Suheir Hammad: Palestínčanka z Brooklynu

26. októbra 2016 09:16, Prečítané 3 214x, kandalaft, Palestína

Poslednou v mini-sérii o súčasných arabských, najmä palestínskych, poetkách, ktoré využívajú formu spoken word, je Suheir Hammad, občianka USA vychovaná v Brooklyne, narodená v Ammáne palestínskym rodičom pôvodom z Lyddy v Palestíne. Okrem poézie píše aj prózu, hrala vo filme Salt of This Sea, produkovala viaceré divadelné hry a získala viaceré umelecké ocenenia.

Báseň Daddys song venovaná jej otcovi sediacemu v hľadisku je o hudbe, ktorú má rád. Spomína v nej aj jeho narodenie v stane v utečeneckom tábore pri rieke.

Suheir Hammad vo svojich básňach kombinuje vplyvy hip-hopu s motívmi svojej rodinnej histórie, skúsenosti príslušnosti k farebnej menšine a ženy vo svete bielych mužov. Práve posledne menované sú témou básne Nie som tvoja erotická, nie som tvoja exotická (Not Your Erotic, Not Your Exotic)

V básni What I Will sa odmieta poddať vojnovému šialenstvu.

Nebudem tancovať do rytmu tvojich vojnových bubnov

Neprepožičiam svoju dušu ani telo tvojim vojnovým bubnom

Nebudem tancovať do tvojho rytmu, poznám ten rytmus

Je bez života

Viem dôverne, že tá koža, ktorú udieraš, bola raz živá

štvaná, ukradnutá, natiahnutá

Nebudem tancovať do rytmu tvojej vybubnovanej vojny

Nebudem strieľať, štvať ani rozbíjať pre teba

Nebudem nenávidieť pre teba

Nebudem ani nenávidieť teba

Nebudem pre teba zabíjať

A hlavne nezomriem pre teba

Nebudem oplakávať mŕtvych vraždou ani sebevraždou

Nebudem stáť na tvojej strane

Nebudem tancovať na bomby za to, že to robia všetci

Všetci sa môžu mýliť

Život je právo

Nie niečo vedľajšie, nie niečo príležitostné

Nezabudnem odkiaľ pochádzam

Vyrobím si vlastný bubon

Prizvem svojich blízkych a milovaných

A náš spev bude tancovať

Náš bzukot bude bubnovať

Nikto mnou nebude hýbať

Neprepožičiam svoje meno ani svoj rytmus tvojmu bubnovaniu

Budem tancovať a odporovať

Budem tancovať a vytrvám

Tento tlkot srdca je hlasnejší ako smrť

Tvoj vojnový bubon nie je hlasnejší ako tento dych

V roku 2009 po prvom izraelskom masakri v Gaze Suheir Hammad vystúpila na Palestínskom festivale literatúry, kde recitovala päť básni – každá venovaná jednému mestu v tomto obliehanom pobrežnom pásme a nazvaná po ňom. Jednou z nich je Žabalia.