Palestínčania nemajú radi, keď ich západné média démonizujú a vykresľujú ich vlasť iba ako nebezpečné miesto plné násilia. Vedia, že nie sú tými zombíkmi, za ktorých ich vydávajú, že Palestína je iná, plná normálnych ľudí, ktorí sa snažia iba žiť. Venujú sa hudbe, zberateľstvu, vzdelávajú mladú generáciu, tvoria filmy, maľujú, budujú start-upy, atď.
Ako Hanan Al Hroub, učiteľka, ktorá vyrastala v utečeneckom tábore Dheiša pri Betleheme. Jej deti sa stali terčom streľby izraelských okupačných vojakov, ktorí trafili a zranili ich otca. Aj preto sa rozhodla pomáhať nie len svojim, ale aj ostatným deťom v utečeneckom tábore prostredníctvom hier prekonávať ich traumy a zvládať frustráciu a hnev.
Za svoju prácu bola tento rok odmenená cenou Global Teaching Prize – obdoby Nobelovej ceny pre učiteľov. Na slávnostnej ceremónii v Dubaji desiatich finalistov ohlasil fyzik Stephen Hawking, zagratulovali im princ William, viceprezident USA Joe Biden a bývalý prezident USA Bill Clinton a cenu pre Hanan Al Haroub oznámil pápež František. Výhru 1 milión dolárov venuje na podporu žiakov a študentov, ktorí chcú ísť v jej šľapajách. Aj toto je Palestína.
Palestína to sú desiatky členov Palestínskeho mládežníckeho orchestra, ktorí koncertujú okrem rodnej Palestíny aj v rôznych mestách Európy (napríklad v Paríži či v Ríme). Toto leto sú na turné po Veľkej Británii.
Palestína to je aj filmová scéna, ktorá vyprodukovala aj filmy ovenčené svetovými cenami a niekoľko filmov nominovaných na Oscara. Tohtoročným oscarovým nominantom v kategórii krátkych filmov bol film Ave Maria.
Palestína je aj maliar Jazan Gharíb, ktorý namiesto farieb používa kávu. Na tento neobvyklý materiál prišiel, keď mal predložiť na skúšku svoje dielo, no nemal farby. Namaľoval ho teda kávou, ktorej je v Palestíne dostatok. Tento nápad sa mu zapáčil a odvtedy kreslí palestínskou kávou a svoje diela vystavuje a predáva aj v zahraničí.
Palestína to sú aj hudobníci zo zoskupenia Palestine Strings, ktorí v roku 2013 vystupovali na koncerte vysielanom BBC so známym huslistom Nigelom Kennedym a jeho orchestrom.
Kúskom Palestíny v Jordánsku je aj Widad Kawar, utečenkyňa a zberateľka palestínskeho folklóru, najmä krojov rôznych regiónov Palestíny, ktoré vystavuje v Ammáne. Takýmto spôsobom sa usiluje zachovať palestínsku históriu, kultúru a pamäť na miesta odkiaľ utečenci pochádzajú.
Palestína, to sú však aj start-upy, z ktorých najúspešnejší je Yamsafer, hotelový rezervačný systém pre región Blízkeho východu. Momentálne zamestnáva okolo 70 ľudí v Ramalláhu a nedávno získal investíciu v hodnote 3,5 milióna USD, čo je jedna z najväčších investícií v Palestíne.
(Foto: Founded in Palestine)
Výnimočným projektom je Palestínske múzeum prírodnej histórie, dielo neúnavného prírodovedca a nenásilného aktivistu Mázina Qumsiju, ktorý bol minulý rok na prednáške v Bratislave. Vďaka jeho vytrvalosti, pomoci množstva dobrovoľníkov a partnerov zo zahraničia sa podarilo vytvoriť (a neustále rozširovať) miesto pre poznávanie prírodného bohatstva Palestíny, vplyvu človeku na ňu a vzdelávanie detí o nej a jej ochrane. (Viac o múzeu a práci Mázina Qumsiju v ňom si môžete pozrieť tu a tu.)
Palestína je omnoho viac, než bežne vidíme v médiách. Sú to milióny ľudí, ktorí sa snažia v nepriaznivých podmienkach najdlhšie trvajúcej vojenskej okupácii v modernej histórii vydobyť pre seba kúsok šťastia, rovnako ako sa o to snažíme my v omnoho priaznivejších podmienkach. Pri najbližších správach z nej by sme na to mali pamätať.
Ďalšie príklady ľudí, ktorí sa len snažia žiť a urobiť v Palestíne niečo pekné, v ďalšom článku…
Súvisiace články
Slovenka Lucia priniesla deťom na Blízky východ radosť a hru
Kto sú Palestínčania a čo chcú?
Palestínski kresťania – zabudnutá obeť okupácie
Celá debata | RSS tejto debaty