Kandalaft

Veľkou témou týchto dní sú protesty umeleckej a kultúrnej obce proti vládnej politike, najmä voči hulvátskym mocenským zásahom ministerky Šimkovičovej. Zdá sa akoby bola spoločnosť rozdelená do dvoch nepriateľských – politických či straníckych – táborov. Za vládu vs za opozíciu. Zjednodušene „za Smer“ vs „za progresívcov“. To je však falošná dichotómia. Oba takto „nakreslené“ tábory treba odmietnuť, pretože sú si zrkadlovým obrazom. Hoci protesty kultúrnej obce majú racionálne jadro, z veľkej časti ich uniesli vyprázdnení ľudia typu Michal Hvorecký, kvôli ktorým strácajú na dôveryhodnosti.

Prečo je Michal Hvorecký problematickou postavou? Z viacerých dôvodov, z ktorých najväčší je jeho démonizovanie Palestínčanov uprostred ich genocídy xenofóbnym pro-izraelským hoaxom. Tým sa dostal až na úroveň Šimkovičovej. V tomto zápase v blate normálny a skutočne kultúrny človek nemôže mať favorita. Viac vo videu:

Ako píšem vyššie, hrubé mocenské zásahy Šimkovičovej a snahy urobiť z kultúry slúžku vlády treba odmietnuť. Aký zmysel to však bude mať, keď pri tom v tom najpodstatnejšom klesneme na jej úroveň? Nejde iba o hoax, ale celkovo aj o ľudí, ktorí otvorene či skryte podporujú Izrael a jeho genocídne besnenie. Šírenie hoaxu je len najprimitívnejší prejav hlbšieho problému. To nie je prehliadnuteľná malichernosť. Ako sa dá zlúčiť boj za kultúru s (priamou či nepriamou) obhajobou genocídy? Nedá.

Pre poriadok treba povedať, že Michal Hvorecký na zverejnené video už zareagoval. Tým najminimalistickejším spôsobom, šlendriánskym ospravedlnením a bezvýznamnou opravou. O tom ale inokedy…