Mohlo by sa zdať, že o probléme ilegálnych izraelských osadníkov už bolo povedané na tomto blogu dosť. Ale vzhľadom na to, aký veľký problém osadníci predstavujú, a na takmer neexistujúce povedomie o násilí, ktoré páchajú, je toho ešte veľa, čo treba povedať, vysvetliť, ukázať. Dúfam preto, že informácie o ďalších incidentoch osadníckeho vandalizmu a násilia padnú na úrodnú pôdu.
Pôjde skutočne o pôdu a úrodu, pretože osadníci-kolonisti nie len, že obsadzujú územie, ktoré patrí Palestínčanom, nie len, že si vo vnútri medzinárodne uznaného štátu Palestína stavajú svoje etnicky čisté židovské kolónie, ale z týchto ozbrojených kolónií podnikajú útoky na okolo bývajúcich palestínskych dedinčanov, na ich domy, autá, sady a polia.
V predminulom článku som písal o vypaľovaní palestínskej poľnohospodárskej pôdy osadníkmi, avšak to je iba jeden zo spôsobov, akými ničia palestínskym dedinčanom zdroj ich obživy. Ďalšími spôsobmi sú výrub olivovníkov sekerami, motorovými pílami a keď nie je po ruke žiadne náradie tak postačia aj nohy a hole ruky – najmä proti mladým sadeniciam – kreativite sa medze nekladú.
Palestínskych dedinčanov v okolí izraelských osád nemá kto ochrániť. Žijú v oblasti, ktorá je pod kontrolou izraelskej armády. Tá by teoreticky mohla hrať úlohu neutrálneho strážcu zákona, ale opak je pravdou. Izraelské vojská sú tam preto, aby chránili osadníkov, nie Palestínčanov. Jedinou obranou, ktorú obete tohto násilia majú sú kamene, ktorými sa snažia útočníkov odohnať a kamery a fotoaparáty, ktorými dokumentujú útoky osadníkov. Mnohí z tých, ktorí im takto dokumentaristicky pomáhajú, sú izraelskí aktivisti, Židia, ktorí nesúhlasia s politikou svojej vlády. Tu izraelský aktivista natáča výsledok vyčíňania vandalov a ráta strom za stromom. Túto noc ich osadníci zničili 61.
Tu nás starší Palestínčan sprevádza svojim sadom a ukazuje zničené stromy. Pri tomto útoku osadníci zničili 120 olivovníkov, vrátane sadeníc. Hovorí, že najstaršie stromy zdedil po svojom otcovi, ktorý ich zasadil v 50. rokoch minulého storočia.
Tu zničili 150 olivovníkov a stromov viniča.
5. marca minulého roka zničili osadníci 60 olivových stromov v dedine Nahalin neďaleko Betlehema. Ešte v ten istý mesiac, tiež neďaleko Betlehema, vyťali okolo 200 olivovníkov. Boli zasadené iba pred rokom a boli darom pre Palestínčanov od kresťanskej organizácie YMCA. V Januári osadníci zničili okolo 200 olivovníkov v dedine Qusra pri Nábuluse.
Qusra je častým terčom vyčíňania osadníkov. Niekoľko dní pred spomínaným incidentom strieľali na dedinčanov a jedného Palestínčana zranili. Týždeň pred tým útočili priamo v dedine streľbou do vzduchu a krátko pred tým zničili 190 olivovníkov. Častým terčom útokov osadníkov je aj dedina Urif. Tu v nej osadníci ničia rastliny rukami nohami. Vojaci sú pri nich a nijak im v ničení nebránia, naopak, slzný plyn hodili na palestínskych dedinčanov.
Izrael sa vo svojej propagande chváli tým, ako premieňa púšť na zeleň. Ak je však tá zeleň palestínska, veľmi rad ju ničí. Je pochopiteľné, že tým sa izraelskí propagandisti chváliť nebudú. V ničení palestínskej zelene nie sú aktívni iba osadníci formou vandalizmu. Často krát sa ničenie deje na základe oficiálnych príkazov vydaných izraelskými štátnymi inštitúciami a je vykonané izraelskou armádou a políciou. Ako napríklad v apríli tohto roku, kedy armáda a polícia pomocou buldozérov vykorenila 200 jednoročných sadeníc.
Pripomínam, že sa to odohralo mimo medzinárodne uznaných hraníc Izraela na území medzinárodne uznanej Palestíny. Predstavte si, že by maďarská armáda napochodovala s buldozérmi a džípmi do nejakej slovenskej dediny niekde pri Košiciach a zvalcovala súkromne vlastnený sad. Predstavte si, že by na takto zničených sadoch stavala ozbrojené, etnicky čisté, maďarské dediny a mesta. Šialené, bizarné, neuveriteľné? Žiaľ, v Palestíne je to realita. Takto vyzeral kedysi kopec oproti palestínskemu Betlehemu a takto vyzerá dnes. Tam kde kedysi bola zeleň dnes stojí ozbrojená, etnicky čistá kolónia, nie nepodobná stredovekým pevnostiam, v ktorej smú bývať iba Židia.
