Kandalaft

Čo sa stalo minulý týždeň v redakcii Charlie Hebdo je strašné a neospravedlniteľné. Paríž a celé Francúzsko v nedeľu na barbarský útok na novinárov zareagovalo najväčšími demonštráciami v histórii krajiny. Samozrejmými motívmi demonštrácií bol vyjadrenie solidarity s obeťami, odmietnutie vraždenia novinárov a obhajoba práva na slobodu slova. Bol tu aj iný motív. Motív jednoty.

V reakcii na útoky v Pariži sa znovu rozprúdili debaty o zlučiteľnosti islamu s Európou a znovu narástla miera nedôvery voči muslimom a pochybnosti o ich lojálnosti k európskym spoločnostiam. Muslimovia vo Francúzsku sa za posledný týždeň stali terčom desiatok útokov zo strany pravicových extrémistov, vrátane streľby či útokov zápaľnými fľašami na mešity. V takejto atmosfére mohli slová slovenských médií o tom, že Francúzi demonštrovali svoju jednotu proti ohrozeniu slobody slova, vyznieť sektársky ako vyjadrenie jednoty etnických Francúzov proti „muslimským imigrantom“. Našťastie, opak bol pravdou.

Udalosť v Paríži bola demonštráciou multikultúrnej jednoty. Na námestí bolo vidieť ľudí všetkých farieb a vierovyznaní objímať sa a speivať spolu Marseillaisu. Podľa slov blogera Braňa Ondrášika, ktorý sa zhromaždenia v Paríži zúčastnil, “dnes v Paríži to nevyzeralo, že by republika upadala a multikulturalizmus zlyhal. Naopak, bolo tam odhodlanie pokračovať v projekte spoločnosti otvorenej pre všetkých.” Prejavom tejto jednoty v rôznosti bolo aj množstvo vlajok rôznych štátov sveta popri vlajkách Francúzska, vrátane izraelských a palestínskych.

Ďalším prejavom medzináboženskej jednoty bola fotka dvoch ľudí z námestia s nápismi “Som muslim a mám rád židov” a “Som žid a mám rád muslimov”.

Jedným z najsilnejších momentov demonštrácie bola situácia, v ktorej sa Izraelčan s vlajkou Izraela objal s Palestínčanmi s vlajkami Palestíny.

Teroristické útoky podobné tomu, aký sa udial na redakciu Charlie Hebdo, majú potenciál nastoliť alebo prehĺbiť rozkol medzi rôznymi zložkami spoločnosti. To hrá do karát teroristom. Extrémisti z oboch strán sa navzájom potrebujú. Čím viac násilia z jednej strany, tým viac násilia možno čakať zo strany druhej. Nám ostatným, väčšine, však prospieva pokoj a ľudskosť. Deliaca čiara nie je medzi „nami“ a muslimami. Teoristi predsa zabili aj policajta Ahmeda, ktorý prišiel proti nim zakročiť, a záchrancom zákazníkov v kóšer obchode bol mladý muslim. Deliaca čiara je medzi extrémistami na oboch stranách a nami ostatnými.

Po teroristickom útoky Andersa Breivika v Nórsku na deti Nóri nezareagovali nenávistou – ani voči muslimom ani voči Breivikovi. Ich odpoveďou na jeho snahu preniesť rozkol zo svojej hlavy do spoločnosti bolo trvanie na multikultúrnej otvorenosti ako aj na zachovaní práv aj zločincov akým je Breivik. Vo Francúzsku a zvyšku Európy to po útokoch na Charlie Hebdo také jednoznačné nie je. Ak chceme mať viac pokoja a ľudskosti, mali by viac podprovať prejavy multikultúrnej solidarity, akej sme boli svedkami aj na námestí v Paríži. To je najlepšia odpoveď na násilie fanatikov.

Súvisiace články

Vianočná nádielka pokoja a mieru od židov, muslimov a kresťanov

Muslimovia v Osvienčime

židia, muslimovia, kresťania – poslovia nádeje

Odpusť mi brat môj

Blízkovýchodný gangnam

Ako sa zo mňa nestal antisemita