Čo majú kotlebovci s Izraelom a Palestínou?

9. júna 2021 07:50, Prečítané 3 048x, kandalaft, Palestína

Keď sa na jeseň roku 2018 prijímalo uznesenie NR SR o antisemitizme obsahujúce problematický text organizácie IHRA chrániaci Izrael pred kritikou, v parlamente proti nemu vystupovali iba kotlebovci. Aj pri iných príležitostiach ich bolo počuť kritizovať izraelskú rasistickú politiku. Čím to je, že sa proti politike Izraela hrubo potláčajúcej ľudské práva Palestínčanov neozývajú liberálni politici a osobnosti, do portfólia ktorých obhajoba ľudských práv a ochrana ľudí pred diskrimináciou prirodzene patrí, ale predstavitelia politiky spájanej práve s odporom k ľudským právam a podporou diskriminácie?

V prvom rade treba povedať, že za kotlebovským odporom k Izraelu netreba hľadať náklonnosť k Palestínčanom či starosť o ich ľudské práva. Šírenie strachu a nenávisti k ľuďom tmavej pleti, muslimom a utečencom je predsa známou a dlhodobou súčasťou ich politického repertoáru. Nikto s podobným mentálnym nastavením nemôže mať Palestínčanov, ktorí z veľkej časti spĺňajú spomenuté charakteristiky, úprimne rád.

Najnázornejšou ukážkou je známe vykrikovanie poslanca Mazureka či hádzanie kameňov jeho súputníkmi na muslimskú rodinu pred hlavnou stanicou v Bratislave počas demonštrácie proti utečencom. Mazurek (ktorý sa v nedávnom videu márne snažil predstierať ľútosť) a jeho kamoši nemohli vedieť, či nejde o palestínsku rodinu, a ani ich to nezaujímalo. Stačilo, že mali tmavšiu pleť, vyzerali ako muslimovia alebo “migranti” a už hádzali kamene a s výkrikmi “j***ť vášho Alaha” ich hnali preč.

Ovládnutí nenávisťou

Ak teda motiváciou kritiky Izraela nie je láska k Palestínčanom, čo ňou je?

Najpravdepodobnejšia odpoveď je veľmi jednoduchá: Nenávisť. K Židom. Tá, ako môžeme predpokladať u správnych pohrobkov klérofašistického režimu, je väčšia než voči komukoľvek inému. Ona je dôvodom, že sú ochotní Palestínčanov “zobrať na milosť”, ale iba naoko, pretože v skutočnosti ich cynicky zneužívajú vo väčšej hre proti niekomu, koho neznášajú ešte viac.

Dôležitým komponentom tejto logiky je chyba, ktorou je stotožnenie Židov (ľudí) s Izraelom (štátom). Ľuďom s kotlebovskou mentalitou potom z faktu, že neznášajú Židov, v ich simplistickej logike vyplýva, že majú neznášať aj Izrael.

Štát je ale politická entita definovaná politickými charakteristikami. Keby neboli tak zaslepení nenávisťou, všimli by si do očí bijúci fakt, že režim Izraela a politika, ktorú presadzuje, je z veľkej časti zhmotnením kotlebovských túžob: štát založený na etno-náboženskej nadradenosti a hierarchii, militarizmus, tvrdý útlak a beztrestné páchanie násilných zločinov voči inej národnosti. Všetko, čo si spájame so snami kotlebovcov vo vzťahu k terčom ich nenávisti (napríklad k Rómom), Izrael od svojho vzniku prakticky voči Palestínčanom realizuje – etnickými čistkami počnúc, odopieraním volebného práva pokračujúc a držaním civilnej populácie v ohradených rezerváciách pod vojenským režimom končiac.

(Zdroj: IMEU/Facebook)

Vyjadrenie, že izraelská politika voči Palestínčanom predstavuje apartheid, pred niekoľkými mesiacmi vydala už aj najväčšia ľudskoprávna organizácia v Izraeli Becélem, ku ktorej sa pred niekoľkými týždňami pridala aj medzinárodná organizácia Human Rights Watch. Doposiaľ sa ľudskoprávne organizácie všemožne vyhýbali použitiu tohto termínu v súvislosti s Izraelom, ale už aj ony sú pod ťarchou faktov nútené jedna za druhou priznať krutú realitu.

“Jediná demokracia” alebo model pre rasistov?

