Kandalaft

Vážená pani prezidentka,

pred niekoľkými dňami ste navštívili Izrael, kde ste sa zúčastnili Svetového fóra o holokauste. Pri tej príležitosti ste upozornili na univerzálny význam tragédie holokaustu, nebezpečenstvo diskriminácie a na potrebu ochrany každého človeka. Napriek tomuto pozitívnemu posolstvu, Vašu návštevu v tejto krajine a účasť na tomto podujatí vnímam ako veľmi problematické.

V prvom rade preto, že kvôli výročiu oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime nebolo nutné cestovať do Izraela. Slávnostná spomienka sa konala aj v Poľsku. Prezident nášho severného suseda do Izraela nešiel a odmietol sa (z úplne iných dôvodov, ale predsa) zúčastniť Svetového fóra o holokauste, ktoré sa tento rok prvýkrát konalo pod izraelskou taktovkou a jeho usporiadatelia spočiatku ani neočakávali veľkú účasť vrcholných predstaviteľov štátov. Zo solidarity k Poľsku sa podujatia v Jeruzaleme nezúčastnil ani litovský prezident.

Návštevou Izraela ste legitimizovali vládu, ktorá podľa renomovaných ľudskoprávnych organizácií ako Amnesty International a Human Rights Watch dlhodobo pácha vojnové zločiny voči pôvodnej palestínskej populácii.

Ďalším dôvodom je, že hoci ste sa nachádzali v štáte, ktorý vykonáva krutú a násilnú politiku voči miliónom palestínskych civilistov a civilistiek, upozorniť na túto skutočnosť ste nepovažovali za potrebné. Palestínčanov a Palestínčanky ste nespomenuli ani slovkom. Boli pre vás neviditeľní a neviditeľné.

Neviem, či ste si to uvedomovali, ale iba niekoľko desiatok kilometrov od miesta konania konferencie sa nachádza jedno z najväčších get súčasnosti – Gaza –, kde Izrael v neľudských podmienkach drží dva milióny ľudí pod blokádou pripomínajúcou stredovek.

Neďaleko miesta konania konferencie sa nachádza Západný breh, kde Izrael pod vojenským režimom a bez volebného práva drží tri milióny ľudí, ktorým každý rok ničí stovky domov, škôl, stromov, vodných cisterien, solárnych panelov či vodovodných potrubí. Búra im celé dediny, kolonizuje ich územie osadami, svojvoľne ich väzní a beztrestne mrzačí a zabíja. 

Samotný areál múzea Jad va-šem, v ktorom sa konferencia odohrala, stojí na dohľad od palestínskej dediny Deir Jasín, kde sa v roku 1948 odohral najznámejší masaker civilistov a civilistiek počas etnického čistenia Palestíny od jej pôvodného obyvateľstva počas zakladania Izraela. Obyvatelia Deir Jasín a ich potomkovia sú súčasťou približne šesťmiliónovej utečeneckej komunity, ktorej Izrael dodnes odmieta umožniť návrat, hoci ide o štandardné ľudské právo zakotvené v medzinárodných dohovoroch. 

Byť na takomto mieste, varovať všeobecne pred diskrimináciou, hovoriť abstraktne o ochrane dôstojnosti každého človeka, a pritom ignorovať sedemdesiat rokov kontinuálneho pošliapávania nielen dôstojnosti, ale doslova životov obrovského množstva ľudí na základe ich pôvodu vládou štátu, v ktorom sa nachádzate, je fackou všetkým obetiam tu a teraz prebiehajúcej tragédie.

Navyše, stretli ste sa s najvyšším predstaviteľom Izraela, prezidentom Rivlinom, pričom z monitoringu médií sa zdá, že porušovanie ľudských práv Palestínčanov vládou jeho štátu ste nekritizovali, naopak navzájom ste sa slušne pozvali na oficiálne návštevy štátov, ktoré reprezentujete. 

