Založ si blog

Iqrith – Vyhnanie a návrat kresťanských Palestínčanov

Počas bojov, ktoré sprevádzali založenie Izraela, bola sionistickými komandami vyhnaná z vlasti polovica palestínskeho národa. Výnimkou neboli ani kresťanskí domorodí obyvatelia Palestíny. Jednou z opustených a zničených kresťanských dedín je Iqrith. Toto je príbeh jej znovuzrodenia.

 

V novembri 1948 (teda počas priebehu vojny) prišli izraelskí vojaci do dediny Iqrith a prikázali obyvateľom opustiť ju, vraj kvôli ich bezpečnosti. Jej necelých 500 obyvateľov poslúchlo. Zobrali si so sebou iba pár vecí, armáda im totiž naklamala, že po dvoch týždňoch sa budú môcť vrátiť domov. Tá ale územie dediny vyhlásila za vojenskú zónu a dedinčanom návrat zakázala.

 

85

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(Izraelskí vojaci v Iqrithe)

  

Väčšinu z nich nevyhnali za hranice štátu, ale “iba” do susedných dedín. Po vojne sa teda stali občanmi Izraela (Palestínčania, ktorí boli vyhnaní zo svojich dedín a pozemkov, no zostali v hraniciach Izraela, sa zvyknú označovať ako “vnútorne presídlení obyvatelia”). Najvyšší súd v roku 1951 potvrdil ich právo na návrat, no izraelská armáda krátko na to, presne na Vianoce toho istého roku, dedinu rozbombardovala a zrovnala so zemou. Nechala stáť iba kostol a cintorín. Štát si územie ich dediny privlastnil. Dlhoročné súdne ťahanice, ktoré nasledovali sa skončili pred približne desiatimi rokmi, keď najvyšší súd ich žiadosť na navrátenie pôdy odmietol. Povolil im iba účasť na omšiach v kostole a pochovávanie mŕtvych na cintoríne.

 

Dedinu svojich predkov predstavuje svojim divákom aj Maha, mladá palestínska kresťanka, populárna učiteľka jazykov žijúca v Taliansku:

 


 

Dnes je obyvateľov, ktorí svoj pôvod odvodzujú z Iqrithu okolo 1500. Takmer všetci sa chcú vrátiť do svojej dediny. Walaa Sbait, mladý učiteľ, pracujúci v Hajfe, hovorí: “V súčasnosti sa môžeme vrátiť iba v rakve, ale my tu chceme žiť.”  Nemi Aškar dodáva: “Sme utečencami vo vlastnej krajine.” Otec Souhail Khoury, farár kostola v Iqrite, hovorí, že vyrastal na spomienkach svojich rodičov na ich stratenú zem. “Všetci sme už v rozličných dedinách a mestách, ale toto je miesto, kde sa stále stretávame každý mesiac ako rodina. Toto je miesto, ktoré nazývame domovom.”

 

Pred dvomi rokmi skupina mladých Palestínčanov pôvodom z Iqrithu začala sen o návrate do dediny svojich predkov uskutočňovať. Nasťahovali sa späť do nej, nepretržite ju obývajú a postupne ju oživujú. Bývajú v budove pri kostole, sadia nové stromy a plodiny, ktorými sa živia, upravujú okolie kostola, stavajú ďalšie stavby – väčšinu ich práce však izraelská armáda pravidelne búra a ničí. Oni sú napriek všetkým prekážkam zo strany štátu rozhodnutí pokračovať vo zveľaďovaní svojej dediny.

 

Aby žila, organizujú v nej aj rôzne kultúrne akcie. Okrem každomesačných omší (tu omša z Vianoc 2011 k 60. výročiu zbombardovania dediny), aktivisti organizujú aj letný tábor pre mladých potomkov Iqrithčanov, na ktorom im ich starí rodičia rozprávajú o živote v dedine pred vyhnaním, o vyhnaní a o zápase za návrat (tak ako to jeden z nich robí tu na kameru). Stretávajú sa tu aj so židovskými mierovými aktivistami.

 

Jedným z podobných podujatí bol tento futbalový zápasov. Mladá generácia Iqrithčanov skanduje “chceme sa vrátiť do Igrithu” či “našou vlajkou je vlajka Palestíny”. Pred zápasom hráči spievajú hymnu Palestíny, po zápase skandujú “vraciame sa, vraciame sa…”

 


 

Dosiaľ poslednú akciu usporiadali na Veľkú noc minulý mesiac.

