Niet bezpečného miesta v Gaze

28. júla 2014 00:07, Prečítané 7 120x, kandalaft, Palestína

Jednou z najčastejšie sa opakujúcich floskúl na obhajobu masakra v Gaze (je to neuveriteľné, ale ešte stále prebieha) je tvrdenie, že Hamas skrýva svojich militantov a zbrane medzi civilistami. Oproti barbarom z Hamasu stojí, podľa prevládajúceho mediálneho obrazu, civilizované izraelské vojsko, ktoré sa všemožne snaží predísť zabíjaniu civilistov. Ako dôkaz má služiť prax varovania civilistov pred bombardovaním ich domov, aby miesto opustili a tak sa zachránili. V tomto čarokrásnom obraze však chýbajú mnohé dôležité informácie, ktoré obraz zásadne menia.

Niektorých obyvteľov Gazy izraelská armáda varuje smskami, či letákmi, mnohým však posiela iba varovné bomby na strechy domov, ktore vôbec nie sú malé, a možu spôsobiť zranenia či smrť. A ak za niekoľko minút nestihnú ujsť tak majú smolu, ako pacienti v jednom zdravotnom centre pre telesne a mentálne postihnutých. Viete si predstaviť, že by niekto obhajoval hodenie granátu na váš dom s tvrdením, že to bolo iba humánne varovanie, aby ste ho opustili? A ak ho nestihnete opustiť, tak ho vyhodí komplet do vzduchu aj s vami v ňom a že ak neodídete, tak vinu za vašu smrť nenesie on, ale vy? Takéto niečo môže vymysliet iba zločinecká organizácia. A iba izraelskej armáde niečo tak zvrátené môže prejsť. Nehovoriac o tom, že mnoho krát žiadne varovné smsky ani bombičky neposiela, ale rovno zrovnáva všetko so zemou, ako keď zbomdardovala dom veliteľa polície v Gaze pri čom zabila okolo 20 civilistov.

Nemenej dôležitou otázkou je „kam ujsť?“ Už počas masakra zvaného „operácia Liate olovo“ z vianoc roku 2008 bolo evidentné, že civilisti NEMAJÚ kam újsť, pretože izraelská armáda všetko považuje za legitímny cieľ. Niektorí ľudia si mysleli, že budú v bezpečí, keď sa uchýlia do mešít, ale aj tie Izrael bombardoval. Iní si mysleli, že útočisko nájdu v školách, ale aj tie boli izraelským vojskom bombardované. Rodina Samouni nebola v bezpečí ani vtedy, keď poslúchla priame príkazy vojakov, ktorí sústredili 100 jej členov do jedného domu, ktorý potom letectvo zbombardovalo. Aj teraz ľudia v Gaze majú pocit, že niet kam ujsť, pretože Izrael bombarduje všetko a všade, a tak mnohí radšej zostávajú vo svojich domoch. V Gaze jednoducho niet bezpečného miesta.

Obyvatelia oblasti Bani Sobeila pri utečeneckom tábore Chán Júnes boli varovaní letákmi z izraelských lietadiel, aby opustili svoje domovy. Abdallah Al-Daweiš hovorí: „Kam máme ísť? Niektorí ľudia z konca Chán Júnesu išli do jeho centa, po tom čo im to prikázali Izraelčania, a potom bombardovali aj centrum. Ludia odišli z tejto oblasti do Gaza City a bolo bombradované aj Gaza City.“ Mnohi ludia preto zostali doma vo svojom meste, vrátane rodiny Abu Žamaa, ktorej 24 členov zomrelo pri masívnom bombardovaní minulý týždeň.

Alebo si zoberme napríklad bombardovanie počas piatkovej noci (25.7.) po tom, čo USA dohodli dočasné 12-hodinové prímerie, ktoré malo začať nasledujúce ráno. V snahe využiť každú minútu vojny izraelská armáda zintenzívnila bombardovanie v noci pred začiatkom prímeria a ešte 20 minút pred jeho začiatkom uštedrila takúto lekciu obyvateľom Gazy:

Jednou z oblastí zasiahnutých izraelskym bombardovanim bola Chuzaa. Rodina Al-Nažžár sa preto uchýlila do „bezpečia“ do utečeneckého tábora Chán Júnes. Krátko pred začatím prímeria izraelská armáda bombardovala aj túto oblasť. Dvadsat členov tejto rodiny bolo zavraždených, jedenasti z nich boli deti.

