Rafeef Ziadah je jednou z poetiek mladej palestínskej generácie, ktorá využíva formu tzv. spoken word, teda moderného prednesu básní a iných foriem hovoreného slova. Jej najznámejšia báseň We Teach Life, Sir (Učíme životu, pane) vznikla ako reakcia na otázku novinára “nebolo by všetko v poriadku, keby ste prestali učiť svoje deti nenávisti?”
Učíme životu, pane
My Palestínčania učíme životu
Potom čo okupovali posledné nebo
Učíme životu
Potom čo postavili svoje osady a múr apartheidu…
Iba nám dajte príbeh
Ľudský príbeh
Viete, toto nie je politické
Chceme iba povedať ľuďom o vás a vašich ľuďoch
Tak nám dajte ľudský príbeh
Nespomínajte to slovo, apartheid a okupáciu
Toto nie je politické
Musíte mi pomôcť ako novinárovi
Aby som vám pomohol povedať váš príbeh
Ktorý nie je politickým príbehom…
My učíme životu, pane
My učíme životu, pane
My Palestínčania vstávame každý deň
Aby sme učili zvyšok sveta životu
Pane
Báseň Hadeel, je o palestínskom dievčati rovnakého mena, zabitom pri bombardovaní Gazy.
Izraelská predstaviteľka povedala, že ľutujú jej smrť
Ale terorizmus musí prestať, rakety musia prestať,
Odpor musí prestať
Inak budú pokračovať, budú pokračovať, budú pokračovať v bombardovaní Gazy
Dokým sa nevzdáme posledného kúska dôstojnosti
Dokým nezvolíme koho chcú, dokým nepodpíšeme čo chcú
A dokým nezomrieme v tichosti, ako chcú
Viete, izraelská bezpečnosť je absolútna
Je písaná krvou a buldozérmi
A umením žien hovorkýň
Pretože smrť je jemnejšia, keď prichádza od ženy
Smrť, tak mi hovoria, je slušnejšia a elegantnejšia, keď prichádza od ženy…
Báseň Shades of anger (Odtiene hnevu) vznikla ako reakcia na muža, ktorý ju kopol a zaželal jej, aby bola znásilnená, keď ležala na zemi počas priamej akcie na tému Palestíny.
Som farebná arabská žena
A my prichádzame vo všetkých odtieňoch hnevu…
Moja mama sa narodila pod olivovníkom
na zemi, o ktorej hovoria, že už nie je moja
Ale ja prejdem cez ich bariéry, ich čekpointy, ich prekliaty múr apartheidu
A vrátim sa do svojej vlasti…
Som farebná arabská žena
A my prichádzame vo všetkých odtieňoch hnevu
Kto je tá hnedá žena čo vykrikuje na demonštŕacii?
Prepáč, nemám kričať?
Zabudla som byť tvojim snom každého orientalistu
Džin vo fľaši, brušná tanečnica, dievča z háremu, Arabka s jemným hláskom
Áno pane, nie pane,
ďakujeme za sendviče arašidového masla, ktoré na nás pršia z vašich F16, pane
Áno, moji osloboditelia sú tu, aby zabili moje deti a nazvali ich vedľajšími stratami
Rafeef Ziadah, sa narodila v Libanone do ztečeneckej rodiny vyhnanej z Haify v Palestíne izraelskými komandami počas zakladania Izraela roku 1948, no vyrastala v Tunisku a študovala na York University v Toronte. Rozhovor na festivale World Village vo Fínsku:
Súvisiace články
Slovenka Lucia priniesla deťom na Blízky východ radosť a hru
Celá debata | RSS tejto debaty