Kandalaft

Z Amnesty International ma oslovili, aby som na zhromaždení za uvalenie zbrojného embarga na Izrael povedal pár slov. Nasleduje približný text príhovoru (najlepšie ako som si ho vedel vyloviť z pamäte, papier som už stratil):

“Najskôr som nevedel čo by som povedal a či to má vôbec zmysel. Každý deň pribúdajú desiatky mŕtvych a zdá sa, že žiadne apely ani demonštrácie to nie sú schopné zastaviť. Pred niekoľkými dňami, známy hudobník a producent skupín ako U2 a Coldplay, Brian Eno, opísal fotku z Gazy, na ktorej videl plačúceho muža s kusom mäsa v igelitovej taške. V tej taške bol jeho syn. Za posledné týždne som videl desiatky podobných fotografií. Pocit zúfalstva z toho, že s tým nevieme nič urobiť, je strašný.

Myslel som si, že podobný masaker akým bolo Liate olovo z roku 2008 sa už nemôže zopakovať, že to svet už nedovolí. A teraz sme svedkami ešte väčšieho masakra. Výsledkom je strata dôvery v ľudstvo – najmä v Západné krajiny, ktoré nesú nemalý diel zodpovednosti za to, čo sa tam deje.

Pri pohľade na tieto udalosti sa natíska otázka: Akú hodnotu majú každoročne opakované slová “nikdy viac” pri výročiach holokaustu, Srebrenice, SNP, atď., keď politici sa znovu a znovu bezhlavo ženú do ďalších vojenských dobrodružstiev? Môžeme si pripomenúť aj susednú Ukrajinu, Sýriu, Irak, a iné…

Napriek tomu, že situácia vyzerá beznádejne, nádej tu je, pretože ako povedal Václav Havel (nie som jeho fanúšik a som kritický k jeho pôsobeniu po roku 1989, ale bez ohľadu na to, kto to povedal, je to myšlienka, ktorá môže vliať silu v zúfalej situácii), “nádej nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne. Nádej je presvedčenie, že niečo má zmysel, aj keď to dobre nedopadne.” Robiť aktivity na ukončenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou zmysel má a preto v nich treba pokračovať.

Je mi ľúto civilných obetí na oboch stranách hraníc. Je vecou náhody, že som sa narodil ako Palestínčan. Kľudne som sa mohol narodiť ako Žid v Izraeli a tiež by som nechcel, aby ja alebo moja rodina bola terčom rakety kohokoľvek. Okrem súčasného masakra sa však treba zaoberať koreňom a základnou príčinou tohto konfliktu a tou je izraelská okupácia Palestíny, ktorá trvá už 47 rokov a je najdlhšie trvajúcou okupáciou v moderných dejinách. Ak je na Hamas a 1,8 milióna civilistov v Gaze uvalená blokáda, ak Abbás pod svetovým nátlakom vzorne spolupracuje s Izraelom, potom treba vyvinúť tlak aj na Izrael, aby spolupracoval s Abbásom na mierovom urovnaní konfliktu medzi Palestínou a Izraelom, pretože sám od seba to neurobí. V tomto vidím zmysel výzvy Amnesty na zbrojné embargo voči Izraelu.

Ďakujem Amnesty, ďakujem aj vám za účasť, ako aj všetkým ľuďom a organizáciám, na Slovensku aj v zahraničí, ktorí a ktoré robia niečo v tejto veci.”

Svoj podpis pod petíciu Amnesty môžete ešte stále pridať aj vy.

Súvisiace linky:

Židia proti rasizmu 

Židia proti izraelskému režimu

Ako sa zo mňa nestal antisemita

Manuál izraelskej vojnovej propagandy

GAZAWI – kultúny večer v čajovni v podzemí