Svetové osobnosti o izraelskom apartheide

24. marca 2016 08:28, Prečítané 3 832x, kandalaft, Palestína

Kým pred dvadsiatimi rokmi sa to málo kto mimo Palestíny odvážil vysloviť, dnes je to jasné čoraz väčšiemu počtu významných ľudí po celom svete. O tom, že Izrael na okupovaných územiach uplatňuje režim apartheidu, už čvirikajú aj politici na Západe a osobnosti z celého sveta.

Obrovskú búrku spôsobil v roku 2014 svojim výrokom minister zahraničia USA, John Kerry, keď povedal, že ak Izrael bude pokračovať vo svojej politike tak sa premení na apartheid. Povedal to síce na uzavretom stretnutí, ale nahrávka s týmto výrokom prenikla na verejnosť a džin bol vypustený.

Keď uvážime, že dané slová vyriekol člen vlády štátu, ktorý je najväčším podporovateľom Izraela, že ich vyriekol najvyššie postavený diplomat v USA, ktorý sa musí vyjadrovať opatrne a aj tvrdé posolstvá formulovať zaobalene a jemne, fakt, že o Izraeli povedal, že sa stane apartheidom môže znamenať jediné: Izrael apartheidom už dávno je, len sa blíži čas, kedy to nebude možné skrývať.

O tom, že sa Izrael apartheidom, nie že stane, ale už (sčasti) stal, sa pred rokom a pol vyslovil aj britsky konzervatívny politik, sir Alan Duncan, do júla 2014 vysoký predstaviteľ vlády Davida Camerona. Po odhlasovaní uznania Palestíny britským parlamentom povedal, že slovo apartheid je presným a nespochybniteľným opisom izraelskej politiky v Hebrone: “V Južnej Afrike to znamenalo pasové karty, žiadnu slobodu pohybu, zakázané oblasti, a občanov prvej a druhej kategórie. Tak to je aj v Hebrone. “

Izraelskú politiku na Západnom brehu oznaňčil za „okupáciu, anexiu, nezákonnosť, zanedbávanie, spoluvinu: toto je skazený kokteil, ktorý prináša hanbu izraelskej vláde.“ Budovanie osád, ktorých podporu označil za extrémizmus, je podľa neho priamou zodpovednosťou izraelskej vlády: „Osadnícka aktivita nie je vykonávaná menšinovou skupinou mimo orbitu izraelského štátu. Osadnícka aktivita je systematicky iniciovaná, vyknávaná a podporovaná izraelskou vládou, ktorá autorizuje, implementuje nemilosrdnú expanziu hraníc Izraela.“

O kolonizácii Palestíny Izraelom sa na západného politika vyjadril neobvykle ostro:

“Táto ilegálna konštrukcia a obývanie je krádež, je to anektovanie, je to zhrabnutie pôdy – je to akýkoľvek výraz, ktorý presne opisuje neoprávnený zásah, ktorý berie od niekoho niečo, čo legitímne nepatrí tomu, kto to zobral. Malo by to byť nazvané tým čím to je, nie nejakým eufemistickým mäkkým alternatívnym výrazom.”

“Osady sú ilegálne kolónie vybudované v niekoho iného krajine. Je to krádež. Navyše je to niečo iniciované a podporované Štátom Izrael.”

“Palestínski občania sú utlačení do miery, že nemajú takmer nič, zatiaľ čo ilegálni izraelskí kolonisti dostávajú všetko. Vodu, elektrinu, možnosť pohybu, ochranu: Izraelskí osadníci dostávajú všetko, Palestínčania takmer nič.”

“Podpora osád, to znamená popieranie, že sú ilegálne, a podpora následkov, ktoré spôsobujú, je formou extrémizmu, ktorý by sme nemali tolerovať. Či je tichá alebo explicitná, taký prístup by sme jednoducho nemali akceptovať.”

(AZ Quotes)

Prvou veľkou osobnosťou, ktorá vo svetovom meradle porušila tabu a označila Izrael za apartheid, bol arcibiskup Desmond Tutu, dlhoročný bojovníkov proti juhoafrickému rasistickému režimu, ktorý v roku 2002 v britskom Guardiane napísal: “Bol som veľmi hlboko znepokojený pri mojej návšteve Svätej Zeme; pripomenulo mi to veľa z toho, čo sa dialo našim čiernym ľuďom v Južnej Afrike. Videl som ponižovanie Palestínčanov na vojenských priechodoch a cestných zátarasoch, trpiacich ako my, keď nám mladí bieli policajti bránili v pohybe.”

V podobnom duchu sa vyjadril aj v roku 2010: „Bol som na okupovaných palestínskych územiach a bol som svedkom rasovo segregovaných ciest a bývania, čo mi pripomenulo tak veľa z podmienok, ktoré sme zažívali v Južnej Afrike pod rasistickým systémom apartheidu.“

V roku 2014 prirovnanie izraelského a juhoafrického apartheid potvrdil, keď povedal: “Viem z prvej ruky, že Izrael vytvoril realitu apartheidu v rámci svojich hraníc a skrz svoju okupáciu. Paralely s mojou miliovanou Južnou Afrikou sú bolestivo silné.”