Aby toho nebolo málo, navštívili ste aj Múr nárekov vo východnom Jeruzaleme, čo je všeobecne považované za prejav legitimizácie vojenskej okupácie a anexie palestínskej časti mesta. Zachovali ste sa tak horšie ako prezident USA George W. Bush, ktorý v úrade prezidenta z dôvodu pokračujúcej okupácie vyslovene odmietol navštíviť toto miesto, a dostali ste sa na úroveň Donalda Trumpa, ktorý ako prvý porušil nepísané pravidlo neuznať násilné zabratie územia izraelskou okupačnou armádou.

Námestie pred Múrom nárekov, po ktorom ste kráčali, pred rokom 1967 neexistovalo. Izrael ho vytvoril zbúraním 135 domov v Palestínčanmi obývanej marockej štvrti v prvých dňoch okupácie po Šesťdňovej vojne, vrátane budov historického významu, ako bola takmer 800 rokov stará mešita z čias sultána Saladina.  

Princ Charles, ktorého ste tiež pozvali na návštevu Slovenska, sa fóra v Jeruzaleme zúčastnil, ale nenavštívil Múr nárekov, naopak v nasledujúcich dňoch navštívil Betlehem v Palestíne, kde vyjadril solidaritu s ľuďmi žijúcimi pod izraelskou okupáciou a povedal, že si úprimne želá „slobodu, spravodlivosť a rovnosť“ pre Palestínčanov.

Predstavitelia Izraela sú notoricky známi zneužívaním pamiatky holokaustu na propagáciu svojej agresívnej politiky nielen voči Palestínčanom, ale aj iným štátom v širšom regióne, a na umlčiavanie kritiky voči nej. Boli sme toho svedkami aj tento rok, priamo počas slávnostného ceremoniálu v Jad va-šem, kde premiér Netanjahu do svojho prejavu primiešal aj kus svojej štvavej politiky – výzvu na prehĺbenie nepriateľstva voči Iránu, ktorého následky sme mali možnosť vidieť začiatkom januára, keď hrozilo prepuknutie otvorenej vojny medzi USA a Iránom.

Len niekoľko dní pred konaním fóra ten istý Netanjahu zopakoval svoj zámer v rozpore s medzinárodným právom anektovať údolie Jordánu, dôležitú časť okupovaného Západného brehu, čo by znemožnilo vytvorenie palestínskeho štátu. Mierový plán prezidenta Trumpa, zverejnený v utorok, ráta s anektovaním ešte väčšieho územia a Palestínčanom a Palestínčankám ponecháva život v rezerváciách na štýl bantustanov z čias rasistického režimu v JAR. B’Tselem, najvýznamnejšia ľudskoprávna organizácia v Izraeli (podporovaná aj Nadáciami otvorenej spoločnosti) tento plán vo svojom stanovisku prirovnala k apartheidu. Jej riaditeľ Hagai El-Ad o nej na sociálnych sieťach napísal:

„To, čo teraz ‚ponúkli‘ Palestínčanom, nie sú práva ani štát, ale permanentný stav apartheidu. Žiadne množstvo marketingu nezmaže túto potupu a nezastrie fakty. Realita priamo na mieste už dávno predstavuje plnú izraelskú kontrolu nad celou oblasťou medzi riekou Jordán a Stredozemným morom a všetkými jej obyvateľmi. Je to realita jedného, inherentne nedemokratického štátu. Hlavnou zmenou je, že Izrael a Trumpova administratíva dnes robia ďalší krok v odhaľovaní svojich zámerov zachovať túto realitu. Táto jednoznačnosť zmenšuje priepasť medzi situáciou, aká je, a eufemizmami používanými na jej opis.“

