Ešte nie tak dávno bolo ľahké slová Palestínčanov o tom, že ich izraelskí vojaci zabíjajú, odbiť tvrdením, že si vymýšľajú a klamú. Keď nie sú dôkazy, v súboji medzi hovorcom armády štátu, ktorý má imidž demokracie, a príslušníkom národa, ktorému médiá vytvorili imidž teroristov, vyhráva ten prvý. V ére digitálnych médií, mobilov, bezpečnostných kamier na každom kroku a internetu, však pribúdajú prípady, ktoré je možné verifikovať a ktoré slová Palestínčanov potvrdzujú. Pod tlakom týchto dôkazov Izrael musí aspoň predstierať snahu o spravodlivosť a aspoň formálne vyšetriť tieto prípady. Aj napriek tomu, súdnych rozsudkov trestajúcich páchateľov vrážd Palestínčanov je ako šafránu.
Zastrelený na úteku
Nasledujúci prípad sa udial iba pred dvoma týždňami. V piatok ráno sa 17-ročný Muhammad Al-Kasbeh vybral do mešity Al-Aksa v Jeruzaleme, ktorá je centrom osláv ramadánu v Palestíne, no prechod cez rasistický múr mu bol izraelskými vojakmi zakázaný. Krátko na to hodil na vojenský džíp kameň. Z auta vystúpilo niekoľko vojakov a veliteľ brigády, kolonel Jisrael Šomer, ho zastrelil. Armádna verzia tvrdila, že zabitie bolo nutné pretože “život vojakov bol ohrozený”. Veliteľ zožal pochvalu od generála centrálneho veliteľstva ako aj od rôznych izraelských politikov, vrátane izraelského ministra školstva.
Viaceré ľudskoprávne organizácie však na základe výpovedí svedkov na mieste priniesli inú verziu udalostí. Vojaci neboli v ohrození. Po tom, čo Muhammad na džíp hodil kameň, ušiel, a veliteľ ho zastrelil zozadu, kým bol na úteku. Veliteľ potom pristúpil k Muhammadovi ležiacemu na zemi, potlačil ho nohou a vrátil sa do džípu bez poskytnutia či privolania zdravotníckej pomoci, čím porušil aj predpisy vlastnej armády. Džíp potom odfrčal preč a Muhammad zomrel.
Niekoľko dní to bolo slovo proti slovu, čo v praxi znamená, že platí izraelská verzia, pretože demokratický štát by hádam o tak závažnej veci neklamal a veliteľ v jeho armáde by len tak niekoho nezabil. Lenže, objavili sa zábery z bezpečnostnej kamery. A tie potvrdzujú palestínsku verziu.
Na záberoch z nej vidno ako Muhammad pristupuje k džípu, hádže kameň a uteká preč. Nikto nie je zranený. Vojaci v momente vystupujú z auta, jeden na neho mieri zbraňou, druhý za ním uteká, náslledne sa všetci traja dostávajú mimo záber kamery. O necelých 20 sekúnd sa dvaja vojaci pokojným krokom vracajú do džípu a ten odchádza preč. Nikto nebol v ohrození okrem samotného Muhammada, ktorý aj skončil mŕtvy. V jeho tele sa našli dve alebo tri guľky – do chrbta a do hlavy z boku, žiadna spredu.
Vzhľadom na plnú verejnú a politickú podporu, ktorú vrah dostal, ako aj na minulé skúsenosti, málokto verí, že by vyšetrovanie vojenskej polície mohlo viesť k potrestaniu páchateľa. (Zdroje tu, tu, tu, tu a tu.)
Armáda: Tamimho sme zabili zbytočne
Málokedy sa stáva, že by Izraelské orgány obvinili vlastného vojaka zo zabitia Palestínčana. Ešte zriedkavejšie je, aby v prípadoch, kedy vojaka obvinia, ho aj uznali vinným. A úplne zriedkavo sa stáva, aby v prípadoch, kedy ho uznajú vinným, mu udelili viac ako symbolický trest.
