis na stene: Smrť nepriteľovi, pomsta Arabom).

Alebo pri útokoch na dve dediny v jeden deň, kedy násilníci podpálili dve autá, autobus a pick-up v Zubidat a štyri autá v Marj Naaja. Samozrejme nechali za sebou aj hebrejské pozdravy nasprejované na stenách. 

V dedine Abu Ghoš, židovskí extrémisti prepichli pneumatiky na 28 autách a nasprejovali na steny budov nenávistné nápisy, ako napríklad: „Rasizmus alebo asimilácia“.

Minulý rok som písal o víťazstve Palestínčana Muhammad Assáfa v speváckej súťaži Arab Idol a o následných oslavách v uliciach palestínskych miest. Spomenul som aj status môjho bratranca, ktorý oslavy v uliciach východného Jeruzalema (v časti Beit Hanina) prirovnal k oslavám oslobodenia mesta. Pohľad na jasajúcich Palestínčanov však ťažko znášali extrémistickí židovskí osadníci mesta a tak počas nasledujúcej noci prepichli pneumatiky na 22 autách patriacich Palestínčanom. Na niektoré aj nasprejovali Davidovu hviezdu.

Tento znak, ktorý v Európe používajú antisemiti proti židom, sa v Izraeli používa v opačnom garde  židovskými extrémistami pri útokoch na Arabov. Symbol v Európe používaný na poníženie židov, v Izraeli používajú židovskí extrémisti ako symbol svojej nadvlády a poníženia Palestínčanov. Nie je to ironické?!

Pred dvomi mesiacmi, deň pred Silvestrom, ráno našli Palestínčania neďaleko izraelskej kolónie Beit El tri podpálené autá a nasprejované nasledovné nápisy po hebrejsky:

– O Západný breh bude vojna!  (Vedľa nápisu opäť tróni Dávidova hviezda)

– Pre Západný breh potečie krv! Veľa!

– Pozdrav pre Johna Kerryho

Táto oblasť je známa útokmi osadníkov na palestínskych dedinčanov. V posledných 3 rokoch izraelská organizácia Btselem zdokumentovala 5 podobných útokov. V žiadnom z nich izraelské úrady nepodnikli kroky k potrestaniu páchateľov. 

Osadnícki vandali útočia aj na palestínske mešity. V dedine Qusra, napríklad, do miestnej mešity hodili zápalné fľaše a na jej steny nasprejovali odkazy o pomste a proti Mohamedovi. A to je, samozrejme, iba jedna z mnohých podobným spôsobom ničených mešít.

Izraelskí extrémisti neváhajú znesväcovať aj palestínske cintoríny. Pred tromi mesiacmi správcovia muslimského cintorína v Jeruzaleme našli väčšinu hrobov rozbitých alebo posprejovaných hebrejskými nápismi „pomsta“ a „smrť Arabom“. Opäť nechýbali ani Dávidove hviezdy.

Títo extrémisti nenapádajú iba palestínske budovy, autá či hroby. Napádajú aj ľudí, väčšinou Palestínčanov, ale niekedy aj Židov. Častým terčom bývajú palestínski majitelia olivovníkov pri zbere olív. Izraelskí mieroví aktivisti ich niekedy sprevádzajú, aby ich pred útokmi extrémistov chránili. Osadníkom to je však jedno. Žid, ktorý chráni Palestínčana, je pre nich zradca, snáď ešte horší ako Palestínčan. Málokedy sa to podarí zachytiť, ale tu sa to podarilo. Na videu spred niekoľkých mesiacov vidíme osadníkov útočiť na Palestínčanov oberajúcich olivy a izraelských aktivistov z organizácie Rabíni za ľudské práva“.  

Minulý mesiac zase napadli izraelských aktivistov, ktorí sprevádzali palestínskych pastierov:

Takto pred pol rokom šiesti osadníci palicami a ostrými predmetmi dobili a dobodali Palestínskeho pastiera neďaleko ilegálnej kolónie Ramat Migron (pre zobrazenie článku, sa stačí zaregistrovať).