V noci pred začatím prímeria bombardovali aj nemocnicu v Beit Hanún plnú pacientov a lekárov. Vo svojich facebookových statusoch mierový aktivisti, ktorí zostali v nemocnici, písali, že nevedia či sa ranného prímeria dožijú.

Pred izraelským bombardovaním nie sú v bezpečí ani novinári:

Z týchto dovodov, mnohí ľudia rezignovali a už len čakajú či bomba dopadne na nich alebo prežijú ďalší deň. Mohammed Suliman cez twitter oznamuje: „Dúfam, že prežijem. Ak neprežijem, pamätajte, že som nebol Hamas ani militant a ani som nebol použitý ako ľudský štít. Bol som doma.“

Či ešte žije, neviem, snáď áno, ale iný mladý Palestínčan, Anas Kandil, kamarát aktivistu a novinára Majeda Abusalamu, ktorý bol minulý mesiac aj na Slovensku, prestal existovať už pred dvomi týždňami. Jeho posledný odkaz na facebooku znel: „Od včera som nespal, skončite to už a zbombardujte náš dom.“ Krátko na to ho izraelská armáda vymazala z mapy sveta.

Izrael bombarduje všade a všetko a jediné čo potrebuje urobiť, aby mu to svet odpustil, je vyhlásiť, že bombarduje militantov Hamasu, schovávajúcich sa za civilistami. Nemusí to dokazovať, stačí, že to povie a veľká časť svetovej verejnosti mu to zhltne. Nie že by Hamas nikdy nestrieľal rakety z obývaných oblastí alebo nikdy neschovával zbrane v civilných budovách, z niekoľkých zdokumentovaných prípadov, kedy tak urobil, však nemožno vyvodiť záver, že všetkých 1,8 milióna obyvateľov Gazy sú legitímne chodiace terče. Ani nájdenie rakiet schovaných v dvoch školách OSN nemôže slúžiť ako oprávnenie na bombardovanie akejkoľvek školy v Gaze, zvlášť ak si uvedomíme, že to boli opustené školy. Schovávať rakety v škole je v každom prípade hanebný čin, urobiť z toho s bianko šek pre izraelskú armádu na masové vraždenie civilistov je však rovnako hanebné ak nie hanebnejšie. Školy boli opustené a žiadni civilisti v nich neslúžili ako ľudské štíty. Izrael, ktorý disponuje najmodernejšími technológiami, satelitom či dronami navádzanými raketami, by iste dokázal poskytnúť obrazové materiály ku každému svojmu útoku dokazujúce, že „iba reagoval“ na útoky Hamasu. Z tisícov bômb, ktoré Izrael za pár týždňov zhodil na Gazu sme zatiaľ videli mizivo málo takýchto dôkazov. Hovorcovia Izraela však neustále opakujú, že útočia na militantov, média to po nich papagájujú a ľudia tomu veria. Zabíjať ľudí je také jednoduché, ak viete, ako to treba robiť.

Aj vtedy, keď zavraždili štyroch malých futbalistov na pláži, tvrdili, že cieľom boli pozície Hamasu. Prečo neukážu satelitné zábery miesta pred útokom, na ktorých by bolo vidno militantov? Blízko pláže bolo plno novinárov. Nikto z nich nevidel ani nepočul žiadne strely Hamasu, zo zasiahnutej chatrče nikto nepočul sekundárne výbuchy uskladnenej munície, na záberoch z miesta činu nevidno žiadnych militantov na úteku z miesta, dokonca žiadnych dopelých, iba deti utekajúce do bezpečia. A potom už nevidno ani ich, iba ich zohavené spálené telá (zábery vám radšej neukážem, aby ste sa nepovracali).

