Minulý pondelok svet obletela správa, o osude dva-a-pol týždňov nezvestných izraelských tínedžerov. Ich telá našli neďaleko palestínskej dediny zahrabané pod kameňmi. Stali sa ďalšími obeťami krvavého sporu medzi Izraelom a Palestínou. Ich únos a vražda šokovali celý svet, predstavitelia štátov posielali svoje kondolencie a vyjadrovali odsúdenie tohto barbarského činu, o ktorom sa predpokladá, že ho vykonali členovia Hamasu. Takýto akt násilia na civilistov si vskutku zaslúži najtvrdšie odsúdenie. To však nie je koniec príbehu. Pohrebom izraelských tínedžerov sa začala doposiaľ nevídaná vlna násilných útokov Izraelčanov na Palestínčanov.
Príčin nenávisti vybičovanej do rekordných výšok je viac. Samozrejmým faktorom je samotný únos a vražda tínedžerov. Ďalším však bola aj nereálna nádej živená izraelskými politikmi, že tínedžeri sú živí a že sa skôr či neskôr vrátia do náručia svojich rodín. Izraelskí vyšetrovatelia a aj politici pritom vedeli, že s najväčšou pravdepodobnosťou sú mŕtvi. Sklamanie a frustrácia verejnosti, ktorá verila v návrat chlapcov domov, bola o to väčšia. (1, 2)
Ďalšou príčinou boli vyhlásenia samotných izraelských politikov, ktorí hecovali Izraelčanov rečami o pomste. Podľa bývalého poslanca izraelského parlamentu, Michaela Ben Ariho, treba „preniesť bolesť na krutého nepriateľa. Urobiť im z ramadánu mesiac temnoty.“ Na vyjadrenie aktu „prenosu“ použil slovo „transfer“, ktoré v sa v izraelskej politike používa na označenie odsunu palestínskych občanov Izraela za hranice štátu. Palestínske deti ďalej nazval „malými teroristami“. Ministerka kultúry a športu si zapriala, aby „Boh pomstil ich krv.“ Predseda svetovej organizácie židovskej mládeže, Bnei Akiva, napísal: „Potupa bude zaplatená krvou nepriateľa, nie našimi slzami.“ Zasadanie izraelskej vlády nazval „zasadním pomsty“, a v narážke na verše Starého zákona pokračoval: „Zemepán zošalel z pohľadu na telá svojich synov. Vláda, ktorá premieňa armádu hľadačov na armádu mstiteľov, armáda, ktorá sa nezastaví pri 300 filištínskych predkožkách.“ Minister poľnohospodárstva obrátil svoj hnev aj na arabských (palestínskych) občanov Izraela a odkázal im: „Nebude trvať dlho, a história si s vami vybaví účty.“ A podľa ministra výstavby, treba na smrť troch Izraelčanov odpovedať výstavbou ďalších kolónií na území okupovanej Palestíny. Tých kolónií, ktoré sú hlavným dôvodom pokračovania tohto krvavého konfliktu.
Svoju trošku oleja do ohňa prilial aj premiér Netanjahu, ktorý síce varoval Izraelčanov, aby nebrali spravodlivosť do vlastných rúk, ale pred zasadaním kabinetu tiež utrúsil niečo o pomste a svoj prejav na pohrebe troch tínedžerov zneužil na démonizáciu „nepriateľa“ (čo je pre mnohých Izraelčanov kódové označenie pre Palestínčanov): „Široký morálny záliv nás oddeluje od našich nepriateľov. Oni svätia smrť, my svätíme život. Oni svätia krutosť a my milosť a súcit.“
Mnohí Izraelčania sa pritom hecovali aj bez povzbudzovania politikov. Už niekoľko dní po zmiznutí tínedžerov vznikla facebooková stránka volajúca po zabití “jedného teroristu každú hodinu”. Že extrémistické izraelské kruhy sa nenamáhajú rozlišovať medzi slovom “terorista” a “Palestínčan” asi netreba zdôrazňovať. Za niekoľko dní stránka získala vyše 20 000 lajkov. Ďalšia facebooková stránka vznikla po nájdení tiel zavraždených mladíkov už s priamočiarejším názvom „Národ Izraela žiada pomstu“, ktorú za dva dni lajklo 35000 ľudí.
