Mimosúdne popravy vo Svätej zemi

29. februára 2016 12:12, Prečítané 4 195x, kandalaft, Palestína

Koncom septemba sa udiala prvá zo série tragédií, ktoré znamenali začiatok súčasnej vlny Intifády: Zabitie mladej Palestínčanky Hadíl Hašlamún. Po tom čo prešla cez izraelské vojenské stanovište na ňu vojaci vytiahli samopaly, chvíľu na ňu kričali a zastrelili. Podľa nich mala pod nikabom nôž. S touto verziou udalosti je však niekoľko problémov.

Na mieste bolo viacero svedkov, vrátane miestnych Palestínčanov a ľudí zo zahraničia. Jeden z nich vyhotovil na mieste fotografie, ktoré zachytávajú momenty pred zastrelením. Na žiadnom z nich žiaden nôž nevidno. Z prvých dvoch svedkov (mimo vojakov) jeden nôž nevidel, druhý nôž videl, keď Hadíl padla na zem. Tretí svedok, zahraničný aktivista, neskôr zverejnil svoje svedectvo, v ktorom tiež žiaden nôž nevidel.

Izrael ako dôkaz zverejnil fotku noža na zemi. Kde presne sa ten nôž nachádza ani kedy bola urobená fotografia celkom známe však nie je. Palestínčania si myslia, že vojaci odfotili nôž hodený nimi samými, aby mali dôkaz, že Hadíl “museli” zastreliť.

Palestínčania argumentujú tým, že armáda má celé okolie monitorované bezpečnostnými kamerami a ak by ich verzia udalostí bola pravdivá, zverejnila by zábery z nich. Že to doteraz neurobila, vrhá na armádnu verziu tieň pochybností.

Či mala Hadíl v ruke nôž alebo nie, s istotou nevieme. Ak ho nemala, šlo by zo stranu vojakov o vraždu. Ak ho mala, jej zastrelenie bolo mimosúdnou popravou. Z fotografií z miesta a momentu zabitia je totiž jasných niekoľko vecí:

1. v momente zastrelenia stála Hadíl najmenej 2 metre ďaleko od vojakov

2. na všetkych fotografiach pokojne stojí, na žiadnej neuteká, nezaháňa sa a nevykonáva žiaden pohyb, ktorý by vojaci mohli interpretovať ako útok

3. v momente streľby na fotkách stojí za zábradlím a kovovou konštrukciou, ktoré ju oddeľujú od vojakov

(Youth Against Settlements)

Vojaci nemali legitímny dôvod zastreliť Hadíl, ani keby nôž skutočne mala. Ten by mali, iba keby nebola iná možnosť, ako sa brániť bezprostrednému ohrozeniu. Z fotografií vyplýva, že v žiadnom momente ohrození neboli. A keď už strieľali, prečo nie do nôh, prečo rovno zabíjať? Prečo po streľbe nezabezpečili rýchlu zdravotnú pomoc, ale nechali ju vykrvácať? Prečo okolo jej tela pochodovali usmiati osadníci a jej telo ťahali po zemi ako vrece zemiakov?

Palestínčania odpoveď poznajú: Takto sa s nimi na Izraelom okupovaných územiach jedná bežne. Pre izraelských vojakov a osadníkov životy Palestínčanov, ani ich mŕtve telá, nemajú žiadnu hodnotu. Pri najmenšom dôvode alebo aj bez neho ich môžu zabiť a (okrem niekoľkých high profile prípadov) sa môžu spoľahnúť na krytie ich zločinov zo strany štátu.