Jedným z výnimočných prípadov, kedy si armáda aspoň uznala omyl, sa udial v súvislosti so zastrelením 31-ročného Rušdiho Tamimiho v novembri 2013. Armádne vyšetrovanie priznalo, že vojaci konajúci na príkaz veliteľa ho zabili zbytočne, pretože bol príliš ďaleko a nebol nebezpečný. O tom, či bol veliteľ, alebo vojaci odsúdení a na aký trest už správy nemáme.
(Rushdie Tamimi. Foto: Existence is Resistance)
Ako také zbytočné strieľanie na človeka z diaľky vyzerá si môžeme pozrieť na nasledujúcich záberoch, kde vojak 17-ročného Palestínčana trafil do brucha. O zbytočnosti tejto streľby vypovedá aj konanie druhého vojaka, ktorý svojho kolegu-strelca, v momente tlačí preč z miesta činu. Mladík síce hádzal kamene, ale život ani bezpečnosť vojakov v žiadnom momente neboli ohrozené. Vojaci použili ostré náboje a to v rozpore s pravidlami armády. Či armáda a polícia vyšetrovali strelca opäť nevieme, ale vieme, že vyšetrovali postreleného palestínskeho tínedžera, pričom porušili jeho práva, keď mu nedovolili mať pri vypočúvaní dospelý doprovod.
Jedného zabili, druhému strelili do oka
Ďalšia zbytočná vražda sa udiala v júny 2004 v Nábuluse. Dvaja bratia z rodiny Islim stáli na balkone svojho domu a asi dve hodiny sa rozprávali so susedmi, keď z ničoho nič guľka vystrelená izraelskými snajpermi z 200-300 metrovej vzdialenosti trafila 17-ročného Ihaba do hlavy a buď tá istá guľka alebo druhá trafila jeho 15-ročného brata do oka. Kvôli pokračujúcej streľbe vojakov sa na miesto nemohla dostať sanitka. Ihab zomrel a mladší z bratov prišiel o oko.
Izraelské organy dva roky túto vraždu nevyšetrovali a zrejme by ju nikdy ani nevyšetrili, nebyť výzvy izraelskej ľudskoprávnej organizácie Btselem. Až potom sa vojenská polícia unúvala začať veľmi odfláknuté vyšetrovanie, plné niekoľkomesačných páuz medzi jednotlivými úkonmi a počas ktorého sa záhadne stratili protokoly z operácii vojenskej jednotky. Mená strelcov tiež všetci záhadne zabudli a podobne.
No aj slová z vojakov z jednotky potvrdzujú, že Palestínski tínedžeri boli zabití zbytočne. Jediné v čom sa ich verzia líši od palestínskej je, že Ihab a jeho brat neboli na balkóne, ale na streche domu, a že sa tam plazili. To im pripadalo podozrivé, tak jedného zastrelili a druhého zbavili oka. Všimnite si, že ani vojaci nehovoria, že by bratia Islimovci predstavovali ohrozenie niekoho života, nehovoria, že by v ruke držali zbrane alebo niečo nebezpečné, dokonca ani nehovoria, že hádzali kamene. Ak ich zabili iba preto, že sa plazili na streche, potom porušili aj pravidlá vlastnej armády, ktoré povoľujú streľbu iba v prípade ohrozenia.
Aj táto verzia je však pochybná, pretože po šiestich rokoch od vraždy vyšetrovatelia našli veliteľa, ktorý dal príkaz snajperom na streľbu a podľa neho bratia Islimovci sa neplazili, ale iba dve hodiny stáli na streche a rozprávali sa. Jeho verzia sa líši od tej palestínskej iba v tom, že nestáli na balkóne, ale na streche, čo v Palestíne nie je nič vźnimočné. To bol pre neho dostatočný dôvod na zabitie jedného a doživotné zranenie druhého. Vyšetrovatelia si jeho výpoveď zapísali a… a nič. Veliteľ izraelskej armády môže pokojne povedať vyšetrovateľom, že bezdôvodne dal príkaz na streľbu na civilistov, a nemá to pre neho absolútne žiadne následky.