Krátko pred konaním fóra Netanjahu tiež zaútočil na jeden z pilierov medzinárodného poriadku a ochrany ľudských práv pred vojnovými zločinmi, Medzinárodný trestný súd (ICC). Obvinil ho z antisemitizmu a žiadal, aby naň boli uvalené sankcie. Dôvod? Prokurátorka súdu si dovolila uskutočniť predbežné vyšetrovanie, ktoré skončilo nálezom opodstatňujúcim začatie riadneho vyšetrovania vojnových zločinov spáchaných na Palestínskych okupovaných územiach. ICC si iba plní svoju úlohu, a po vyšetrení a vydaní rozsudkov v množstve prípadov najmä z Afriky sa konečne začal vážne zaoberať zločinmi Izraela a jeho predstaviteľov. Izrael si však zvykol na nedotknuteľnosť, akú poznáme u našich slovenských oligarchov, a kvôli jej zachovaniu je ochotný zbúrať celý povojnový medzinárodný právny poriadok. Je tragikomické, že práve bezcharakterný izraelský premiér, predstaviteľ kotlebovského typu politiky, poučoval okolo 50 najvyšších predstaviteľov štátov na fóre o význame odkazu holokaustu pre ľudstvo.

Tesne pred konaním fóra panovali obavy, že Netanjahu útok na Medzinárodný trestný súd, poslednú právnu inštanciu, ktorú môžu Palestínčania osloviť na svoju ochranu, podnikne aj priamo z rečníckeho pódia spomienkového stretnutia. Spomínaný riaditeľ organizácie B’Tselem v tej súvislosti v denníku Haaretz uverejnil komentár, v ktorom píše:

„Aká absencia historickej pamäte a morálneho kompasu to musí byť, keď sa ignoruje kľúčové ponaučenie, ktoré si svet z prachu 40. rokov 20. storočia poskladal, že žiaden človek za žiadnych okolností nesmie zostať bez práv, práve preto, že – ako hovorí Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 – ‚neuznanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom, ktoré urážajú svedomie ľudstva.‘“

Gideon Levy, známy izraelský novinár a bývalý spolupracovník Šimona Peresa v článku v denníku Haaretz nazvanom Choďte do Gazy a tam kričte „nikdy viac“ prízvukuje, že potrebné pripomínanie holokaustu nesmie slúžiť na zastieranie zločinov súčasnosti:

„Pamätať si minulosť je veľmi dôležité. Nemenej dôležité je poznať súčasnosť, a nezatvárať pred ňou oči. Desiatky predstaviteľov štátov, ktorí včera prišli do Izraela, si možno pamätajú minulosť, ale zastierajú súčasnosť. Vo svojom mlčaní, vo svojej neúcte k realite a jednomyseľnom postavení po boku Izraela sa spreneverujú svojej úlohe a zrádzajú pamäť minulosti, v mene ktorej sem prišli. Byť hosťom Izraela bez spomenutia jeho zločinov; pripomínať si holokaust a zároveň ignorovať jeho posolstvo; ísť do Jeruzalema a pritom nenavštíviť geto v Gaze na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu – len ťažko si predstaviť väčšie pokrytectvo.

Je dobré, že králi, prezidenti a ďalší významní ľudia si prišli uctiť tento pamätný deň. Je poľutovaniahodné, že ignorujú, čo niektoré obete holokaustu spôsobujú inému národu.“

Na ďalších miestach dodáva:

„V tento Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu sú svetoví lídri hosťami izraelského predsedu vlády, ktorý v predvečer ich návštevy volal po sankciách – verte tomu alebo nie – voči Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu, ktorý je dedičtvom súdov ustanovených na súdenie zločinov druhej svetovej vojny.“

„Dnes bolo potrebné prísť do Izraela a pripomenúť svetu holokaust, ale aj mlčanie. Proti tomuto mlčaniu musí človek rovnako zakričať: Nikdy viac.“

Svojou návštevou v Izraeli, návštevou východného Jeruzalema, ktorý k Izraelu nepatrí, a absenciou akejkoľvek zmienky o osude Palestínčanov a Palesínčaniek pod vládou Izraela ste popri Netanjahuovi a Trumpovi na seba prevzali časť zodpovednosti za eróziu povojnového medzinárodného poriadku. Podkopávate tak aj vlastnú dôveryhodnosť pri presadzovaní humanistických hodnôt doma na Slovensku. Ľudské práva sú, ako iste viete, nedeliteľné a univerzálne. Ak ich nedoprajete všetkým, nejde o ľudské práva.