Nezanedbateľným je aj kontext okupácie, v ktorom sa táto tragédia odohrala. Al-Chalíl (Hebron), o ktorom je v tomto prípade reč, je jedno z najväčších palestínskych miest. V jeho strede však žije niekoľko sto naconálne-náboženských fanatikov, strážených okolo 700 vojakmi. Obsadili túto časť mesta a spravili z nej ozbrojenú kolóniu, ktorú neustále na úkor okolo žijúcich Palestínčanov rozširujú. V kolónií žije niekoľko pôvodných palestínskych rodín, ktorým títo extrémistickí osadníci a vojaci robia zo života peklo. Pred 22 rokmi, tam osadnícky terorista zastrelil 29 Palestínčanov modliacich sa v mešite.

Nesúhlasím s násilnými riešením tohto konfliktu a odsudzujem útok kohokoľvek na akéhokoľvek civilistu. No je tu malý problém. Môžeme tisíckrát odsúdiť jedno alebo druhé násilie, ale pokiaľ trvá okupácia, ľudia žijúci pod ňou sa proti nej budú búriť. A podľa medzinárodného práva, na boj proti nej majú právo. Útok na okupačného vojaka, hoc s ním nesúhlasím, je z tohto hľadiska legitímny. V situácii, kedy je niekto zatlačený do kúta bez inštitúcie, ktorá by ho chránila, nie je prekvapujúce, že sa uchýli k násilnému riešeniu; žiaden počet “odsudzovaní” na tom nič nezmení.

Zabitie Hadíl Hašlamún bolo povestnou poslednou kvapkou, po ktorej pohár pretečie. Takmer 50 rokov trvajúce útrapy okupácie a kolonizácie, čoraz jednoznačnejšie odmietanie jej ukončenia zo strany Izraela, zosilňujúce sa útoky na mešitu Al-Aksa v Jeruzaleme, spolu s mimosúdnou popravou Hadíl spustili vlnu ľudových protestov a reťaz útokov (najmä nožmi) na izraelských okupačných vojakov, policajtov, osadníkov a riadnych civilistov.

Aj v mnohých ďalších prípadoch útokov boli Palestínčania terčami mimosúdnych popráv, zapríčinených bezcennosťou ich životov v očiach Izraelčanov, čo spôsbovalo ešte väčšie nepriateľstvo Palestínčanov k Izraelu. Ďalším takto zabitým v začiatočných fázach Intifády bol Fádi Alún, mladý Palestínčan z Jeruzalema, ktorý v momente zastrelenia možno tiež nemal nôž.

(Adalah)

Zábery zastrelenia Fadiho urobili samotní Izraelcania, ktorí ho prenasledovali v deň, kedy stovky izraelských rasistov vyšli do ulíc lynčovať Palestínčanov. Vidíme na nich ako sa hecujú výkrikmi “zastrel ho”, “zomreš” a ako po tom, čo ho policajt zastrelil, ešte pridávajú: “zomri”, “sú to sku***synovia, k**vy.”

Podľa izraelskej verzie, Fádi mal v ruke nôž. Zo záberov sa to však potvrdiť nedá. Pred touto tragédiou sa v Jeruzaleme udial útok Palestínčana nožom na Izraelčana. Podla Izraelskej verzie páchateľom bol Fádi, ale dosiaľ som nejaký dôkaz o tom nevidel. Izraelské tvrdenie ním nie je. Zo skúsenosti vieme, že tie bývajú často lživé. (Ak má niekto dôkaz, budem vďačný za link v diskusii).

Ak aj Fadi mal nôž, polícia ho nemôže len tak zastreliť. V krajinách hodných označenia “demokracia” podozrivých chytia, obvinia, súdia v spravodlivom procese a ak je vinný, udelia mu trest podľa zákona. Zastreliť ho na ulici môžu ako poslednú možnosť, po zlyhaní všetkých ostatných, ak sa inak nedá zabrániť ohrozeniu niekoho života. Tak to stanovujú aj pravidlá samotnej izraelskej polície a armády. Na záberoch však vidíme policajta vystupovať z auta a automaticky strieľať sedem výstreľov s cieľom zabiť, bez slovnej výzvy, bez varovného výstrelu, bez streľby do nôh. Mimosúdna poprava.

