Väčšina ľudí v Gaze sú utečenci vyhnaní Izraelom v roku 1948. Od vtedy čakajú na možnosť vrátiť sa domov. Zatiaľ žijú pod okupáciou, neľudskou blokádou a opakujúcimi sa masakrami spolu s pôvodnými obyvateľmi pásma. Mnohí z nich si čakanie na lepšie časy skracujú vytváraním lepších časov tu a teraz uprostred okupačnej devastácie.
Ako ľudia v štvrti Zajtún, ktorí sa po ostatnom bombardovaní v roku 2014 rozhodli vymaľovať svoje domy veselými farbami, ozdobiť ich kvetmi a rastlinami a tak vytvoriť hlavne deťom príjemnejšie miesto na život.
Mahfouz Kabariti vytvára lepšie časy zbieraním automobilových veteránov rôznych značiek, ktoré pripomínajú staršie a pre Gazu určite lepšie časy.
Munir Šindi si luxuxného veterána, Mercedes Gazelle z roku 1927, rovno vyrobil svojpomocne z náhradných dielov. Z tohto modelu bolo vyrobených iba 300 kusov. Jeden ďalší s neskorším rokom výroby je teraz v Gaze.
Video po kliknutí na foto (Zdroj: AJ+):
Fayez al-Hindi zase našiel mini-riešenie na problém nedostatku nezávadnej vody. Svojpomocne si vyrobil solárnu čističku ktorá pomocou jednoduchej destilácie dokáže vodu vyčistiť i odsoliť.
Hudba pomáha palestínskym deťom prežiť nie len každodennú mizériu života na jednom z najnevhodnejších miest pre život, ale aj peklo izralského bombardovania. Budovu ich hudobnej školy zbombardovanú počas masakra v roku 2014 presťahovali do nemocnice. To je ich útočisko, kde si tvoria kus sveta, aký by mal byť. Na záberoch natočených parkúristami trénujúcimi na pieskových dunách vidno aj prvý deň izraelského bombardovania v roku 2012.
Necelý rok po masakri ľudia v Gaze presne v čase konania filmového festovalu v Cannes usporiadali uprostred čerstvo zničených budov svoj vlastný filmový festival s názvom Karáma (Dôstojnosť).
V Gaze sa koná množstvo aktivít pre deti, ktorých účelom je poskytnúť im možnosť byť deťmi, zabudnúť na vojnu, iba sa hrať a tešiť sa zo života.
Známe sú podujatia púšťania šarkanov, ktorými deti v Gaze prelomili svetové rekordy alebo vyjadrili solidaritu s obeťami Tsunami v Japonsku.
Hudbe sa venuje aj táto pätica mladých Palestincanov. Aj počas masakra pred dvomi rokmi robili všetko pre splnenie svojho sna dostať sa na arabskú obdobu súťaže Československo má talent. Svoje videoprihlášky natáčali a posielali počas krátkych období dočasných prímerí. Cestou prechádzali popri zničených budovách. Tri krát sa z hraníc vrátil späť, pretože ich cez ne do Egypta nepustili. Takto vyzerá radosť z ich úspechu.
Títo ľudia, deti aj dospelí, si nezaslúžia žiť v gete, v ktorom žijú. Ich životy nemajú o nič menšiu hodnotu ako životy ľudí v Európe či kdekoľvek inde a nezasluhujú si o nič menšiu ochranu než životy detí a dospelých v Tel Avive či kdekoľvek inde. Palestína mala byť už dávno slobodná, no bez úsilia nás všetkých sa to nestane.
Súvisiace články
Slovenka Lucia priniesla deťom na Blízky východ radosť a hru
Kto sú Palestínčania a čo chcú?
Palestínski kresťania – zabudnutá obeť okupácie
ludia v Gaze žijú pod okupáciou? A kto okupuje ...
Celý svet chcežiť, ale väčšina nie podľa ...
Také problémy človek nevyrieši! Na to je ...
Celá debata | RSS tejto debaty