Kandalaft

Čoraz očividnejšie uprednostnovanie ďalšej kolonizácie Palestíny predstaviteľmi Izraela pred mierovým riešením s umierneným palestínskym prezidentom Abbásom, no najmä tohtoročný masaker v Gaze, spôsobili vyhrotenie postojov medzi kritikmi a obhajcami izraelskej politiky. Stále hlasnejšie počuť izraelských extrémistov kričať “smrť Arabom” a židovských predstaviteľov otvorene hovoriť o genocíde palestínskeho národa. Stále väčšia časť izraelskej spoločnosti s týmto politickým extrémizmom ticho súhlasí alebo je k nemu ľahostajná. Na druhej strane, stále hlasnejšie počuť Židov a Izraelčanov, ktorí aj za cenu osobného rizika, varujú, že Izrael sa vydal na cestu do pekla.

V ostatných týždňoch bolo na tomto blogu uverejnených niekoľko článkov o odvážnych a charakterných Židoch, ktorí sa ozvali proti politike Izraela a proti zneužívaniu holokaustu na ospravedlňovanie jeho zločinov. Stojí za to zdôrazniť a pripomenúť, že toto nie je nový jav. O Židov, v Izraeli aj mimo neho, zastávajúcich sa práv Palestínčanov nebola núdza ani v minulosti. Bohatý na výzvy na uznanie Palestíny ako aj na kritiku krátkozrakej izraelskej politiky bol napríklad rok 2011, kedy sa očakávalo podanie žiadosti Palestíny o prijatie do OSN. Pripomeňme si niektoré z nich.

Skúsený izraelský diplomat Ilan Baruch sa, vzdal svojej funkcie na protest proti politike Izraelskej vlády, ktorú už nedokázal ďalej zastupovať. Snahy označiť kritikov izraelskej okupácie za antisemitov označil za provinčné a umelé. Varoval, že ak Izrael svoju politiku voči Palestíne nezmení, premení sa na vyvrheľa medzi štátmi a bude čeliť rastúcej delegitimizácii.

V apríly toho istého roku niekoľko desiatok izraelských intelektuálov, vrátane 17 nositeľov najvyššieho civilného vyznamenania v krajine, vyzvalo na vytvorenie palestínskeho štátu podľa hraníc z roku 1967 (78% územia Izraelu, 22% územia Palestíne). Podľa signatárov, “vyhlásenie samostatného štátu Palestínčanov je v záujme Izraela. Spejeme ku katastrofe, ak Izrael nezmení svoje smerovanie.“

O mesiac neskôr ďalšia skupina významných izraelských osobností v rozpore s politikou izraelskej vlády, vyzvala vlády štátov EÚ, aby uznali nezávislosť Štátu Palestína: “Mier sa stal rukojemníkom mierového procesu… Apelujeme na krajiny sveta, aby vyjadrili svoju ochotu uznať suverénny palestínsky štát”

Aj bývalý šéf tajnej služby Mossad, Meir Dagan, sa po svojej rezignácii ostro vyjadril proti politike Netanjahua. Podľa neho, neochota Izraela k mierovému riešeniu s Palestínou dovedie Izrael do stále väčšej izolácie. Na druhej strane vyzdvihol plán Saudskej Arábie uznať Izrael a znormalizovať vzťahy medzi ním a celým arabským svetom, ak Izrael uzavrie mier s Palestínou. Je dôležité podotknúť, že nehovoríme o žiadnom mierovom aktivistovi ani idealistovi, ale o extrémne militantnom človeku, ktorý velil atentátom proti Arabom v Libanone, Sýrii a Dubaji. Izraelský novinár Ben Caspit, sa o ňom vyjadril takto: “Jedol Arabov na raňajky, obed a večeru… Ak tento človek povie, že vedenie štátu nemá žiadnu víziu a je nezodpovedné, mali by sme prestať spať pokojne v noci.”

V máji toho roku prišiel na oficiálnu návštevu USA izraelský premiér Netanjahu. Vystúpil aj na konferencii mocnej izraelsko-americkej lobby AIPAC. Jeho prejav bol prerušovaný židovskými aktivistami, ktorí kričali slogany proti okupácii Palestíny. Účastníci konferencie AIPAC sa na nich vrhali ako svojho času babky demokratky na sympatizantov opozície na mítingoch HZDS.

