Slovensko štrajkuje. Oprávnene?

25. januára 2016, kandalaft, Nezaradené

Školstvo sa popri “imigrantoch” prekvapivo stáva jednou z veľkých tém týchto volieb. Učiteľky a učitelia vysvetľujú, prečo sú ich požiadavky dôležité. Vláda vysvetľuje, prečo ich nie je možné splniť. V snahe vyznať sa v spleti rôznych informácií a dezinformácií by sme pár vecí mali mať na pamäti.

 

Dezinformácia č. 1 – Nie sú peniaze

 

Slovenskoje eldorádom pre najrôznejšie organizované skupiny tunelujúce naše spoločné zdroje, z ktorých sú mnohé napojené na politické strany. Takmer denne počúvame o rôznych predražených tendroch, zbytočných projektoch, zákazkách pre kamarátov. O všelijakých kompách, CT-čkach, štadiónoch, diaľniciach či tetách-podnikateľkách so synovcami na riaditeľských stoličkách. Peniaze sú, len idú do nesprávnych vačkov.

 

Najkrajším dôkazom sú Ficove sociálne balíčky. To, že ich rozdáva, je dôkazom toho, že je z čoho, len má nesprávne priority.

 

Mimochodom, len toť pred tromi týždňami sa Fico s ministrom financií pochválili, že vláda hospodárila šikovnejšie než sa očakávalo a že na tom vôbec nie je tak finančne zle. 

 

 

Dezinformácia č. 2 – Takéto vážne rozhodnutie musí urobiť nová vláda

 

Vraj nemôžu na konci svojho volebného obdobia prijať tak vážny záväzok, ktorý bude realizovať až nová vláda.

Ak však opozičné strany podporujú požiadavky učiteľov a ak s nimi vyjadrí súhlas aj Smer tým, že ich splní, potom nech by boli v novej vláde akékoľvek strany, budú realizovať to s čím s plným vedomím už pred voľbami súhlasili. Premiér sa teda vyhovára na neexistujúci prekážku.

 

Okrem toho, vláda bežne robí rozhodnutia, ktoré zaväzujú ďalšiu vládu. Rozhodnutia o výstavbe štadiónov, diaľnic či o projektoch e-governmentu a elektronických občianskych preukazoch sú len niektoré príklady. Akákoľvek vláda musí robiť množstvo rozhodnutí, ktoré presahujú jej štvorročný mandát. Chod štátu sa predsa nekončí uplynutím posledného dňa starej vlády a nezačína od nuly ustanovením novej.

 

Sám Fico a jeho vláda urobili množstvo rozhodnutí, ktoré bude musieť realizovať vláda ďalšia. Za všetky spomeňme jeden: 13. januára 2016, teda pred 12 dňami, Ficova vláda zaviazala budúcu vládu realizovať Nový vodný plán Slovenska za približne 1,7 mld. eur. 

 

 

Dezinformácia č. 3 – Už sa to nedá stihnúť

 

Vláda iba nedávno, v decembri, dokázala za pár dní zmeniť ústavu. Do volieb, je okolo 40 dní. Ak by vláda veľmi chcela, dokázala by s podobnou rýchlosťou urobiť učiteľmi požadované zmeny aj niekoľkokrát. Čas je, chýba ochota.  

 

 

Dezinformácia č. 4 – Štrajk je spolitizovaný

 

A vraj z prostredia OĽaNO. Aby bolo jasné, túto smiešnu stranu voliť nebudem a rád by som odradil od jej voľby každého čitateľa. Aby som ale bol spravodlivý, to isté platí aj voči Smeru, Sieti, KDH, SaS, Mostu-Híd, SNS a iným stranám. To, že si opozičné strany prihrievajú polievočku na tejto téme, je síce pekné, ale my si pamätáme, že väčšina z nich už sedela vo vláde a pre učiteľky neurobili ani tak málo ako Ficov Smer. Výčitka za stav školstva preto smeruje aj na nich. No teraz je premiérom Fico a zo zodpovednosti za vlastné vládne obdobie sa nevykrúti.

 

Ak je argumentom to, že štrajk je tesne pred voľbami, pripomeňme si, že (z krátkodobého hľadiska) prvým protestom bol Zraz dlhých nosov uskutočnený začiatkom novembra. Nasledovali ďalšie dve akcie: Učiteľská kvapka krvi (19. novembra) a Babysitting Day (10. decembra). Vláda mohla splniť ich očakávania už vtedy. Sama si môže za to, že sa teraz pred voľbami ocitla v časovej tiesni.

 

Ak by sa niekomu zdal aj november príliš blízko volieb, pripomeňme, že neobmedzený-alias-trojdňový štrajk a následne štafetový štrajk učitelia uskutočnili na začiatku volebného obdobia, viac ako tri roky pred voľbami. Nie je chybou učiteľov, že Ficova vláda nebola za 3 roky schopná splniť ich požiadavky.

 

Ak by niekto namietal, že je to tak či tak namierené proti Ficovi a že keby bola pravicová vláda, tak by neprotestovali, pripomeňme, že prvý veľký protest, na ktorom učitelia žiadali štrajk, sa uskutočnil ešte počas pravicovej vlády Ivety Radičovej. Semienka súčasnej vlny protestov boli zasiate už vtedy.

 



Učiteľky protestujú za svoje oprávnené požiadavky konzistentne proti všetkým vládam. Ak tu štrajk niekto politizuje, je to Róbert Fico a jeho ministri.

 

 

Čo s tým?

 

Učiteľky neprotestujú iba za svoje platy, ale za celé školstvo, ktoré sa neustále prepadáva. Ak chceme, aby štát, v ktorom žijeme prosperoval, aby naše deti prosperovali a aby sa nám tu žilo lepšie, potom musíme konečne urobiť niečo pre to, aby kvalita školstva začala stúpať. Finančne bude treba prispieť na mnoho oblastí a jednou z nich budú aj platy, pretože kvalitné školstvo robia v prvom rade kvalitní učitelia. Ak chceme prilákať tých najlepších, musíme ich aj adekvátne zaplatiť. Ak vláda vie nájsť miliardy pre všelijakých oligarchov, potom nech láskavo nájde peniaze aj pre učiteľky našich detí.

 

Chápem, že Fico je pod stresom a panikári. A pritom obviňuje všetkých naokolo, zatiaľ čo za situáciu, v akej je, vďačí len sebe. Mal viac ako tri roky na to, aby urobil zásadné kroky, ktoré školstvo postavia na nohy. Namiesto toho dlho držal neschopného ministra, vystriedal ho ďalšími dvomi, z ktorých prvý sa ohrial dva mesiace a o tretom sa od začiatku hovorilo, že je iba v úlohe údržbára. Rátali s tým, že učitelia sú po neúspechu štrajku spred troch rokov unavení a demotivovaní, a tak sa na školstvo vykašlali. Prerátali sa.

 

Učitelia bojujú spravodlivý boj a my by sme ho mali bojovať s nimi. Je to náš spoločný zápas za lepšie Slovensko.

 

Za krízovú situáciu, v ktorej sa vláda a školstvo nachádza nesie plnú zodpovednosť premiér. A jediný spôsob akým ju môže vyriešiť je, že začne s učiteľkami jednať s rešpektom, aký im prináleží, a prijme ich požiadavky. Peniaze sú a technické riešenie, ako potrebné opatrenia v krátkom čase prijať, sa nájde. Stačí málo: Chcieť.

 

Vyzveme vládu, aby chcela. Dnes o 11:00 na námestí SNP v Bratislave.

 


 

Súvisiace články:

Som rodič a podporujem štrajk