Veľká noc v Jeruzaleme, Betleheme a Ramalláhu

23. apríla 2014, kandalaft, Nezaradené

Najväčším sviatkom pre kresťanov je Veľká noc. Pre mnohých kresťanov je jedným z najväčších náboženských zážitkov možnosť pripomenúť si smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Nazaretského priamo na miestach, kde sa podľa tradície tieto udalosti odohrali – v Jeruzaleme. Každý rok sa tu na púti schádzajú tisícky kresťanov z celého sveta no najmä z Palestíny, aby sa zúčastnili na stovky rokov starých tradíciách. Veľky piatok sa oslavuje procesiou na Via Dolorosa, na ktorej Ježiš mal kráčať s krížom ku Golgote. Na Bielu sobotu pravoslávni kresťania oslavujú tiež “sviatok svätého ohňa”. Inak tomu nebolo ani tento rok, kedy sa zhodou okolností stretli cirkevné kalendáre oboch tradícií, západnej aj pravoslávnej.
 

96

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zvlášť sviatok svätého ohňa môže byť pre našinca trochu exotický. Podľa pravoslávnych cirkví sa počas neho každý rok odohráva zázrak zapálenia 33 sviečok symbolizujúcich vek Ježisa v čase ukrižovania. Patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi počas tejto tradície vchádza osamote do svätine Ježisovho hrobu s nezapálenými sviečkami a po chvíli vychádza s horiacimi. Skeptici hovoria, že ide o podfuk, pravoslávni veria v boží zázrak. Plameň zo sviečok sa následne rýchlo šíri po celej bazilike a potom do kresťanských miest Palestíny a pravoslávneho sveta (video po kliknutí na fotku).

 

99

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(Foto)

 

 

Palestínski kresťania potom tento zázrak oslavujú veselou procesiou mestom. Takto vyzerala sobotňajšia slávnosť v Betleheme (video po kliknutí na fotku):

 

98

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V poslednom období však veľkonočné sviatky narúša izraelská okupácia, ktorá palestínskym kresťanom bráni v slobodnom praktizovaní svojej viery. Mnohým z tých, ktorí žijú na okupovaných palestínskych územiach nedovolí vstúpiť do Jeruzalema. Izraelskí hovorcovia prezentujú svetu počty kresťanských veriacich, ktorým udelili povolenie na návštevu, ako dôkaz izraelskej veľkorysosti. Ešte nie tak dávno však kresťania z okupovaných území mohli slobodne prísť do Jeruzalema a bez prekážok sa pomodliť na najsvätejších miestach. Ak Izrael oznamuje svetu, že niekoľko tisícom palestínskych kresťanov dovolil prísť do Jeruzalema, skutočným posolstvom je, že väčšiemu počtu kresťanov príchod do Jeruzalema zakázal.

 

Žiadosť o povolenie je zložitý administratívny proces. Izraelské úrady ich udeľujú iba niekoľkým ľuďom z každej rodiny, ktorých vyberajú podla vlastnej ľubovôle. Mnohé z týchto povolení, navyše, palestínskym kresťanom nedorazia v čas, ale až niekoľko dní či týždňov po sviatkoch, čím strácajú zmysel. Takto diskriminovaní kresťania preto niekedy oslavujú sviatok pod holým nebom mimo Jeruzalema, ako títo obyvatelia kresťanskej dediny Beit Jala, ktorých zo solidarity doprevádza aj muslimský imám:

 

94

 

 

 

95

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Zákazom návštevy Jeruzalema však šikana kresťanov nekončí. Ani tí, ktorým sa do mesta podarí dostať, nemajú isté, že sa im ku Chrámu Božieho hrobu podarí prísť. V posledných rokoch totiž izraelská armáda (či polícia) znemožňuje riadny priebeh osláv stavaním barier a kontrolných stanovíšť, cez ktoré pútnikov nepúšťajú. Sledoval som priebeh tohtorocných osláv a správy účastníkov boli plné hnevu voči izraelským silovým zložkám, ktoré z nepochopiteľných dôvodov bránili kresťanom v tom, aby  sa dostali na sväté miesta. Na kontrolných stanovištiach sa tvorili tlačenice, narastala nervozita, dochádzalo k hádkam medzi veriacimi a vojakmi. Tu moja sestrenica kričí na vojaka, ktorý ich odmieta pustiť. V komente k fotke píše:

 

Veľká noc pod okupáciou – 8 kontrolných stanovíšť na ceste k Chrámu Božieho hrobu, 8 kontrolných stanovíšť na ceste k domu mojich starých rodičov v starom meste. Aby to bolo ešte horšie, židovských veriacich nechávajú prejsť cez davy, ktoré sa túžia zúčastniť na palestínskych veľkonočných tradíciach. Šťastnú Veľkú noc z Palestíny.

 

93

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na jednom z vojenských stanovíšť zostal trčať aj vyslanec OSN pre Blízky východ spolu s diplomatmi z Talianka, Holandska a Nórska. Izraelskí vojaci neboli ochotní pustiť ani ich. Polhodinová tlačenica skončila prerazením zátarasov pútnikmi (video po kliknutí na fotku):

 

97

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Minulý rok to bolo ešte horšie. Pri jednom vojenskom stanovišti zostal trčať aj vzdialený člen mojej rodiny. Spolu s ďalšími sa dožaduje práva ísť sa pomodliť na svätých miestach vo svojom vlastnom meste, nasleduje strkanica a krik:

 


 

Na inom zátarase nervozita v tlačenici vyústili do hromadnej bitky (video po kliknutí na fotku):

 

925

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na ďalšom mieste v starom Jeruzaleme sa izraelskí vojaci takto pustili do miestneho pravoslávneho kňaza (video po kliknutí na fotku):

 

91

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Izraelské úrady hovoria, že tieto opatrenia sú potrebné pre bezpečnosť pútnikov. Je však tažké pochopiť, ako môže byť bitie pútnikov v zaujme ich bezpečnosti. Palestínski kresťania hovoria, že v minulosti nikdy nemali problémy s bezpečnosťou, podľa nich izraelské úrady ich iba chcú šikanovať. Poukazujú tiež na to, že v palestínskych mestách sa osláv zúčastňujú desiatky tisíc ľudí, bez jediného vojenského stanovišťa a žiadne problémy s tlačenicou nemajú. Takto vyzerala Veľká noc na námesti pred Chrámom Božieho hrobu pred izraelskou okupáciou:

 

90

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tento rok bolo to isté námestie plné izraelských policajtov a vojakov namiesto pútnikov:

 

89

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Oslavy v palestínskom Ramalláhu vyzerali takto:

 

88

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentár palestínskych kresťanov pri týchto fotkách znel:

 
Desiatky tisíc Palestínčanov oslavujú svätý oheň na Bielu sobotu v srdci Ramlláhu… Bez jediného vojenského stanovišťa… žiadni po zuby ozbrojení vojaci… žiadna nenávisť, diskriminácia a obmedzovanie pohybu… Narozdiel od Jeruzalema.  

 

87

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V Ramalláhu nechýbali obľúbené pochody skautov a prekvapil aj flashmob s tradičným palestínskym tancom „dabka“.

 

86

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V takejto atmosfére, bez nenávisti a horkosti, bez šikany a diskriminácie, sa mohli niesť aj oslavy v Jeruzaleme. Ešte nie tak dávno to tak bývalo a snáď to zase raz tak bude.

Súvisiace články:

Palestínski kresťania – zabudnutá obeť okupácie

Izraelu cenzúra dokumentu CBS nevyšla

Kto sú Palestínčania a čo chcú?