Dôvody svojho protestu prezradil 53-ročný Rick Colbath-Hess: “Keďže som vyrastal ako syn niekoho, kto prežil holokaust, naučil som sa, že je povinnosťou každého postaviť sa za druhých, keď sú prenasledovaní a naučil som sa čo sa stane, keď nebránime ľudskosť. Teraz je rad na mne, aby som sa zastal Palestínčanov a povedal ´bombardovanie škôl je neobhájiteľné, ničenie domov je neobhájiteľné´.”

Tridsaťročný aktivista Ariel Vagosen dodáva, “Ako mladý Žid je pre mňa dnes dôležité postaviť sa a povedať, že Netanjahu a AIPAC ma nereprezentujú. Nedovolím, aby moja viera bola zneužitá ako zbraň na prekrytie krádeže palestínskej pôdy a živobytia. Judaizmus ma učí, aby som sa ozval, keď vidím útlak – diskriminácia nie je židovskou hodnotou a neprispieva k bezpečnosti Izraela. Okupácia palestínskych území je neobhájiteľná.”

Na tej istej oficiálnej návšteve Netanjahu vystúpil aj v Kongrese USA. Jeho prejav, servilnosťou amerických kongresmanov, ktorí mu venovali 28 standing ovations, pripomínajúci komunistické zjazdy, prerušila výkrikmi aktivistka Rae Abileah. Po svojom čine sa na ňu vrhli členovia AIPAC a skončila v nemocnici. “Cítim enormnú zodpovednosť, ako americká Židovka, vysloviť sa nahlas za spravodlivosť a proti týmto vojnovým zločinom, ktoré sú páchané v mojom mene, ako Židovky, ako daňovej poplatníčky v USA. Ale nie je to ľahké, určite. Je tu kultúra ticha a strachu v židovskej komunite ohľadom rozprávania o tom. Dostala som pár “faciek” od rodiny a priateľov, ale cítim, že je veľmi dôležité, aby som nasledovala svoje princípy, svoju integritu a svoje srdce a vyzývam najmä ďalších mladých Židov, aby spravili to isté,” vysvetlila svoj čin Rae.

Na adresu Netanjahuovej politiky dodala: “To čo robí nie je ani v najlepšom záujme judaizmu… Myslím, že čo Izrael robí, je úplne mimo židovských hodnôt. Hodnoty “tikkun olam” (opraviť a vyliečiť svet) úplne chýbajú v netanjahuovej administratíve. Musíme sa vrátiť k týmto hodnotám.”

Netanjahuova bezprostredná reakcia na jej čin bolo niečo v zmysle, že v demokracii môže povedať svoj názor, narozdiel od arabských krajín. Nuž, povedala svoj názor a bola dobitá. Možno si Netanjahu takto predstavuje demokraciu, my si ju predstavujeme inak.

Židia v USA a ďalších západných krajinách sa už prebúdzajú a odmietajú byť ďalej zneužívaní na presadzovanie rasistického útlaku, vládou, ktorá tvrdí, že to robí v ich mene. Tento proces začal dávno pred tohtoročným masakrom a aj pred rokom 2011. Ale každý nový masaker, každá ďalšia facka, ktorú Izrael uštedruje snahám o mierové riešenie konfliktu, prináša nové vlny Židov, ktorí odmietajú byť ďalej ticho.

Verím, že nepotrvá dlho a podobné hlasy budeme počuť aj zvnútra židovskej komunity na Slovensku. Teším sa na tú chvíľu. Odmietam vidieť tento konflikt ako boj Židov proti Arabom. Tak ako sa verejne zastávam Židov pred antisemitskými postojmi, verím, že na aj Slovensku môžu byť Židia, ktorí sa zastanú Palestínčanov pred násilím, ktoré je na nich páchané v ich mene. Toto je spoločný boj nás všetkých za spravodlivosť, proti útlaku, rasizmu a proti násiliu páchaného na civilistoch kdekoľvek a kýmkoľvek.

Súvisiace linky:

List Židom USA

Židia proti rasizmu

Židia proti izraelskému režimu

Ďalší Židia proti politike Izraela

Ako sa zo mňa nestal antisemita

Manuál izraelskej vojnovej propagandy

Niet bezpečného miesta v Gaze

Opustení svetom a vydaní napospas vrahom

Mier nie je extrém