Židovských útočníkov takto nepopravujú. Nezastrelili ultraortodoxneho zida, ktory minulý rok pobodal niekoľkých ľudí na gej pride v Jeruzaleme, ale pekne ho chytili a súdili. Nezastrelili židovského útočníka, ktorý pobodal niekoľkých Palestínčanov v Dimone pred niekoľkými mesiacmi, ale pekne ho chytili a súdili. Iba Palestínčanov takto strieľajú. A Židov, ktorých si pomýlia s Palestínčanmi.

Ďalším príkladom je postrelenie občianky Izraela, Palestínčanky z Nazaretu, na autobusovej zastávke v Afúle. Opäť máme k dispozícii videodokumentáciu, z ktorej jasne vidno, že žena nikoho nenapádala, iba stála s nožom v ruke. Napriek tomu sa stala terčom streľby vojakov a policajtov. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že hoci mala v ruke nôž, skutočne nikoho bodať ani nemala v úmysle. Podľa polície a tajnej služby bolo jej cieľom iba predstierať zámer napadnúť niekoho, aby vojaci či policajti zabili ju. Kvôli nenaplnenej láske a duševnej nestabilite chcela takto ukončiť svoj život (o čo sa pokúsila už niekoľkokrát v minulosti, hoci nie takýmto bizarným spôsobom).

Žena streľbu prežila, ale keďže Izrael sa neponáhľa poskytovať informácie o osude postrelených či zastrelených Palestínčanov, na základe záberov z youtubu všetci Palestínčania predpokladali, že bola zabitá. Tento, ako aj mnohé ďalšie podobné prípady, iba potvrdzovali v Palestínčanoch presvedčenie, že ich životy sú pre Izrael bezcenné a povzbudzovali ich k riešeniu svojej bezvýchodiskovej situácie násilím.

Zvlášť drastický bol prípad postrelenia 13-ročného palestínskeho chlapca (neodporúčam pozrieť deťom a slabším povahám). Videonahrávka izraelského rasistu, ako na krvácajúceho a zomierajúceho chlapca kričí “zomri, ty skur**syn” sa stala symbolom izraelskej nenávisti k Palestínčanom.

Opäť, Izrael sa neponáhľal poskytnúť informácie o jeho ďalšom osude, Palestínčania ho pokladali za mŕtveho. Až neskôr s veľkou slávou Izrael zverejnil zábery chlapca v nemocnici. Podľa Izraela spolu s bratrancom napadli Izraelčanov nožom. Pre toto obvinenie sú k dispozícii videozábery. Či z nich vyplýva, že bolo nutné strieľať, nie je jasné, jasné však je, že nebolo nutné na krvácajúceho chlapca lapajúceho po dychu barbarsky kričať, ale poskytnúť mu bezodkladnú zdravotnú pomoc, tak ako to robia, keď je obeťou židovský občan.

(Facebook)

Ďalšia mimosúdna poprava zachytená na videu. Izraelský vojak v okupovanom meste Al-Chalil (Hebron) už postrelenému Palestínčanovi zvíjajúcemu sa na zemi z nejakého dôvodu potreboval uštedriť ranu istoty. Palestínčan údajne pred tým niekoho napadol nožom, pravdepodobne vojaka, ale v momente streľby nikoho neohrozoval, naopak ležal bezvládne na zemi. To pre izraelského vojaka predsa nie je žiadna prekážka. Bum.

Tu, postreleného Palestínčana, ktorý pred tým napadol Izraelčana, vojaci a policajti natáčajú ako zomiera. Popri tom ho ešte vypočúvajú, pýtajú sa ho „kto ta poslal? Kde máš občianku?” a prehľadávajú mu oblečenie. Keď sa v predsmrtných kŕčoch otáča na druhý bok, vojak na neho mieri zbraň a hovorí mu „nevstávaj“.