17- ročný chalan bol zavraždený a jeho 15-ročný brat prišiel o oko a veliteľ, ktorý dal príkaz na streľbu, nie že nebol odsúdený a potrestaný, pred súdom ani nestál, ani len nebol obvinený. Nehovoriac o snajperoch, ktorých mená ani nepoznáme. Dodnes si všetci užívajú slobodu a veliteľ momentálne slúži vo vysokej funkcii v armáde.
Palestínčania prichádzajú o oči
Obetí, ktorí kvôli bezohľadnej praxi vojakov prišli o život je v Palestíne veľa. Ich vrahovia nie sú takmer nikdy stíhaní a tí niekoľkí, u ktorých náhodou dôjde až k odsúdeniu, vo veľkej väčšine prípadov dostávajú malé tresty. Omnoho väčší počet palestínskych civilistov, však izraelskí vojaci “iba” zrania, často s trvalými následkami. Úplne najčerstvejší prípad sa udial pred pár dňami a jeho výsledkom podobne ako v prípade Ihabovho brata je strata oka.
Tu je obeťou 45-ročný Nafaz Damiri, obyvateľ okupovaného Východného Jeruzalema. Po tom, ako vypukla konfrontácia medzi izraelskou políciou a miestnymi mladíkmi, sa Nafaz schoval pred slzným plynom a guľkami so špongiovým povrchom do miestneho obchodu (nech vás opis guľky nemýli, neide o nič jemné, ale o nebezpečný typ nábojov, ktoré spôsobili stratu oka už mnohým Palestínčanom). Guľka ho našla aj tam. Zábery z bezpečnostnej kamery ukazujú, že nikoho neohrozoval. Na konci videozáznamu je možné vidieť škvrny krvi na zemi, ktorá mu tečie z oka. Či Izrael potrestá strelca, sa ani nemusíme pýtať.
Toto je len malá ochutnávka z prípadov akých je v Palestíne neúrekom. Palestínčania sú takejto svojvôli izraelských vojakov, policajtov a aj osadníkov vystavovaní dennodenne a že sa dočkajú spravodlivosti zo strany Izraela neverí takmer nikto. Aj to môže vysvetľovať diametrálne odlišný pohľad miestnych ľudí, ktorí túto neľudskú politiku zažívajú na vlastnej koži, a od reality odtrhnuté slová chvály na adresu izraelskej spravodlivosti od liberálne zmýšľajúcich ľudí na Západe (vrátane Slovenska).
Keby chceli zase niekedy zamudrovať o demokratickom a spravodlivom Izraeli, nech si spomenú na tieto prípady a nech najprv povedia, kde je spravodlivosť pre 17-ročného Ihaba? Kde je spravodlivosť pre 13-ročnú Iman rozstrieľanú šialeným izraelským veliteľom? Kde je spravodlivosť pre 16-ročného Samíra? 15-ročného Wajiha, 14-ročného Júsifa a štyroch malých futbaslistov z pláže v Gaze? Skôr než zase napíšu, že Izrael je demokracia, právny štát a európska kultúra, nech najskôr idú vysvetliť rodičom týchto detí akú spravodlivosť im Izrael zabezpečil a prečo ich vrahovia stále behajú na slobode. Nech povedia, či chceli žiť pod takouto okupáciou a či by chceli byť oni sami a ich rodina objektom takejto „kultúry“ a „spravodlivosti“. A keď budú chcieť písať, že Izrael má právo sa brániť, nech najprv vysvetlia, z akých liberálnych ideí vyvodili, že rovnaké právo na sebaobranu Palestína nemá?
Súvisiace články:
Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené
HRW: Izraelskí vojaci veria, že sa im prepečie vražda
Celá debata | RSS tejto debaty