Násilím proti nenásiliu

12. februára 2015 09:39, Prečítané 5 856x, kandalaft, Palestína

“Prečo tí Palestínčania len bojujú so zbranou v ruke? Prečo nebojujú nenásilne, ako Gándi? To by sme ich potom ochotne podporili, pretože my sme proti násiliu a za mier.” Tak by sa dal charakterizovať postoj mnohých ľudí k téme vojenského konfliktu v Palestíne. Nesúhlasia s okupačnou politikou Izraela, ale viac im vadia strašidlá v kuklách a s kalašnikovmi v ruke utočiace na izraelských civilistov. Mám pre nich dobrú správu: Vaše želanie sa splnilo. Palestína je nenásilných aktivistov a aktivít plná. Aj reakcia izraelských vojakov býva taká, ako sa od okupanta očakáva: Násilná. Neveríte? Pokračujte v čítaní. (Pre deti a mladistvých nevhodné.)

Jedným z centier palestínskeho nenásilného hnutia je dedina Nabi Saleh. Izraelská armáda ju okupuje od roku 1967. Od roku 1977 začali na pôde dediny stavať etnicky čistú izraelskú kolóniu, ktorá je podľa medzinárodného práva nelegálna (Ženevské konvencie zakazujú presun civilného obyvateľstva na okupované územia) a ktorú osadníci neustále rozširujú. Tí v roku 2008 obsadili aj niekoľko neďalekých vodných prameňov na súkromnej palestínskej pôde.

Od roku 2009 dedinčania s podporou zahraničných aktivistov organizujú nenásilné pochody k ukradnutej palestínskej pôde. Reakcia izraelských vojakov býva aj takáto: Bezhlavé násilie, bitie, kopanie, udieranie, sácanie, ťahanie za vlasy, nadávky a streľba z blízka proti palestínskym, izraelským aj zahraničným civilistom, zdravotníkom, ženám aj mužom, starým aj mladým. Keď sa na zemi ocitá staršia Palestínčanka, postarší Palestínčan hovorí veliteľovi vojako, že žena na zemi môže zomrieť. Veliteľ na neho kričí: „Pre mňa za mňa, nech zomrie. Nech zomrie.“

Aj nasledujúce zábery sú z Nabi Saleh, kedy izraelskí vojaci vnikli do dediny. Keď k nim idú miestne ženy, známe nenásilné aktivistky, vojaci na nich mieria a potom z blízkosti dvoch metrov strieľajú jednej z nich do nohy.

Tento útok sa udial v čase, keď v Palestíne prebiehal slovenský projekt HoopRelief pre deti. Aktivisti zranenú Palestínčanku osobne poznali a šli ju pár dní po streľbe navštíviť.

Ďalšie zábery z Nabi Saleh. Prvé minúty vojaci zápasia s nenásilnou aktivistkou, ktorá sa odmieta dať zatknúť. Neskôr sa s vojakmi začína hádať palestínska matka troch detí a súkromná vlastníčka pôdy, ktorú obsadili osadníci. Vojaci osadníkov chránia a vyháňajú palestínsku matku s deťmi. Ona odmieta odísť a, naopak, od vojakov žiada, aby vyhnali kolonistov z jej pozemku. Oni, napokon, zatýkajú ju a nakladajú ju za náreku jej detí, ktoré zostávajú samé v rukách vojakov, do vojenského džípu. Najmladšia dcéra sa s výkrikmi “mama, mama” potom rozbieha za džípom, ktorý mizne v diaľke.

Mnoho nenásilných aktivistov izraelskí vojaci už zabili. Pri streľbe na Palestínčanov pouzívajú ostré náboje, náboje s pokumovaným povrchom či kanistre slzného plynu. Aj tie posledne menované dokážu ľudí vážne zraniť alebo aj zabiť. Jedným z takto zabitých bol aktivista Bassem Abu Rahma, prezývaný „Fíl“, ktorý sa pravidelne zúčastňoval nenásilných demonštrácií v okupovanej palestínskej dedine Bilin a ktorého zabitie zachytila videokamera. Zábery sa dostali aj do dokumentárneho filmu Päť rozbitých kamier, ktorý bol pred rokom nominovaný na oskara. Premietanie tohto filmu v Bratislave plánujeme o mesiac.

Našťastie, nie všetky demonštrácie končia smrťou, ale dosť často väzením, zranením, bitkou či slzným plynom do očí. Takto dopadla palestínska aktivistka, ktorá s palestínskou vlajkou vyliezla na izraelský ostrekovací nákladiak používaný proti demonštrantom.

Tu vojaci bijú palestínskeho nenásilného aktivistu, po tom čo neuposlúchol rozkaz opustiť novú palestínsku dedinu postavenú na palestínskej súkromnej pôde. Štyria hrdinskí vojaci ním niekoľko minút kymácajú, ťahajú, bijú, aby ho zlomili. Až keď mu streknú slzný plyn do očí, prestáva sa vzpierať a odnášajú ho preč ako vrece zemiakov.

