Medzinárodný deň detí nie je iba dňom radosti a hier, ale aj dňom pripomínania si neutešenej situácie mnohých deti a potreby zlepšenia podmienok ich života. Takúto zmenu potrebujú aj palestínske deti žijúce pod vládou izraelských okupačných vojsk.
Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom článku, izraelskí po zuby ozbrojení vojaci z veľkej časti bojujú v Palestíne proti deťom, pričom zámienkou je väčšinou hádzanie kameňov. Skôr než z toho niekto vyvodí nesprávne závery, pripomeňme, že vojaci sa nachádzajú mimo medzinárodne uznaných hraníc svojho štátu, na území iného štátu, ktorý vojensky okupujú a na území ktorého systematicky páchajú násilie voči palestínskej civilnej populácii.
Pod zámienkou hádzania kameňov vojaci zatýkajú aj náhodne chytených malých chlapcov. Svoje obvinenia často nevedia nijak dokázať a väčšinu trestov udeľujú na základe vynútených detských priznaní.
Na nasledujúcich záberoch vidíme ako odvážajú dvoch chlapcov. Mieroví aktivisti vojakom hovoria, že chlapci neútočili, že sú príliš malí na väznenie a žiadajú vojakov, aby chlapcov pustili.
Nevieme čo sa stalo, ale chlapci so školskými taškami na chrbtoch a s načatým sáčkom čipsov v ruke pravdepodobne kamene nehádzali. Máme dokonca svedkov, ktorí to dosvedčujú. Keby aj kamene hádzali, sú to ozbrojení okupační vojaci, ktorí už svojou prítomnosťou v palestínskom meste páchajú prvotné násilie, hodenie kameňa deťmi ich nemohlo ohroziť a neoprávňuje takýto traumatický zážitok pre deti. Stačí sa vžiť do situácie, že by nepriateľskí okupační vojaci takto zaobchádzali s našimi, slovenskými deťmi.
Tu sa vojaci so svojou ranenou obeťou ešte aj fotia ako s trofejou. Tínedžera najprv trafili nábojom obaleným gumou do nohy, potom jeden z vojakov chytil jeho hlavu do zovretia a druhy vojak ho s ním fotil. S chlapcom v zovretí ďalej všelijako tancoval kým ho ostatní vojaci fotili. V pózovaní s ním pokračoval aj potom, čo mu spútal ruky za chrbát. Môžeme si domyslieť čo s ním stvárali vo vnútri džípu bez svedkov.
Izrael svoju armádu plnú sadistov rád prezentuje svetu ako “najmorálnejšiu armádu na svete”. Posúďte sami, vzor morálky alebo sadizmus?
Zábery zo zaobchádzania izraelských vojakov s palestínskymi deťmi sú často krát nechutne bizarné, pripomínajúce skôr scény z absurdného hororu. No toto je skutočná realita izraelskej okupácie Palestíny, nie len voči deťom. Takto ťahali 7-ročného vystrašeného školáka s taškou na chrbte.
Stalo sa aj také, že vojaci pri zatýkaní vyťahovali palestínskeho chlapca zo smetného kontajnera, kde sa pred nimi skryl.
Alebo, že za potlesku okolo stojacich izraelských osadníkov (dospelých aj detí) zatýkali duševne zaostalého chlapca. Vojak na neho kričí, niečim trieska, spútava mu ruku za chrbát, oči mu zakrýva šatkou a nakladá ho do džípu. Na upozornenie Palestínčanov, že dieťa je duševne zaostalé, druhý vojak odpovedá krikom “nedá sa nič robiť, choď preč.” Osadníkom, ktorí na začiatku tlieskali, sa postup vojakov zdá príliš jemný; teraz na vojakov vykrikujú “zastrel ho, čo sa bojíš? Si bojko,” a “smrť Arabom”.
Palestínske deti izraelskí vojaci niekedy chytajú aj pomocou psov, ako chlapca z nasledujúceho videa. Po jeho prepustení z niekoľkomesačného väzenia ho boli navštíviť novinári z izraelského Haaretz. Gideon Levy z denníka píše:
“Hľadí na zem, robí grimasy, keď sa ho pýtam, aby opísal čo sa stalo pred niekoľkými mesiacmi, a nespí v noci… V týchto dňoch 16-ročný Hamzeh Abu Hašem trávi väčšinu svojho času doma, s očami fixovanými na podlahu. Príležitostne hľadí cez okno na ulicu, občas zájde do bratovho malého obchodu na ulici, aby mu pomohol.”
“Hamzeh, vydesený z toho, že by sa vojaci mohli uprostred noci vrátiť, ako to už v minulosti viac krát urobili, a stále vystrašený zo štekania túlavých psov, čaká na lepšie časy.”