(Ďalšie reportáže: NBC, TF1)

Smrť troch detí, ktoré na streche svojho domu kŕmili husy, zachytila kamera CNN. S najväčšou pravdepodobnosťou ich zabila už prvá „varovná bomba“. Ak by boli z tejto oblasti pred tým odpaľované rakety Hamasu, spravodajský tím CNN by si ich iste všimol a veľmi rád natočil, alebo ich aspoň spomenul v reportáži. V nej však nič také nevidíme ani nepočujeme. Vidíme výbuch izraelskej rakety a mŕtve telá troch palestínskych detí.

Izraelská armáda sa chváli tým, že má najpresnejšie rakety a že sa snaží minimalizovať civilné obete. Napriek tomu, z vyše tisíc obetí nie len, že veľká väčšina sú civilisti, ale podľa niektorých odhadov je medzi nimi viac detí než militantov Hamasu. Toto nie je sebaobrana. Izrael vedie neľútostnú vojnu proti palestínskému ľudu, proti civilistom a proti deťom. Obrazy z Gazy sú neznesiteľne neznesiteľné. Malé telá s odtrhnutými nohami, s rozmliaždenými lebkami, vypadnutými črevami, otec trasúci telo chlapca s dutou polkou hlavy bez mozgu so vzlykmi „vstaň synček, kúpil som ti hračku.“ Tieto zábery neukážem, viete si ich predstaviť aj z tohto opisu. Ale ukážem vám fotku ešte živého, no na smrť vystrašeného chlapca, ktorý prežil izraelské bombardovanie. V nemocnici neustále kopal do personálu a kričal „chcem svojho ocka.“ Predstavte si, že je to vaše dieťa, že volá vás. Len na jednu sekundu si to predstavte a prežite tú bolesť.

Ale aj páchatelia a obhajcovia týchto ohavných zločinov chcú večer pred spaním pri pohľade do zrkadla vidieť človeka a tak vymýšľajú množstvo neuveriteľných racionalizácií, aby sami pred sebou nemuseli vyzerať ako vrahovia alebo obhajcovia vrahov. V skutočnosti, však všetky reči o varovaní palestínskych civilistov, aby opustili svoje domy pred bombardovaním, nie sú ničím iným než nechutným, cynickým PR cvičením. A ani reči o Hamase skrývajúcom sa za civilistami, či o Palestínčanoch, ktorí si za svoju tragédiu môžu sami, nedokážu zakryť fakt, že to čo pácha Izrael je masaker, sú to jatky, sú to masové vraždy bezbranného civilného obyvateľstva, ktoré sa nedajú ničím ospravedlniť. Dejú sa pred našimi očami, pred zrakom celého sveta, a nikto to nezastaví. Počet mŕtvych v Gaze už prekročil 1000 a tento živý horor bude pokračovať ešte niekoľko dni, týždňov, nikto nevie ako dlho. USA a Západ budú neustále roniť krokodílie slzy nad civilistami, ale neurobia nič na jeho ukončenie. Naopak, budú naďalej posielať najničivejšie zbrane Izraelu a podporovať jeho „právo na sebaobranu“. Toto posvätné právo, v mene ktorého musia zomrieť stovky palestínskych detí. Tie právo na sebaobranu nemajú. Ó nie, ony nie sú rovné izraelským deťom, ich smrť nie je rovnako tragická a ich život nie je rovnako hodný ochrany.

Nahovárame si, že sme civilizovaný Západ, a chceme ním byť. Hovoríme, že sme sa poučili z chýb minulosti, že uznávame demokraciu, rovnosť a ľudské práva všetkých ľudí. Presviedčame sami seba, že sme sa zmenili. To čo sme urobili Indiánom, černochom, celému tretiemu svetu a Židom je dávna minulosť, to už nerobíme a ani nikdy nebudeme robiť. Robíme to. A značná časť obyvateľstva Západu uverila lžiam, ktoré to ospravedlňujú a toto rasistické barbarstvo podporuje.

Želám vám pevné nervy pri pohľade do zrkadla.