(Autor neznámy)

Ďalším významným človekom, ktorý použil toto prirovnanie, bol bývalý prezident USA, ktorý vyjednal mierovú zmluvu medzi Izraelom a Egyptom, Jimmy Carter vo svojej knihe Palestína: Mier, nie apartheid.

Aj špeciálny reportér OSN, juhoafrický profesor práva, ktorý celý život bojoval proti apartheidu, John Dugard označil izraelský režim na okupovaných územiach za apartheid “horší ako ten, ktorý existoval v Južnej Afrike”. V prednáške z roku 2009 povedal: “Izraelský režim má črty neznáme pre nás Juhoafričanov. Nikdy sme nemali múr oddeľujúci čiernych a bielych. Viem, že sa nazýva múr apartheidu, ale to je v skutočnosti nesprávne pomenovanie, pretože taký múr nikdy v Južnej Afrike nebol. A ako som už povedal neboli tam oddelené cesty. Toto sú originálne črty izraelského režimu apartheidu.”

Za omnoho tvrdšie považuje aj izraelské vojenské invázie do palestínskych miest a obcí, pri ktorých často dochádza k zabitiu Palestínčanov. Za ďalší aspekt, ktorý robí izraelský apartheid horším, považuje vojenské súdy pre palestínskych civilistov (vrátane detí). JAR svojich čiernych obyvateľov vo vojenských súdoch nikdy nesúdila.

V správe pre OSN z roku 2007, ktorej je autorom, objasňuje: “Medzinárodné spoločenstvo identifikovalo tri režimy ako nepriateľské k ľudským právam – kolonializmus, apartheid a zahraničná okupácia. Izrael jasne uplatňuje okupáciu palestínskych území. Zároveň, elementy okupácie predstavujú formy kolonializmu a apartheidu, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom.”

Závažnosť tejto situácie v porovnaní s inými vysvetľuje nasledovne: “Existujú iné režimy, najmä v rozvojových krajinách, ktoré potláčajú ľudské práva, avšak neexistuje iný prípad režimu priraďovaného k Západu, ktorý odopiera sebaurčenie a ľudské práva národu z rozvojového sveta a ktorý tak robí tak dlho. To vysvetľuje prečo palestínske okupované územia sa stali testom pre Západ, testom na základe ktorého jeho záväzky k ľudským právam sú súdené. Ak Západ v tomto teste zlyhá, iba ťažko môže očakávať, že rozvojový svet bude s vážnosťou riešiť porušovanie ľudských práv vo vlastných krajinách. Nateraz to vyzerá tak, že Západ v tomto teste zlyháva.”

V článku pre Guardian z toho istého roku opakuje: “Je vážne možné poprieť, že účelom takýchto krokov je vytvoriť a udržiavať dominanciu jednej rasovej skupiny (Židov) nad inou rasovou skupinou (Palestínčanmi) a systematicky ich utláčať? Izrael popiera, že to je jeho zámer a cieľ. Ale taký zámer alebo cieľ môžeme vyvodiť z činov opísaných v tejto správe.”

Zaujímavé je tiež rozprávanie bývalého talianskeho premiéra Massima d´Alema, o stretnutí s vtedajším izraelským premiérom, Arielom Šaronom, ktorý mu zoširoka rozprával o bantustanoch, do ktorých bieli rasisti chceli natlačiť čiernych obyvateľov. Šaron vraj “model bantustanov” považoval za najvhodnejší na riešenie konfliktu na Západnom brehu.

Len pred dvomi mesiacmi naštrbil už aj tak narušené vzťahy medzi USA a Izraelom americký veľvyslanec v Izraeli, keď v narážke na násilné zaobchádzanie s palestínskymi podozrivými v Izraeli povedal, že “niekedy sa zdá, že sú tu dva štandardy práva: Jeden pre Izraelčanov a ďalší pre Palestínčanov.” Izrael v histerickej reakcii žiadal odvolanie týchto slov, no ministerstvo zahraničia USA svojho veľvyslanca podržalo. Vo vlne izraelského rozhorčenia nad jeho slovami si musel z televízie vypočuť aj bývalého poradcu premíéra Netanjhaua ako ho nazval “židáčikom”. Veľvyslanec pri tom nepovedal nič kontroverzné, iba celkom evidentný fakt. Dva odlišné právne systémy podľa národnosti, jeden lepší pre lepších, druhý horší pre horších, však de facto znamená apartheid. To je izraelský režim.

Vo vymenovávaní svetových osobností, ktoré izraelský režim na okupovaných palestínskych územiach nazvali apartheidom, alebo ho k nemu prirovnali, by sa dalo pokračovať ďalej. Na záver si zacitujme z otvoreného listu 34 vedúcich aktivistov proti juhoafrickému apartheidu:

“Bojovali sme proti apartheidu; nevidíme dôvod oslavovať ho teraz v Izraeli!… Apartheid je zločin proti ľudskosti. Bol ním, keď bol vykonávaný proti Juhoafričanom; je ním, keď je vykonávaný proti Palestínčanom!”