Masaker v Gaze sa nateraz skončil. Mýty o ňom však žijú ďalej. V tomto článku sa dotkneme dvoch z nich: O tuneloch Hamasu a o snahe izraelskej armády minimalizovať počet palestínskych civilných obetí. Pokúsime sa tiež priblížiť rozsah smrtiacej deštrukcie porovnaním s bratislavskými reáliami.
Jedným z leitmotívov izraelského masakrovania civilistov v Gaze boli tunely. Hamas nimi údajne ohrozuje izraelských civlistov. Kope ich pod škôlkami a pod jedálňami v kibucoch okolo Gazy. Izrael musí v rámci ochrany svojich občanov (hlavne detí) pred týmito smrtonosnými tunelmi vybombardovať dušu z celej Gazy. No uznajte.
Pravda je taká, že napriek hysterickým výkrikom najvyšších predstaviteľov Izraela, žiaden z objavených tunelov Hamasu sa k žiadnemu z izraelských kibucov nepriblížil, naopak, mnohé ústili blízko izraelských vojenských základní, niektoré v ich tesnej blízkosti, a všetky útoky militantov Hamasu z tunelov boli smerované výhradne proti vojakom izraelskej armády, nie voči izraelským civilistom. Predstavitelia Hamasu sami vyhlásili, že keby mali záujem zabíjať izraelských civilistov, tuneli mohli predĺžiť až ku kibucom, podľa vlastných slov, však, uprednostňujú boj s Izraelskými vojakmi nie s civilistami.
V tejto súvislosti pripomeniem informáciu pravicového izraelského informačného serveru DEBKA File, podľa ktorého väčšina rakiet Hamasu nie je cielená na obytné oblasti v Izraeli, ale na vojenské ciele, a že mnohé zo striel, o ktorých počujeme, že dopadli “do neobývaných oblastí”, mohli v skutočnosti dopadnúť na vojenské základne alebo neďaleko nich.
To nepíšem ako obhajca Hamasu. Ich ideológia aj metódy sú mi proti srsti. Píšem to pretože v tomto konflikte ľudia veria rôznym mýtom a nepravdám a to riešeniu konfliktu neprospieva. Izrael môže mať záujem bojovať aj proti tunelom určených proti jeho vojakom a aj jedna rakata Hamasu vystrelená na obytnú oblasť v Izraeli je príliš veľa. Hamas nie je žiaden spolok mierových idealistov. Širiť o nich lži a robiť z nich väčších strašiakov než sú, ale, tiež netreba. Realita je dosť zlá; nepotrebuje, aby sme ju ešte prifarbovali hrôzostrašnými rozprávkami.
(Propagandistický obrázok izraelskej armády (IDF) šírený twitterom izraelského premiéra Netanjahua)
Druhým obľúbeným, pritom ľahko vyvrátiteľným, mýtom je ten o snahe vyhnúť sa civilným obetiam v Gaze. Idan Barir, bývalý izraelský vojak, veliteľ delostreleckej jednotky, hovorí, že izraelské vojsko použilo pri svojom útoku obrovské množstvo artilérie. Tá sa podla neho nedá cieliť presne. Nasleduje niekoľko citátov z jeho článku v Huffington Poste:
“Delostrelecká paľba je prostriedok štatistického vedenia vojny. Je to úplný opak presnej streľby snajperov. Kým sila presnej streľby tkvie v jej presnosti, sila artilérie sa zakladá na množstve vystrelených striel a masívnom ničivom dopade každej z nich.”
“Štandardná 40-kilová strela nie je ničím iným než veľkým trieštivým granátom. Keď vybuchne, má zabiť každého kto sa nachádza v okolí s priemerom 50 metrov a zraniť každého v oblasti s priemerom ďalších 100 metrov.
Navyše, vlhkosť vzduchu, teplota hlavne dela a smer vetra môžu spôsobiť, že strela dopadne 30 alebo až 100 metrov od zamýšlaného cieľa. To je obrovský odchýlka omylu v tak husto obývanej oblasti akou je Gaza.”
“Nepresnosť tohto typu zbraní je tak veľká, že izraelské sily sú povinné cieliť ich najmenej 250 metrov od priateľských/vlastných jednotiek, aby neohrozili ich bezpečnosť – a to aj vtedy ak sú tie jednotky kryté.”
Tvrdenie Izraela, že svoje bomby cieli presne na pozície Hamasu, je prinajlepšom iba menšia časť skutočnosti. Izraelská armáda v oveľa väčšom množstve použila muníciu, ktorá sa cieliť presne ani nedá.
Izraelská propaganda tiež pravidelne oznamuje koľko rakiet z Gazy na Izrael Hamas vystrelil. Má to v prijímateľoch vyvolať hrôzu a pocit oprávnenia izraelskej “odvety”. Izrael má vyspelú technológiu a tieto počty dokáže presne monitorovať. Koľko rakiet a bômb však Izrael vystrelil na Gazu? Hamas nedisponuje možnosťami ich na presné zaznamenávanie a Izrael sám sa tým radšej nechváli. Napriek tomu vieme, že množstvo výbušnín zhodených izraelskou armádou je mnohonásobne väčšie ako to, ktoré Hamas vystreľuje na Izrael (nevystreľuje ich iba Hamas, ale aj ďalšie palestínske ozbrojené organizácie – pre jednoduchosť ich však v tomto článku označme všetky súhrnným názvom “Hamas”).