Množstvo Izraelčanov tiež uverejňovalo svoje fotky s výzvami na pomstu:
Nápis na papieri: „Nenávidieť Arabov nie je rasizmus, to sú hodnoty! #Izrael žiada pomstu“.
Väčšina Izraelčanov a Izraelčaniek s podobnými fotkami mala nápis „národ žiada pomstu“, niektorí a niektoré s ním fotili aj svoje deti.
K civilistom sa pridali aj izraelskí vojaci:
Nápis na tele: „Pomsta“
„Trest smrti pre teroristov a tých čo neznášajú Izrael. POMSTA. Smrť Arabom.“
Výsledok na seba nenechal dlho čakať. Už v ten istý večer, kedy našli telá troch Izraelčanov, začali izraelskí osadníci a extrémisti vyčíňať a útočiť na palestínskych obyvateľov. Nie že by to nerobili nikdy predtým, ale teraz to bolo omnoho intenzívnejšie. Z vážnejších incidentov sa ako prvý udial útok osadníčky autom, ktoré zrazilo toto 9-ročné palestínske dievča:
Nasledoval pokus o únos 7-ročného palestínskeho chlapca, ktorého sa izraelským extrémistom podarilo naložiť do auta a začali ho škrtiť lanom. Našťastie, podarilo sa ho včas zachrániť.
Krátko nato Palestínčania hlásili únos ďalšieho chlapca 15-ročného Muhammada Abu Khdeira. O niekoľko hodín neskôr, telo Muhammada našli v lese v židovskej časti Jeruzalema so známkami po násilí a úplne spálené. Šiestich podozrivých izraelských extrémistov už má polícia vo väzbe, jeden z nich sa k vražde už priznal. Pitva ukázala, že chlapec bol poliaty horľavinou a upálený zaživa.
Bol to veselý, jemný chlapec, útlej postavy.
Súčasťou vlny násilia v poslednom týždni boli aj pochody extrémistických davov volajúcich “smrť Arabom”:
(Podobný prípad tu. A ďalší tu).
Aj v sobotu v noci izraelski extrémisti vytiahli do ulíc a hulákali „smrť Arabom“, „smrť ľavičiarom“, „vaša matka je k…a“, či „po….me vás“. Izraelská polícia sa iba prizerala. Na inom mieste v Jeruzaleme zastavovali taxíky a pýtali sa šoférov či sú Židia. Hľadali Arabov, našťastie na týchto záberoch žiadneho nenašli.
Keď sa týmto nenávistným davom do cesty náhodou Arabi priplietli, tak sa ich pokúsili lynčovať. Izraelska polícia musela z ich rúk takto zachrániť niekoľkých Palestínčanov.
Tu sa cestujúcemu podarilo natočiť útok izraelských extrémistov na palestínskeho mladíka (so šiltovkou) v autobuse. Toho pred lynčom chránili traja izraelskí policajti. Aj oni sa stali terčom hnevu extrémistov a chvíľami to vyzeralo, že ich tam spolu s Palestínčanom pobijú.
Izraelská Palestínčanka, Nijmeh Ali, opísala podobný incident, ktorý sa odohral v jeruzalemskej električke. Dav rozzúrených Izraelčanov električku zastavil a dvanásť minút búchal na okná za súčasného vykrikovania “smrť Arabom”. V električke sedela dalšia mladá Palestínčanka so šatkou na hlave a s paťročným dieťaťom na kolenách. Jedna z izraelských cestujúcich ju s výkrikmi „nemá miesto medzi nami, zabili troch našich synov,“ začala ťahať ku dverám, aby ju hodila davu žiadajúceho krv. Nikto z desiatok ďalších izraelských cestujúcich sa Palestínčanky nezastal.
Po správach o zabití upáleného palestínskeho chlapca, obyvatelia palestínskej štvrti Šuafat, z ktorej pochádzal, vo východnom Jeruzaleme vyšli do ulíc a protestovali proti izraelskej okupácii. Nasledovali strety s izraelskými bezpečnostnými zložkami. Obyvateľom Šuafat sa podarilo natočiť ako dvaja izraelskí policajti brutálne a dlho bijú palestínskeho tínedžera na zemi. Palestínčan nekladie odpor, leží bezvládne, kopance a údery izraelských policajtov sa však nie a nie zastaviť.
