Jedným z ukazovateľov vyspelosti a demokracie je sloboda tlače a spôsob akým sa štát správa k novinárom. Ten môže výkon novinárskeho povolania obmedzovať rôznymi spôsobmi, napríklad prísnymi reguláciami, pokutami, či súdnym stíhaním. Medzi najzávažnejšie porušenia patrí fyzické ohrozenie bezpečia a života novinárov. Jednou z krajín, kde práve k fyzickému ohrozeniu novinárov dochádza bežne, a niekedy aj k zabitiu, je Izrael.
Ničím nevyprovokovaných útokov izraelských vojakov na novinárov v teréne je viac než dosť. Jeden z nich sa udial v okupovanej palestínskej dedine Kafr Kaddum odkiaľ miestni dedinčania vyháňali okupačných vojakov. Tí ich protest potláčali, ako vždy, strelnými zbraňami a slzným plynom. Tento boj medzi okupovanými a okupantmi pravidelne monitorujú novinári. To sa izraelským vojakom nepáči, pretože novinári občas svedkami nepekných vecí a niekedy nafotia alebo natočia zábery, ktoré obletia svet a vojaci na nich demokraticky a civilizovane zrovna nevyzerajú. Svoju nechuť k novinárom niekedy dávajú najavo aj ich bitím. Len tak. Novinárov na ceste zastavili a zbili.
Podobný útok sa udial pred rokom v inej okupovanej dedine, Nabi Saleh. Aj tu si novinári robili svoju prácu, sedeli na kopci pri dedine, fotili a natáčali pochod okupačných vojakov smerom do dediny. Asi tým ohrozili mladú izraelskú demokraciu, pretože, vojaci cítili potrebu sa proti ich objektívom agresívne brániť nadávkami, krikom, sácaním na kamenistú zem a hádzaním kameňov ich smerom.
Pred par mesiacmi vojaci v okupovanej Palestíne znovu útočili, tento krát na novinárov egentúry AFP. Najprv rozbili kameru jedného z reportérov, o chvíľu ich dobehli znovu a rozbili druhú kameru a do tretice jedného novinára bili na zemi.
Agentúra AFP útok vojakov ostro odsúdila a uviedla, že “jednotky IDF (izraelskej armády) príliš často konajú s beztrestnosťou a zjavne v nesúlade so svojimi príkazmi, v priamom rozpore s ideálom vysokej morálky, ktorý izraelská armáda tvrdí, že dodržiava.” Uviedla tiež, že AFP “už viac krát vyjadrila nespokojnosť ohľadom IDF, avšak nevidí badateľnú zmenu v správaní. Je čas, aby velenie IDF konalo a ukázalo, že rešpektuje slobodu tlače a že má kontrolu nad správaním vojakov v teréne.”
Zhruba v tom istom období, izraelskí vojaci (presnejšie pohraničná polícia), napadli reportéra France 2, ktorý chcel dokumentovať udalosti z miesta, kde sa stal útok Palestínčana na Izraelčanov. Keď mu to zakázali a chcel odísť z miesta, zhodili ho na zem, jeden mu pristúpil hlavu nohou, ďalší ho kopali.
Na jeseň sa udial aj tento útok. Bitie, kopanie, sácanie, vyhrážanie, slzný plyn do očí. Štandardné prostriedky boja izraelských vojakov proti novinárom.
Tesne pred tým, vojenský džíp zrazil palestínskeho demonštranta, ktorý bránil svoje mesto pred okupačnými vojakmi. Vojaci napádali nie len novinárov, ale aj zdravotníkov, ktorí prišli raneného Palestínčana ošetriť.
Jeseň 2015 bola pre novinárov zvlášť ťažká, frekvencia útokov na nich zo strany izraelskej armády bola neobvykle vysoká. Doplatila na ňu aj palestínska reportérka Hana Mahamid, ktorej v priamom prenose vybuchol do tváre delobuch vystrelený vojakmi v okupovanej časti Jeruzalema.