 


 

Nevedno či sa Iqrithčanom podarí naplniť sen po obnovení ich dediny. V tomto prípade však platí, že cesta je zároveň cieľom. Ich zápas za znovuzrodenie dediny je spôsob ako udržať svoju palestínsku kresťanskú identitu, ktorú sa izraelská vláda pokúša zmazať. Minulosť a súčasnosť Iqrithu je pripomienkou toho, že izraelská agresia voči pôvodným obyvateľom Palestíny bola a je namierená aj proti vlastným občanom arabského pôvodu (v rozpore s tvrdeniami obhajcov Izraela, že garantuje svojim arabským občanom rovnaké práva ako židovským) a aj proti palestínskym kresťanom.

 

Počas priebehu vojny pri založení Izraela, sionistické vojenské oddiely vykonávali to, čo dnes nazývame etnickými čistkami, masakrovali a vyháňali palestínskych civilistov, aby získali čo najviac územia pre svoj štát. Začali to robiť ešte pred vyhlásením nezávislosti Izraela a pred začiatkom vojny medzi Izraelom a arabskými štátmi, robili to počas vojny a robili to ešte aj po skončení vojny. Nakba, katastrofa, ktorá sa udiala, postihla a dodnes postihuje aj palestínskych kresťanov a aj arabských občanov Izraela. 15. mája si pripomenieme jej 66. výročie.

 

80

 

84

 

81

 

82

 

83  

(Zdroje:  12345

 

Súvisiace články:

Izraelský veterán: Palestínčanov sme zabíjali a vyháňali

Palestínski kresťania – zabudnutá obeť okupácie

Izraelu cenzúra dokumentu CBS nevyšla

Kto sú Palestínčania a čo chcú?

 

 

Izrael vs Soros

29.06.2020

Pre xenofóbnu pravicu je Soros stelesnením zla, ktoré z pozadia poťahuje nitkami moci. Negatívny vzťah k nemu a k ľudskoprávnemu sektoru všeobecne, v spojení s konšpiračným teóriami sú jednými z poznávacích znakov tejto časti politického spektra, ako aj vlád vedených autokratmi, ktorí si zo Sorosa spravili verejného nepriateľa, strašidlo, ktoré zneužívajú na [...]

Americko-izraelský antropológ: Izrael prehral vojnu o verejnú mienku

23.04.2020

Antropológ Jeff Halper sa narodil v USA, kde bol aktívny v hnutí za občianske práva a proti vojne vo Vietname. V Izraeli, kam sa v mladosti prisťahoval, je jedným zo známych aktivistov proti okupácii Palestíny. Je autorom niekoľkých kníh, založil organizáciu proti búraniu domov palestínskych rodín, zúčastnil sa prvej flotily, ktorá prelomila blokádu Gazy a v súčasnosti [...]

Naša prítomnosť môže vojakov či osadníkov odradiť od páchania násilia

19.03.2020

Do Palestíny išla zo zvedavosti a kvôli fotografickému projektu. Odvtedy sa tam pravidelne vracia. Pracuje v ekumenickej organizácii, ktorej misiou je monitorovať a zmierňovať dopady izraelskej okupácie na obyvateľov. O tom, ako sa tam dostala, čo zažila a ako vidí možnosti riešenia situácie v Palestíne, rozpráva Mária, pôvodom zo Slovenska žijúca v Českej republike. Čo [...]

pocasie-7-7-2020

Prudký pád teploty, ale chladnejšie počasie dlho nevydrží

06.07.2020 23:00

Mrholenie, dážď či len prehánky. To všetko bude možné zažiť na viacerých miestach Slovenska spolu s poklesom teplôt.

Juraj Šeliga

Dusno v koalícii. Šeliga: Brzdime a neprilievajme olej do ohňa!

06.07.2020 19:27

„Stojíme pevne za Borisom Kollárom,“ odkázal po poslaneckom klube Peter Pčolinský (Sme rodina). Pre TV Pravda sa vyjadrili aj Juraj Šeliga (Za ľudí) a Anna Zemanová (SaS).

Chorvátsko Voľby Parlamentné

Chorvátsky premiér s „koronou“ víťazstva

06.07.2020 18:08

Parlamentné voľby v Chorvátsku boli predčasné, ale pre šéfa vlády prišli v pravý čas.

pčolinský

Pčolinský: Sme rodina pevne stojí za svojím predsedom

06.07.2020 18:02

V pondelok majú na koaličnej rade hovoriť aj o tom, či Boris Kollár navrhne, aby parlament hlasoval o jeho odvolaní.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 135
Celková čítanosť: 578876x
Priemerná čítanosť článkov: 4288x

Autori blogu

Kategórie