“Nikoho nenapadlo oslobodiť obeť útoku po tom čím prešiel. Hamzeh zostal vo väzení. Jeho rodičom nebolo dovolené navštíviť ho ani raz.”
“Tento týždeň, oslavy už skončené, sme našli otraseného a zlomeného chlapca. Utiahnutý a mlčanlivý, ledva sa prinútil odpovedať na otázky. Jeho výraz bol plný úzkosti, keď sme ho žiadali, aby hovoril o incidente so psami. Zdalo sa, že jediné čo chce bolo, aby aj táto nová nočná mora skončila: teda, aby sme odišli a dali mu pokoj.”
Aj takéto sú dôsledky izraelskej okupácie Palestíny a boja jeho hrdinských vojakov proti deťom. Psychické traumy, niekedy celoživotné. Žiadna obrana demokratického štátu, ale neľudský vojenský režim, ktorý ničí všetko, čo mu stojí v ceste.
Zvrátenosť izraelského okupačného režimu si uvedomil aj osadnik z ilegálnej osady Ariel. Vyrastal v presvedčení, že hory na juh od Hebronu, kam ho armáda poslala, sú plné teroristov. Bol prekvapený, že väčšina jeho práce ako vojaka na tomto území bola sedavá. Jedného dňa mu však veliteľ (tiež osadník) prikázal zúčastniť sa naháňačky. Myslel si, že ide o boj proti teroristom, zistil však, že naháňali polonahé plačúce palestínske dieťa, ktoré odohnali niekam preč. Keď to v telefóne rozprával svojej mame, neverila mu. Vojak-osadník priznáva, že podobne to vyzerá na celom území okupácie, jeho slovami, toto je “skúsenosť jednej generácie”, ktorú však bežný Izraelčania nepoznajú, pretože je pred nimi ukrývaná. A je ukrývaná aj pred veľkou časťou obyvateľov Západu, ktorí veria rečičkám z médií, ktoré prezentujú Izrael ako obeť, ktorá sa iba bráni.
Ťažko povedať či obeťou pro-izraelskej propagandy sa stali aj poslanci slovenského parlamentu, ktorí pred pár dňami na pôde NR SR založili parlamentnú Skupinu spojencov Izraela, alebo slovenskú verejnosť klamú pri plnom vedomí, keď v uznesení ustanovujúceho stretnutia skupiny čítaného poslancom za Sme rodina Milanom Krajniakom píšu, že oceňujú „úlohu Izraela ako stabilnej slobodnej demokracie v regióne, ktorá v duchu tolerancie rešpektuje a chráni občianske práva a slobody.“
V čom „môže byť pre nás Štát Izrael veľkou inšpiráciou“, ako povedal zvolávateľ poslanec Marek Krajčí za OĽANO? V používaní psov na chytanie detí? V naťahovaní a vláčení 7-ročných školákov vojakmi? V robení selfíčok s postrelenými mladíkmi s ich hlavou v zovretí? V zatýkaní duševne zaostalých chlapcov?
Kým apologéti Izraela hovoria o demokracii a obrane proti terorizmu, v skutočnosti tam prebieha permanentná vojna Izraela proti civilnej populácii Palestíny, vrátane detí, ktoré sú často bezdôvodne väznené, mučené a zabíjané.
Dokedy budú palestínske deti čakať, kým sa v predstaviteľoch Západu, EÚ, Slovenska pohne svedomie, začnú ich brať rovnocenne s inými deťmi a prestanú podporovať režim, ktorý ich drví a vytvára podhubie pre nekonečné vzájomné zabíjanie? Koľkým deťom má izraelský režim ešte zničiť život? Dokedy budú mlčať dobrí a inteligentní ľudia, ktorí by sa za iných okolností ozvali, ale keď ide o izraelské zločiny v Palestíne, záhadne strácajú morálny kompas, radšej nič nevidia alebo to rovno obhajujú?
MDD nie je len o hre a zábave, ale aj o snahe pomôcť deťom, ktoré žijú v hrozných podmienkach. Na takú pomoc čakajú aj palestínske deti žijúce pod izraelskou vojenskou okupáciou.
Viac o osudoch palestínskych detí pod izraelskou okupáciou:
MDD niektoré deti strávia vo väzení
Izraelské násilie voči palestínskym deťom
UNICEF: Izraelské súdy a väzenia sú k palestínskym deťom kruté
Vojaci: Palestínske deti sme aj strieľali
Ďalšie info o Palestíne:
Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené
Ajatolláhovia z Tel Avivu alebo liberálna podpora rasizmu
+++++++++++++ Izrael je štát ako každý iný ...
Genocída štátu Izrael voči Palestínčanom ...
Celá debata | RSS tejto debaty