Odhady expertov ministerstva vnútra v Gaze hovoria o ekvivalente približne 20 000 ton TNT, ktoré Izrael cez toto leto zhodil na Gazu. Sila atómovej bomby zhodenej na Hirošimu sa odhaduje medzi 13 000 až 18 000 ton TNT. Sila atómovej bomby zhodenej na Nagasaki sa odhaduje na 20 000 až 22 000 ton TNT. Množstvo munície, ktorú izraelská armáda zhodila na Gazu toto leto sa teda rovná jednej atómovej bombe.
Čo sa týka delostreleckej munície, 14. augusta izraelský denník Haaretz citoval vysokého predstaviteľa izraelskej armády, ktorý prezradil, že armáda dostala na ofenzívu v Gaze 39 000 tankových striel, 34 000 delostreleckých striel a 4,8 milióna nábojov (prerátané na počet obyvateľov, je to viac ako dva náboje na každého obyvateľa Gazy). Predstaviteľ armády tiež prezradil, že do dňa kedy vyšiel článok v novinách armáda použila približne 60% z týchto zásob. Ak použili presne 60% zásob delostreleckej munície, znamená to, že do 14. augusta Izrael na Gazu vystrelil 20 400 delostreleckých strieľ, o ktorých vyššie zmienený izraelský vojak prezradil, že sú extrémne nepresné a ničivé.
Takže oproti okolo 4500 raketám Hamasu máme desiatky tisíc izraelských delostreleckých striel, desiatky tisíc tankových striel a ďalšie tisíce laserom navádzaných megabômb.
Skúsme si predstaviť ako by vyzerala izraelská ofenzíva, keby prebiehala na Slovensku. Územie Pásma Gazy (360 km2) je veľké približne ako územie Bratislavy (367.584 km2 – mesta, nie župy). Z územia Gazy však treba ešte odrátať niekoľko sto metrový pás okolo celých suchozemských hraníc s Izraelom. Izraelská armáda totiž svojvolne určila obyvateľom Gazy zákaz priblíženia sa k hraniciam a každému kto sa k hraniciam priblíži bližšie než niekoľko sto metrov hrozí smrť zastrelením. Pod touto “nárazníkovou zónou” sa nachádza až 35% poľnohospodárskej pôdy Gazy, na ktorej je ekonomicky závislých okolo 113 000 ľudí.
V Gaze žije vyše štvornásobne viac ľudí ako v Bratislave. Predstavte si územie menšie než je Bratislava, na ktorom namiesto 415 000 ľudí žije 1,8 milióna ľudí. Predstavte si, že takto husto obývanú a územne zmenšenú Bratislavu by jedna z najsilnejších armád sveta obkľúčila a takmer dva mesiace dennodenne zhadzovala stovky ton výbušnín z lietadiel, helikoptér, lodí, tankov a diel na obytné činžiaky, školy, nemocnice, kostoly, farmy, polia, trafo stanice, v meste. Predstavte si, že by vám táto armáda blahosklonne poslala SMS-ku, že vám za pár minút zbombarduje dom a vy by ste nevedeli kam máte ujsť, pretože tá armáda bombarduje všetko, aj oblasti, o ktorých si iní, ktorí ušli pred vami, mysleli, že sú bezpečné a smrť si ich našla aj tam. Kam máte ujsť, keď aj školy pod správou OSN, ktoré mali byť bezpečným útočiskom sú bombardované a desiatky civilistov umierajú aj v nich? Predstavte si to peklo.
Čo by ste si mysleli o proagandistických tvrdeniach o snahe vyhnúť sa civilným obetiam armádou, ktorá použije desiatky tisíc nepresných delostreleckých striel a premení Bratislavu na toto?
Mohli by ste si, napríklad, minimálne priať, aby zločinci, ktorí túto skazu spôsobili boli postavení pred spravodlivý súd. Petíciu s touto požiadavkou zverejnila koalícia organizácií z USA – možete ju svojim podpisom podporiť aj vy.
Masaker pod názvom Obranná hrana sa skončil, Izrael napokon pristúpil na požiadavku Hamasu uvoľniť blokádu Gazy, tá však z časti naďalej trvá a naďalej trvá vojenská okupácia celého medzinárodne uznaného štátu Palestína. A vojenská okupácia nie je mier. Ak si Izrael vážne praje mier, aby jeho občania aj Palestínčania konečne mali pokoj, potom musí prejaviť seriózny záujem o ukončenie okupácie. Zatiaľ však prejavuje väčší záujem o jej prehlbovanie kolonizáciou ďalšieho územia ďalšími bytmi určenými výhradne pre ilegálnych izraelských osadníkov na ukradnutej palestínskej pôde.
Dnes už vieme, že Izrael sa k ukončeniu okupácie neodhodlá dobrovolne, ale iba pod nátlakom. Za tým účelom viaceré organizácie (najnovšie už aj OXFAM) volajú po zbrojnom embargu na Izrael. Ďalšie organizácie volajú po bojkote izraelských firiem, výrobkov, služieb, akademických a kultúrnych stykov, kým Izrael nezmení svoju militaristickú a rasistickú politiku.
Petíciu Amnesty International na zbrojné embargo môžete podporiť tu. Výzvu na bojkot a stiahnutie investícii z Izraela môžete podporiť tu. Každý podpis je dôležitý.
Súvisiace linky:
Izrael sa zbláznil, treba mu pomôcť
Manuál izraelskej vojnovej propagandy
Celá debata | RSS tejto debaty