Kandalaft

Pri diskusiách o Palestíne sa zvykne siahať po historických súvislostiach. História izraelsko-palestínskeho konfliktu sa však málokedy rozpráva od začiatku a zvyknú sa z nej vynechávať dôležité pasáže, bez ktorých sa príbeh Palestíny nedá pochopiť. Malý priestor jedného blogového článku samozrejme neobsiahne celú históriu, ale môže priblížiť jednu zo základných formačných udalosti palestínskeho národa – Nakbu.

V čase, keď na prelome 19. a 20. storočia vznikol a začal sa realizovať plán na vytvorenie židovského štátu, Palestína bola stáročia obývaná miestnymi, domorodými obyvateľmi. Naprostú väčšinu tvorili Arabi. Najrozšírenejším vierovyznaním bol islam (sunnitský) no popri muslimoch tu žili aj kresťania (najrozličnejších cirkví), židia, druzovia, samaritánci…

Prvé, unikátne filmové zábery z Palestíny urobené v roku 1886 bratmi Lumierovcami ukazujú rôznorodú mozaiku vtedajšej Palestínskej spoločnosti.

Súčasný konflikt začal s príchodom európskych Židov spred niečo vyše 100 rokmi, ktorí do Palestíny prišli s cieľom realizovať sionistický plán: Vytvoriť v Palestíne štát pre Židov a tak vyriešiť problém s európskym antisemitizmom. Prirodzene, pôvodní obyvatelia Palestíny sa plánom cítili byť ohrození a vnímali ho ako zámer kolonizovať ich zem cudzími ľuďmi z ďaleka. Podobne ako pôvodní obyvatelia Ameriky (a podobne ako pôvodní obyvatelia akejkoľvek krajiny) Palestínčania odmietli kolonizáciu svojej zeme ľuďmi zo Západu. No podobne ako americkí Indiáni ani oni nedokázali zastaviť prílev vojensky a technicky vyspelejších a lepšie zorganizovaných prisťahovalcov z Európy.

Počet kolonistov narastal podobne ako počet násilných stretov medzi Arabmi a Židmi ako aj počet ich obetí. V roku 1947 sa situácia už vymykala spod kontroly Britov, ktorí spravovali Palestínu od roku 1917, a tak OSN vypracovala plán na rozdelenie Palestíny. V tom čase Židia vlastnili okolo 8% jej územia a tvorili okolo 33% jej obyvateľstva. Plán OSN však pridelil ich štátu až 56% územia. Tento nespravodlivý plán Palestínčania odmietli, tak ako by ho bol odmietol akýkoľvek iný národ na mieste Palestínčanov. A potom sa začala Nakba, masové vraždenie a vyháňanie palestínskych civilistov sionistickými komandami.

Keď sa hovorí o vzniku Izraela, obvykle sa spomína, že po vyhlásení nezávislosti, arabské štáty vojensky zaútočili na mladý štát – to je izraelská verzia udalostí. Pravda je však taká, že izraelské (alebo sionistické) vojenské oddiely začali systematicky vyvražďovať palestínskych civilných obyvateľov a masovo ich vyháňať z ich miest a dedín niekoľko mesiacov pred vyhlásením nezávislosti s cieľom vyčistiť čo najviac územia od čo najväčšieho počtu Palestínčanov. Arabské vojská sa objavili na scéne až oveľa neskôr.

Najznámejším bol masaker v dedine Dejr Jasin, kde teroristické komandá skupín Lehi (známej pod názvom Stern Gang) a Irgun zabili okolo 120 zväčša žien, deti, starcov a ďalších civilistov. Podobným spôsobom zmasakrovali civilistov v ďalších desiatkach dedín. V stovkách dedín, im stačilo iba pohroziť civilistom, že dopadnú ako obyvatelia Dejr Jasínu a strielať nad ich hlavy, a Palestínčania sa už dávali na útek. Nasledujúca mapa ukazuje hlavné trasy exodu Palestínčanov do okolitých krajín.

Okolo 300 000 Palestínčanov bolo takto vyhnaných ešte pred vyhlásením nezávislosti Izraela 15. mája a pred tým než ho napadli arabské štáty. Izraelské vojsko pokračovalo vo vyháňaní palestínskych civilistov ešte aj po skončení vojny. Celkovo zostalo vyľudnených okolo 500 palestínskych dedín a pred bojmi ušlo okolo 700 000 ľudí, čiže polovica palestínskeho národa. Izrael pre týchto utečencov hranice uzavrel a zakázal im vrátiť sa. Tí, ktorí sa o to tajne pokúšali boli zastrelení. Krátko po vojne Izrael vydal zákon, ktorým zhabal majetok utečencov. Dodnes oni a ich potomkovia túžia po tom, aby sa vrátili do svojej vlasti, a odovzdávajú si z generácie na generáciu kľúče od domov, ktoré náhle opustili v domnení, že sa do nich o pár týždňov vrátia.

Vznik Izraela je nerozlučne spätý s týmito strašnými udalosťami. Preto si Palestínčania každý rok 15. mája v deň výročia izraelskej nezávislosti pripomínajú tragédiu, ktorú pre nich vznik Izraela znamenal. Za to, že si Židia vyriešili svoj problém s európskym antisemitizmom, museli draho zaplatiť, a dodnes platia, Palestínčania, ľudia, ktorí so stáročia trvajúcim európskym antisemitizmom nič nemali. Onedlho budú média pripomínať výročie nezávislosti Izraela. Nemali by pri tom zabúdať pripomenúť aj obete jeho založenia. Včera bolo 66. výročie spáchania masakra v Dejr Jasíne.

Súvisiace články:

Indiáni v Izraeli

Kto sú Palestínčania a čo chcú?

Palestínski kresťania – zabudnutá obeť okupácie

Štát Palestína: Za alebo proti?

Osadníci útočia