Kandalaft

Od atentátu na premiéra Fica sa veľa hovorí o hraniciach pri kritike a komentovaní politiky. Súhlasím, treba hľadať správnu mieru a formu, nie však abdikovať na akúkoľvek kritiku. Tak to hovorí aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Na odpovede ďalšieho kandidáta – vlastne rovno lídra kandidátky do eurovolieb – práve tejto strany sa tu pozrieme. Ľudovíta Ódora som sa bol opýtať na jeho riešenie izraelskej genocídy v Gaze na verejnom podujatí na Námestí slobody v Bratislave. Takto to dopadlo.

(Ospravedlňte, prosím, horšiu kvalitu zvuku.)

YouTube Direkt

Ani on, podobne ako kandidujúci europoslanec Martin Hojsík, nebol schopný dať žiadnu odpoveď na to, čo by urobil, na zastavenie izraelských zločinov v Gaze. Vraj si to musí najskôr naštudovať. Lebo 7 mesiacov bolo málo na naštudovanie jednoduchej veci, že genocíde sme povinní zabrániť. Konkrétnymi krokmi, nie vyhýbavými rečami.

Ešte som dal ľahkú možnosť svoj súhlas so sankciami alebo embargom neskôr odvolať, keby nesúhlasil s konkrétnym návrhom, ktorý by dostal na stôl. Teraz by stačilo vysloviť iba všeobecný súhlas s princípom vytvárania reálneho tlaku na Izrael (nie citlivého diplomatického, ktorý doteraz nič nevyriešil). Ani takúto nízku latku nedokázal prekročiť. Za 7 mesiacov si nenaštudoval ani tak málo. Veď prečo by sa bývalý premiér a líder kandidátky do Európskeho parlamentu mal zaoberať nejakou genocídou, navyše, podporovanou európskymi štátmi, ktoré by ju naopak (aj spolu s EÚ) vedeli zastaviť, keby chceli?

Môžu si však takýto nezáujem o brutálne zločiny nášho spojenca dovoliť demonštrovať politici strany, ktorá sa ostentatívne hlási k ľudským právam? Oni si zjavne myslia, že áno. Čo si, ale, myslia ich (potenciálni) voliči a voličky?