Ak hovoríme o násilí izraelských ilegálnych osadníkov v Palestíne, nemôžeme opomenúť najznámejší a najkrvavejší teroristický útok proti Palestínčanom, masaker v Abrahámovej mešite v Hebrone (hebrejsky: Jaskyňa patriarchov) . 25. februára roku 1994, počas prebiehajúceho sviatku ramadán a židovského sviatku purim, do mešity plnej palestínskych veriacich vtrhol izraelský osadník, lekár, prisťahovalec z USA, Baruch Goldstien a začal do prítomných strieľať zo svojho samopalu. Zabil 29 Palestínčanov a okolo 120 zranil. Mnohí nacionálno-náboženskí židovskí fanatici jeho čin oslavovali a jeho hrob sa pre nich stal pútnickým miestom kam mu chodia vzdávať úctu. Tento teroristický útok na Palestínčanov prispel k následnej radikalizácii hnutia Hamas. Toľko spomínané samovražedné útoky Hamasu na civilistov v Izraeli sa objavili až po tomto teroristickom útoku na Palestínčanov.
Namiesto toho, aby izraelská vláda a armáda obmedzili prítomnosť a voľnosť svojich ilegálnych osadníkov v meste, potrestali palestínskych civilných obyvateľov mesta zosilnením okupačného útlaku. K minulomesačnému 20. výročiu masakra v Hebrone izraelská organizácia Breaking the Silence (Prelomenie mlčania) vydala niekoľko spotov, ktoré znázorňujú, ako sa od vtedy stará časť Hebrona premenila na mesto duchov a miesto, kde izraelskí osadníci a vojaci môžu páchať násilie na Palestínčanov.
Po masakri, stovky palestínskych obchodníkov dostali od izraelskej armády rozkaz k zatvoreniu obchodov a na viacerých uliciach zakázali prítomnosť Palestínčanov. Vojaci častejšie uvaľovali na Palestínčanov zákazy vychádzania a na kontrolných stanovištiach im arbitrárne zakazovali na určitý čas prechod ku svojimi domom. Kvôli výrazne sťaženým podmienkam života, staré mesto opustili tisíce palestínskych obyvateľov. Celkovo zostalo zavretých okolo 1800 obchodov. Centrum mesta, dovtedy plné ľudí a ruchu, zostalo ľudoprázdne.
V Hebrone žije okolo 180 000 Palestínčanov. Uprostred nich si zriadilo svoju kolóniu niekoľko sto izraelských extrémistických osadníkov. Tí pod ochranou izraelskej armády páchajú násilné útoky na svojich palestínskych susedov. Tie neprestali ani po masakri v Abrahámovej mešite. Palestínčania musia chrániť svoje domy železnými mrežami, musia znášať šikanu, nadávky od osadníkov a kamene, ktoré na nich hádžu. Nenávisti učia a do útokov na Palestínčanov osadníci zapájajú aj svoje malé deti. Izraelský vojak hovorí, že mali pocit, že viac musia chrániť Arabov pred osadníkmi, hoci to bolo v rozpore s ich poslaním. Ďalší vojak hovorí o tom, ako jeden osadník napľul do tváre Palestínčanke s malým dieťaťom na rukách. Dodáva, že v živote by nedovolil, aby sa niekto k inému človeku takto správal, ale mal zakázané sa osadníka dotknúť.
V starej časti Hebrona si osadníci, ale aj izraelskí vojaci, môžu robiť takmer čokoľvek. Vojaci opisujú, ako obsadzovali domy Palestínčanov, bez špeciálneho dôvodu, ako trénovali zatýkania v palestínskych domácnostiach, ako bránili ľudom dokončiť pohreby svojich mŕtvych. Vidíme rozpúšťanie pohrebu vodným delom, streľbu na ulici, po ktorej prechádza rodina s dieťaťom na rukách, zatýkanie palestínskych detí.
Plagát organizácie Breaking the Silence, ktorá zverejňuje výpovede izraelských vojakov o ich vojenskej službe v okupovanej Palestíne:
18 vojenských kontrolných stanovíšť
1829 zavretých obchodov
650 Vojakov
V Hebrone židovský terorizmus zvíťazil