Jedným z problémov súvisiacim s osadníckym násilím, je nečinnosť izraelského bezpečnostného aparátu, ktorý nie len, že nezabraňuje ich útokom, ale zriedka kedy sa unúva potrestať ich páchateľov. A tak osadníci môžu pokračovať v násilnostiach aj za bieleho dňa, za prítomnosti svedkov a nevadí ani, že sú pri tom filmovaní. Prečo by to aj vadilo, sú si istí, že im nič nehrozí. Ako to, že sú si takí istí? Takto:

Reportáž izraelskej televízie informuje o ojedinelom pokuse izraelskej polície zatknúť osadníkov pri čine a odsúdiť ich. Policajná kamera zachytáva osadníkov ako bejsbalkami napádajú dvoch palestínskych pastierov. Až nato, že to nie sú palestínski pastieri, ale izraelskí policajti v prestrojení. Osadníkov chytili pri čine a postavili pred súd. Skúste si typnúť aký trest dostali? Pár rokov? Nie , nebuďme prísni. Pár mesiacov? Nie. Týždňov? Nie, nie, nie, ste úplne vedľa. Nedostali nič, súd ich oslobodil. A tak môžu napádať izraelských policajtov v prestrojení a skutočných Palestínčanov ďalej, môžu im podpaľovať polia, ničiť autá, hádzať na nich kamene, sprejovať nenávistné nápisy na ich domy a mešity a strieľať po nich. 

Izraelská televízna stanica v decembri odvysielala reportáž zo svadby mladých osadníckych extrémistov. O svojej nenávistnej a násilnej ideológii boli celkom otvorení. Zamaskovaní extrémisti tancovali „tanec nožov“, pričom spievali o pomste a o zavraždenom vodcovi extrémistov Kahanovi. Jeden zo starších vodcov hovorí, že na takejto akcii sa nesmie vyskytnúť žiaden Palestínčan či Arab, že to musí byť čistá hebrejská práca. Vraj keby tu bol arabský čašník, nepodával by jedlo, ale hľadal by najbližšiu nemocnicu. V súkromných rozhovoroch sa rozprávali o napríklad aj o okupovaní najsvätejšieho muslimského miesta v Palestíne, Skalný dóm v Jeruzaleme. Pre prehratie videa, kliknite na obrázok:

Iba minimum podobných incidentov, ak vôbec, sa objavuje v slovenských médiách. Väčšina ľudí, preto, nemá tušenia, že niečo takéto je súčasťou izraelskej politiky v Palestíne. V povedomí ľudí prevláda skôr dojem, že Izrael sa snaží o mier. Podľa údajov OSN, však, počet týchto útokov za posledných osem rokov sa zvýšil štvornásobne (zoznam osadníckych útokov – nie kompletný – si môžete pozrieť aj na wikipédii).

V dávnejšom článku som písal, že americke ministretvo zahraničia útoky osadníkov označilo za terorizmus. Pred mesiacom ich označil za terorizmus aj izraelský minister obrany. Väčšina vrcholných predstaviteľov Izraela slovne odsudzuje osadnícke násilie, no silové zložky nepodnikajú seriózne kroky, aby ho zastavili. „Nie je dostatočný tlak od premiéra, ministra obrany, ministra vnútra, aby sa tomu zabránilo,“ hovorí Gadi Zohar, bývalý vysokopostavený izraelský veliteľ v okupovanej Palestíne. A tak počet týchto teroristických útok neustále rastie.

Ak verejnosť vie o palestínskych násilných útokoch, musí vedieť aj o násilných útokoch izraelských teroristov. Ak verejnosť odsudzuje útoky palestínskych teroristov, musí odsúdiť aj útoky tých izraelských. Ak je palestínsky terorizmus dôvodom na izoláciu Palestínčanov (viď Hamas v Gaze), potom to isté musí platiť aj voči Izraelu. Nie je ďalej možné prehliadať izraelské násilie voči palestínskym civilistom, tváriť sa, že neexistuje alebo, že je oprávnenou obranou. Politika tolerovania násilia jednej strany musí skončiť.