Mnohí sa pýtajú Palestínčanov, prečo namiesto ozbrojeného boja, sa neinšpirujú gándiovskou filozofiou nenásilného odporu. Odpoveď je jednoduchá: Inšpirujú. Jednou z foriem nenásilného odporu Palestínčanov, je trvanie na práve užívať svoju pôdu. Tisíce Palestínčanov sa napriek vyhrážkam, napriek bitkám, napriek svojvoľnému zatýkaniu, napriek nebezpečenstvu, neustále vracajú na svoju pôdu, ako keby izraelská okupácia neexistovala, a nenásilne čelia všetkým príkoriam. Ale médiá… veď viete…
Džamál Kanaan, je muž, ktorý sadí stromy. V apríly 2013 mu nabehlo do sadu okolo 50 izraelských vojakov a vytrhali mu jeho 500 olivových stromov. Bol to už šiesty krát, čo mu jeho sad zničili, a on ho vždy vysadil odznova. Džamál hovorí, že bude stále znovu a znovu vysádzať svoje olivovníky, napriek deštrukcii izraelskej armády: „Neopustím svoju pôdu, moja pôda je ako môj identifikačný preukaz. Vždy vysadím znovu svoje stromy na svojej pôde. Čokoľvek okupácia podnikne, nikdy neodídem.“ A takýchto Džamálov Kanaanov je mnoho. Ale sú Palestínčanmi a tak je zbytočné, aby ste o nich vedeli. Treba vás, naopak, pravidelne strašiť kukláčmi s kalašnikovmi, aby vás ani nenapadlo pochybovať o tom, kto je dobrý a kto zlý.
Medzičasom, osadníci pokračujú vo vytínaní palestínskych olivovníkov. V októbri 2013 zničili vyše 80 olivovníkov v dedine Karjút:
Pred niekoľkými týždňami vyrúbali okolo 115 olivovníkov v dedine Yanus neďaleko Nábulusu:
Môžeme si znovu pripomenúť, že osadníci ničia olivovníky aj ohňom. V júli 2013 vypálili okolo 400 olivovníkov neďaleko Betlehema. Ibrahim Abdul Majid a jeho rodina tak prišli o jediný zdroj obživy.
Izraelská armáda Palestínčanom zamedzuje v prístupe k niektorým sadom – väčšinou preto, že sú blízko osád a nechcú, aby sa im tam Palestínčania motali. K oploteným sadom sa ich majitelia nedostanú ako je rok dlhý, okrem pár dní počas sezóny zberu olív. V júli minulého roka Palestínčania, ktorým patria sady pri osade Itamar, boli informovaní, že osadníci im zničili stromy. Keď prišli skontrolovať situáciu, zistili, že im zničili okolo 1115 olivovníkov, patriacich 23 palestínskym rodinám. Útok sa musel odohrať už dávnejšie, pretože odrezané vetvy stromov boli suché a lístie žlté, vysušené.
V októbri minulého roka izraelský denník Haaretz priniesol informáciu o dokumente (alternatívne zobrazenie) z prostredia armády, v ktorom sú zaznamenané útoky osadníkov na palestínske sady v priebehu mesiaca (od 11. Septembra do 14. Októbra). Zoznam obsahuje 15 incidentov, pri ktorých bolo zničených alebo poškodených spolu vyše 1350 olivovníkov.
Aby ste mali predstavu o akých množstvách stromov sa bavíme, podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí , v priebehu prvých deviatich mesiacov roku 2011, bolo osadníkmi zničených okolo 7500 olivovníkov, z toho iba v septembri okolo 2500. Podľa toho istého zdroja, útoky osadníkov na Palestínčanov v roku 2011 vzrástli o 53% oproti roku 2010, z 217 na 333 útokov. Organizácia sa zmieňuje aj o Palestínskych útokoch na osadníkov. V tom istom období sa ich počet znížil o 42%, zo 40 na 28 útokov. Palestínska vláda a Inštitút aplikovaného výskumu v Jeruzaleme odhadujú, že od roku 1967, kedy Izrael obsadil okupované palestínske územia, do roku 2011 Izrael vyťal okolo 800 000 olivovníkov. Izraelská organizácia Yesh Din uvádza, že z 211 sťažností o útokoch na palestínske olivovníky, ktoré podala od roku 2005 do 2013, izraelská polícia niekoho obvinila iba v 4 prípadoch. Pomer neúspechu polície je teda 97,4%.
Zdá sa byť neuveriteľné, že toto všetko celé desaťročia izraelská vláda pácha v Palestíne, a ľudia o tom nemajú najmenšej potuchy. Neustále počujeme akí sú Palestínčania násilní, ako nechcú mier, ako neznášajú židov. Nie že by neexistovali aj takí Palestínčania, ale prečo nepočujeme aj o násilných Izraelčanov? Prečo média takto znásilňujú realitu? Prečo bránia ľuďom poznať skutočnú tvár izraelskej okupačnej politiky?
Odpoveď nepoznám, ale táto dvojtvárnosť musí prestať. Tak ako platí, že mier sa nezlučuje s útokmi palestínskych militantov na izraelských civilistov, tak platí, že s mierom sa nezlučuje ani izraelská násilná politika okupácie a kolonizácie Palestíny. Kým na prvej polovici predchádzajúceho tvrdenia je všeobecná zhoda, násilný charakter izraelskej okupácie (vrátane kolonizácie) je stále pre veľkú časť ľudí (aj vzdelaných) buď neznámy, alebo popieraný, alebo ospravedlňovaný. Ale ako dlho sa dá nevedieť, popierať alebo ospravedlňovať nekončiace množstvo do očí bijúceho násilia? Normálne zmýšľajúcemu človeku v istom bode musí padnúť obrana a uznať, že toto sa ignorovať, ani popierať ani ospravedlňovať ďalej nedá. K tomu nech vám tento blog pomáha.
Celá debata | RSS tejto debaty