Kotlebovskí fanatici na Západ od nás, ktorí však takou nenávisťou voči židovskej komunite netrpia (alebo ich iba nestotožňujú so štátom), v Izraeli veľmi správne rozpoznali model pre svoju rasistickú a nenávistnú politiku. Preto sa izraelská vlajka objavovala na protestoch xenofóbnej Pegidy či v pro-Trumpovskom dave pri útoku na Kapitol. Preto Izrael podporuje zakladateľ xenofóbnej EDL a islamofób Tommi Robinson, podobne ako terorista Anders Breivik. Ako model pre svoj biely etno-štát ho často uvádza aj jedna z najvýznamnejších postáv rasizmu v USA Richard Spencer. Pre izraelskú TV stanicu sám seba označil za “bieleho sionistu”, pretože pre “bielu rasu” podľa vlastných slov nechce nič iné ako taký štát, akým je Izrael pre Židov.

(Tommy Robinson so samopalom na izraelskom tanku. MPACUK/Twitter)

V podobnom duchu sa vyjadril aj Renaud Camus, autor rasistami obľúbenej konšpiračnej teórie o veľkej výmene (ktorá inšpirovala aj neonacistov pochodujúcich v Charlotsville s výkrikom “Jews will not replace us” [Židia nás nenahradia]), keď v tweete napísal, že “Izrael je vzorom odporu. Musíme urobiť Európu veľkým Izraelom.”

Nie je tiež náhoda, že k zlepšeniu vzťahov medzi Izraelom a Maďarskom, Brazíliou, Indiou, Filipínami či USA došlo v čase, keď sú na čele vlád týchto štátov Netanjahu, Orbán, Bolsonaro, Modi, Duterte a donedávna Trump. Všetko nacionalistickí a xenofóbni politici s hlbokým dešpektom k demokracii a ľudským právam.

K ďalším krajne pravicovým politikom či stranám podporujúcim, ba dokonca obdivujúcim izraelskú xenofóbnu politiku (niektorí z nich aj s výbornými vzťahmi s izraelskými vládnymi politikmi) môžeme zaradiť Salviniho z Talianska, Stracheho z rakúskej FPÖ, Wildersa z Holandska, či nemeckú AfD. Na Slovensku pro-izraelský prúd xenofóbnej politiky reprezentuje Sme rodina.

(Zdroj: Andrew J. Silvera/Facebook)

Podpora Izraela sa pre xenofóbnu pravicu stáva akýmsi odpustkom aj za prípadné antisemitské kroky či vyhlásenia. Na základe snahy predefinovať, čo znamená antisemitizmus, od negatívneho vzťahu k Židom na negatívny vzťah k Izraelu, tento štát získava nových podporovateľov pre politiku útlaku Palestínčanov a snahy umlčať kritikov tejto politiky ich označením za antisemitov, zatiaľ čo skutoční antisemiti a rasisti sú od tohto obvinenia očistení.

Pozoruhodná skutočnosť, že sa liberálne zmýšľajúci ľudia tomuto procesu, ktorý pomáha potláčať ľudské práva Palestínčanov a ohrozuje Židov, z väčšej časti iba prizerajú a de facto ticho podporujú, by si zaslúžila väčšiu pozornosť, v tomto článku sa jej však nebudeme bližšie venovať.

Palestína je ľudskoprávnou témou

Kotlebovcom (pričom máme na mysli typ myslenia a ideológie, nie nutne členov strany) na Palestínčanoch nezáleží. Ich vzťah k nim je výsostne inštrumentálny a ich kritika Izraela vyviera z nenávisti k väčšiemu bubákovi. Zdanlivou podporou Palestínčanov im navyše v skutočnosti škodia.

Palestína a sloboda jej obyvateľstva je ľudskoprávnou témou. Je integrálnou súčasťou zápasu všetkých ľudí proti útlaku a diskriminácii a za rovnosť a spravodlivosť, ktorý vedú spolu s Rómami, Afroameričanmi, muslimami, utečencami, ženami, LGBTQ komunitou, ľuďmi s čiernou alebo tmavou farbou pokožky hocikde vo svete a akoukoľvek skupinou, ktorá čelí prenasledovaniu, diskriminácii či nenávisti kvôli svojej identite vrátane Židov, keď sú terčom antisemitizmu.

Palestínčania a Židia v skutočnosti nie sú nepriateľkami, ale (spolu s ľuďmi z ostatných komunít) spojencami v boji za svet bez útlaku a pošliapávania ľudskej dôstojnosti či už zo strany iných skupín alebo zo strany vlastných predstaviteľov. Slovenskí liberáli mali túto tému už dávno vyraziť kotlebovcom z rúk a vziať si ju za svoju.