Takto vyzeral pred útokom:
A toto je výsledok. Vyšlo najavo, že ide o 15-rocneho Tareqa Abu Khdeira, bratranca upáleného Palestinčana, amerického občana z Floridy, ktorý je v Palestíne na návšteve. (Reportáž CNN)
Všetky prípady nie sú také násliné, no aj nasledujúce video prezrádza veľa o náraste nenávisti voči Palestínčanom. Mladá Izraelčanka uverejnila na svojom facebooku video, na ktorom iná alebo tá istá Izraelčanka sáče neznámu mladú Palestínčanku do jazera. Zo srandy. Na facebook napísala, že to bola nejaká “Arabáška”. Na videu počuť hlas kameramana plný vzrušeného očakávania z toho čo nastane hebresky opakovať: “Neverím… neverím…” Ani ja neverím. A mnohí, ktorým ešte ostalo trochu súdnosti, neveria.
Mnohí komentátori prirovnávajú súčasnú situáciu k dobe pochodov a útokov bielych rasistov na amerických černochov. Ocenený palestínsky esejista píšuci po hebrejsky do najznámejšieho izraelského denníka, Haaretz, po tragických udalostiach posledných dní napísal, že sa bojí o bezpečnosť svojich detí, že prestal veriť v spolužitie Arabov a Židov v Izraeli a že odchádza do USA: “Toto je skutočne už koniec. Je po všetkom.”
Dosial posledný vážnejší incident sa odohral v piatok v noci. Dve osadnícke autá vnikli do palestínskej dediny, do jedného z áut násilím naložili 22-ročného Tareqa Ziada Odeila, nasprejovali mu do tváre slzný plyn a odviezli ho na odľahlú lokalitu. Tam ho bili, kopali a bodali (na nohe ma hlboké ryhy, ako po pokuse o amputáciu nohy) a nechali ho vykrvácať. Z posledných síl zavolal mobilom otcovi a bol zachránený.
Našťastie nie všetci Izraelčania podľahli tejto hystérii nenávisti. Asi tisic sa ich zišlo na demonštrácii proti násiliu na Araboch:
Nenávistné javy, i keď v menšej miere, sa objavili aj na palestínskej strane. Počas pátracej akcie po troch unesených Izraelčanoch niektorí Palestínčania dávali na javo podporu ich únosu fotkami s tromi prstami na facebooku. V Palestínskych obciach v severnom Izraeli zase po pohrebe upáleného Palestínčana arabskí demonštranti zastavovali izraelské autá a napádali ich židovských vodičov. Bola tiež hlásená zápaľná fľaša hodená v židovskej komunite v susedstve arabských dedín.
Hoci obe strany, Židia aj Araby, majú dobré dôvody na to byť frustrovaní a nahnevaní, sú, našťastie, medzi nimi ešte takí, ktorí násilie voči civilistom žiadnej zo strán neschvaľujú. Naopak, uvedomujú si, že “oko za oko nás všetkých dovedie k slepote” a že tento kolobeh násilia je nutné zastaviť.
Napriek tomu, že sa zdá, že v tejto situácii už žiadna nádej neexistuje, musíme sa ďalej usilovať presadzovať mierové spolužitie Arabov a Židov a prinútiť tých, ktorí bránia uzavretiu spravodlivého mieru založeného na rovnosti Arabov a Židov (či už v podobe dvojštátneho alebo jednoštátneho riešenia), k zastaveniu násilností, okupácie a teroru. Nie násilím, ale diplomatickým tlakom, nenásilnými aktivitami, bojkotom, embargom na dodavky zbrani a podobne. Ako hovorieval Václav Havel, nádej nie je presvedčenie, že niečo dopadne dobre. Nádej je presvedčenie, že niečo má zmysel, aj keď to nedopadne dobre. Usilovať sa o mier medzi Arabmi a Židmi má zmysel.
Všetky správy súvisiace s týmito udalosťami nie je v mojich silách sprostredkovať. Mnoho zlých aj dobrých správ z oboch strán, kvôli ich veľkému množstvu, rýchlosti s ako pribúdajú, ako aj mojim časovým obmedzeniam, sa sem jednoducho už nedostalo.
Súvisiace články:
Vojaci: Palestínske deti sme aj strieľali
Dalsia palestinska propaganda. Kym ...
Celá debata | RSS tejto debaty