(Hasan Rabee)

Nasledujúcu vraždu označilo za mimosúdnu popravu aj Amnesty International. Izraelské komando prezlečené za bradatých Palestínčanov a tehotnú palestínsku ženu vniklo do nemocnice, kde ležal ranený Palestínčan podozrivý z útoku na Izraelčanov. Pri svojej teroristickej misii vojaci zabili jeho bratranca, ktorý bol s ním v tej chvíli v nemocničnej izbe. Tento prípad je zvlášť závažný. Ukazuje, že Izrael nemá zábrany ani pred páchaním násilia v nemocniciach, či pred zabíjaním civilistov, ktorí sú náhodou v nemocnici, a nemá zábrany maskovať svojich zabijakov za civilistov, dokonca za ženy, čo sionisti inak zvyknú vyčítať Palestínčanom.

Palestínčania väčšinou neveria izraelským tvrdeniam, že nimi takto zabití či “iba” postrelení Palestínčania boli útočníkmi s nožmi. Podľa nich izraelskí vojaci a policajti nože k zastreleným Palestínčanom prikladajú až po ich zastrelení, aby ich tak mohli falošne obviniť z útokov. Pravdou je, že vo veľa prípadoch išlo skutočne o útočníkov s nožmi. Izraelské zadržiavanie informácií a zahmlievanie, nepripustenie zdravotníkov k raneným a vôbec ich dehumanizujúci prístup k Palestínčanom je však živnou pôdou pre podozrenia z rôznych izraelských machinácií.

Izraelskí vojaci boli napríklad nafilmovaní pri tom, ako hádžu nôž na ulicu pred vystrašené palestínske dievča. Mieria na ňu samopalmi a nútia ju zdvihnúť nôž zo zeme. Čo to robia? Vyzerá to, že nôž v jej ruke im má dať zámienku na jej zastrelenie. Našťastie nestrieľajú, ale odvážajú ju preč. Čo to malo znamenať?

(Palestine Live)

O tom, že viaceré prípady vyvolávajú pádne podozrenie, že ide o mimosúdne popravy, hovorí nie len Amnesty International, ale aj švédska ministerka zahraničia Margot Wällstrom, ktorá v decembri 2015 po tom, čo odsúdila palestínske útoky nožmi, povedala, že izraelskou reakciou nemôžu byť mimosúdne popravy. V polovici januára dodala, že by sa podozrenia z mimosúdnych popráv mali vyšetriť. Viete si predstaviť, akú hystériu to vyvolalo v Izraeli. Ministerku obvinili z podpory terorizmu a rovno jej „zakázali“ oficiálne navštíviť Izrael.

Kedy viete, že situácia je už naozaj zlá? Keď ešte aj náčelník štábu teroristickej armády odmietne metódu zabíjania Palestínčanov, v ktorej “každý, kto má nožnice má byť zabitý”. A keď dodá: “Nechcem, aby vojak vyprázdnil zásobník do dievčaťa s nožnicami”, “keď je medzi nimi nejaká vzdialenosť”. Ale, žial, presne to izraelskí vojaci a policajti robia. Za tieto svoje slová, mimochodom, zožal v Izraeli obrovskú kritiku. Vraj prejavil prílišnú mäkkosť a poškodil imidž Izraela vo svete. Imidž Izraela, to je najdôležitejšie. Nie zákon, nie zbytočné zabíjanie ľudí, nie pol storočia trvajúca barbarská okupácia jedného národa, ale imidž Izraela.

Nuž, mám dobrú správu. Imidž Izraela sa dá napraviť veľmi rýchlo. Nie tak, že budú liať ďalšie a ďalšie peniaze na drahé PR kampane a širenie svojej propagandy, ale tak, že ukončia vojenskú okupáciu, dajú Palestínčanom slobodu a rovnosť a prestanú páchať na nich zločiny. Niet iného riešenia.