Je dôležité uctiť si pamiatku obetí holokaustu. Nemuseli ste však preto ísť do Izraela legitimizovať režim, ktorý používa nesmierne násilie a kruto zaobchádza so slabšími a odlišnými. Mohli ste si holokaust pripomenúť iba v Osvienčime, ako to urobili prezidenti Poľska a Litvy. Mohli ste sa aspoň vyhnúť návšteve Múru nárekov v okupovanej časti Jeruzalema a vyjadriť sa aj proti potláčaniu ľudských práv a dôstojnosti Palestínčanov, ako to urobil princ Charles. V prospech Palestínčanov ste neurobili ani najmenší z týchto symbolických krokov. Namiesto toho ste naplno asistovali pri zneužívaní holokaustu na vymazávanie samotnej existencie Palestínčanov. Prečo? Chýbala Vám odvaha? Alebo to bolo preto, že Palestínčanov a Palestínčanky nevnímate ako rovnocenných ľudí, ktorí si zaslúžia rovnakú ochranu ako ktokoľvek iný? 

V našej minulej komunikácii ste písali, že ľudské práva sú pre Vás dôležitá a zásadná hodnota. Izrael bol ten test, kde ste to mohli dokázať. Zlyhali ste. Namiesto sebavedomej obrany týchto hodnôt ste v kritickej situácii sklonili hlavu a zaradili sa do poslušného davu politikov, ktorí jedno hovoria a druhé robia a ktorí sú dôvodom znechutenia ľudí z politiky. Vy ste mali byť iná. S poľutovaním musím skonštatovať, že nie ste.

Pred takmer rokom ste mi napísali, že odsudzujete násilie voči Palestínčanom a Palestínčankám, ako aj okliešťovanie ich práv a slobôd. Vaše činy sú však v rozpore s Vašimi slovami. Návšteva Izraela a jej priebeh prezrádzajú, že voči Palestínčanom a Palestínčankám nemáte žiaden rešpekt, ich životy si neceníte a s ich bolesťou nemáte súcit. 

V ostatnom liste som sa Vás pýtal, či budete bojovať aj za mňa, ako ste sľubovali vo svojom predvolebnom videu. Napriek tomu, že ste mi doteraz písomne neodpovedali, odpoveď som dostal. Celkom jasnú. Pochopil som.

Napriek tomu Vás chcem uistiť, že Vaše kroky vo funkcii prezidentky ohľadom Palestínčanov a ochrany ich ľudských práv budem naďalej pozorne sledovať. A neprestanem upozorňovať na Vašu morálnu povinnosť zastať sa ich pred rasistickou násilnou politikou Izraela.

Na záver by som Vám rád pripomenul slová z Vášho vlastného statusu na sociálnej sieti, v ktorom opisujete zážitok z rozprávania Mariana Turského, jedného z preživších Osvienčimu, na spomienkovej udalosti v Poľsku:

„Vyzýval, aby sme neboli ľahostajní, ak vidíme historické klamstvá, keď sa minulosť upravuje podľa aktuálnych potrieb politiky. Aby sme neboli ľahostajní, keď je akákoľvek menšina diskriminovaná, lebo podstatou demokracie je to, že väčšina vládne, ale práva ostatných musia byť chránené. Máme byť ale verní jedenástemu prikázaniu: „Nebuď ľahostajný“.”

Pani prezidentka, ste verná jedenástemu prikázaniu?

Váš sklamaný volič

Kamil Kandalaft

*     *     *

List bol publikovaný na portáli poleblog.sk.

Foto spracované podľa Ivodo a Joram Šruk / Wiki.

Súvisiace články:

Voľby v Izraeli: výber medzi horším a horším

Palestínske práva sú ľudské práva

Diskusia Denníka N: demokracia alebo apartheid?

 OSN zakazuje, Izrael ignoruje