Novinárov vojaci napadli aj pri nenásilnej blokáde cesty k nelegálnej kolónii na palestínskej pôde, v ktorej býva jeden z podozrivých páchateľov upálenia palestínskeho tínedžera Muhammada Abu Chdeira.
Útoky na novinárov sa diali aj vo vzdialenejšej minulosti. Tu vojaci mierili kanistre slzného plynu na reportérku Al-Jazeery, ktorá v priamom prenose v roku 2009 robila reportáž z miesta pravidelných nenásilných protestov v okupovanej dedine Bil´in.
Bitie novinárov máme zaznamenané už v roku 2001. Na nich vidno izraelských vojakov napádať a biť egyptských novinárov na okupovanom Západnom brehu.
V roku 2003 izraelskí vojaci v Gaze dokonca „omylom“ zastrelili Jamesa Millera, britského kameramana, producenta a režiséra oceneného Emmy Awards, pri natáčaní dokumentu Smrť v Gaze. (Odstavec a video doplnené 13:05, 3.5.)
Aj tento neúplný zoznam útokov na novinárov by pre priaznivcov izraelskej “demokracie” mal byť budíčkom. Takto sa demokracia k novinárom nespráva. No najtragickejšie bolo obdobie masakra v Gaze spred dvoch rokov. Izrael pri šialenom bombardovaní husto obývaných štvrtí Gazy za necelé dva letné mesiace zabil 13 až 15 novinárov a pracovníkov médií, z toho siedmi boli zabití pri práci. S touto bilanciou sa Izrael v roku 2014 stal podľa rebríčka Reportérov bez hraníc krajinou, ktorá zabila najviac novinárov hneď po Sýrii.
Ako také zabíjanie novinárov vyzerá si môžete pozrieť na záberoch z bezhlavého bombardovania sanitiek pri trhovisku, okolo ktorých bolo plno civilistov a novinárov. Zomrelo pri ňom 17 ľudí, z toho dvaja novinári.
Izrael bol v roku 2014 v rebríčku Press Freedom Index, ktorý každoročne zostavuje organizácia Novinári bez hraníc, na 96. mieste. V závese za krajinami ako sú Keňa, Kuwait, Zambia, Madagaskar či Mongolsko. Rok pred tým bol na ešte horšom 112. mieste.
Západný svet sa hrdí slobodou tlače a berie ju ako jeden z pilierov svojej existencie. Novinári si túto hodnotu veľmi ctia a sú citliví aj na najmenší náznak cenzúry. Samozrejmou súčasťou je v prvom rade bezpečie a ochrana novinárov pred ohrozením zdravia či života. Že despotické režimy, zlyhávajúce štáty či teroristické organizácie na slobodu a bezpečie novinárov nedbajú, neprekvapuje. Napriek tomu, novinári útoky na svojich kolegov aj v týchto častiach sveta kritizujú a snažia tlačiť v nich na väčšiu slobodu tlače.
V prípade Izraela to tak zo záhadných dôvodov nie je. Pritom štát, o ktorom sa hovorí, že je demokracia, by za útoky na novinárov mal vyvolať oveľa väčšie rozhorčenie, pretože tie sú v úplnom rozpore s demokratickými štandardami. Pravdou je však opak. Západní novinári (vrátane slovenských) veľkú väčšinu útokov na svojich kolegov týmto štátom ignorujú a namiesto toho, aby Izrael za ne kritizovali, pomáhajú mu u svojich divákov, poslucháčov a čitateľov budovať imidž demokracie.
Dnešný Svetový deň slobody tlače je dobrou príležitosťou pre slovenských novnárov, aby prehodnotili svoj postoj ku kolegom pracujúcim v Palestíne.
Súvisiace linky
Nenásilný odpor – nočná mora izraelskej armády
Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené
Ajatolláhovia z Tel Avivu alebo liberálna podpora rasizmu
Predstavitelia Izraela: Náš režim je apartheid
Celá debata | RSS tejto debaty