Izraelskí vojaci si zgustnú najmä na Palestínčanoch, ale nešetria ani zahraničných či židovských aktivistov. Takto dopadol mladý americký žid, keď pri pochode izraelských neonacistov mal na sebe okrem jarmulky aj palestínsku šatku a vlajku. Pokojne stál a dával rozhovory do médií. Najskôr bol policajtmi agresívne odtlačení do väčšej vzdialenosti, neskôr ho schmatli, napadli, násilím strčili do policajného auta a dva dni držali uväzneného. Ako vidno, v Izraeli nie je zločinom iba byť Palestínčanom, ale aj zastať sa Palestínčanov. Ako s odstupom opisuje túto skúsenosť si môžete vypočuť tu.

Na záver si pripomeňme dva prípady, ktoré si média zázrakom všimli. Takto dopadol dánsky aktivista na cyklotúre po okupovanej Palestíne. Vojaci sa rozhodli zatarasiť im cestu a znemožniť pokračovanie akcie. Aby cyklisti pochopili, že to myslia vážne, izraelský velitel vrazil svojou zbraňou mladému Dánovi rovno do tváre. Fotka, na ktorej Dánova hlava letí po údere do zadu, obletela svet. Izrael, ako vždy pri podobných PR katastrofách, vyhlásil, že správanie vojaka nereprezentuje izraelskú armádu a že ide o výnimku. Množstvo zdokumentovaných prípadov násilia izraelských vojakov voči palestínskom civilistom (na tejto stránke, ale aj tu, tu , tu , tu a tu) vrátane násilia namiereného proti ďeťom (tu, tu, tu a tu) dokazuje, že toto správanie práveže izraelskú armádu reprezentuje.

Druhý prípad sa týkal palestínskeho ministra, ktorý po násilnom zásahu vojakov pred dvomi mesiacmi zomrel. Stalo sa tak na Medzinárodný deň ľudských práv, kedy aktivisti spolu s ministrom išli sadiť olivové stromy na palestínsku pôdu obsadenú osadníkmi. Vojaci aktivistom v prístupe k pôde bránili, sácali ich, bili ich a a hádzali medzi nich delobuchy a slzný plyn. Výsledkom bol mŕtvy minister.

Čo však slovenské média už “nezachytili” bolo, že z tej istej lokality o pár týždňov neskôr bolo hlásené zničenie niekoľko tisíc palestínskych olivovníkov. Keďže niektorí majitelia dotknutej pôdy mali aj občianstvo USA, požiadali americký konzulát o pomoc. Keď ľudia z konzulátu prišli na miesto činu, aby sa na vlastné oči presvedčili o vandalizme, sami sa stali terčom útokov extrémistických osadníkov, ktorí ich autá zasypali kameňmi. Podľa prvotných správ, v jednu chvíľu americká ochranka v sebaobrane vytiahla zbraň a namierila ju na osadníkov. Izrael a USA túto správu neskôr popreli. (Viac o osadníkoch sa dočítate tu, tu, tu, tu, tu, tu a tu)

BREAKING: Car of US Consulate stoned by extremists near the outpost of Adi Ad & Palestinian village Turmus Ayya. pic.twitter.com/xyFESc3hMn

— Rabbi 4 Human Rights (@rhreng) January 2, 2015

Zmysel nenásilného boja spočíva aj v obnažení násilného charakteru utláčateľa. Kým je oslobodzovací boj vedený násilne, rasistickej propagande sa darí prezentovať svoju neľudskú politiku ako “sebaobrannú reakciu na teroristov”. Brutalita vojakov proti neozbrojeným a nenásilným civilistom ukazuje okupačný a rasistický režim v jeho nahote. Tak to bolo v prípade oslobodzovacieho boja v Indii, Juhoafrickej republike, či pri boji afroameričanov proti segregácii. No kým pri príkladoch nenásilného boja z týchto krajín ľudia na Západe, zástancovia ľudských práv, slobody a rovnosti, sa dojímajú ešte aj dnes, niekoľko desaťročí po tom čo sa odohrali, nenásilný boj Palestínčanov odohrávajúci sa dnes ich necháva chladnými, hlavne preto, že o ňom nevedia.

Dôležitú úlohu tu hrajú média, ktoré obraz o reálnom charaktere režimu môžu sprostredkovať ľuďom vo svete. Médiá, ktoré túto stránku zápasu ignorujú a radšej ukazujú strašidlá v maskáčoch s kalašnikovmi v ruke, však, v prípade Palestíny v tejto úlohe zlyhávajú. Nieže by v Palestíne boli len nenásilní aktivisti a žiadni militanti, to nie, avšak to nie je nič nezvyčajné. Militanti popri nenásilných aktivistoch existovali aj v Gándiho Indii, v Mandelovej južnej Afrike a v Spojených štátoch M.L. Kinga. Ak to nediskvalifikovalo ich boj a médiá ich konflikt prezentovali ako nenásilný zápas utláčanej skupiny proti rasistickému násiliu, nie je dôvod, prečo by to pri Palestíne malo byť inak.

Na rozdiel od zaužívanej predstavy, sú to najmä izraelskí militanti, ktorí bojujú násilne – nie za vlastnú slobodu, pretože tú už dávno majú, ale za nadvládu nad podrobeným národom. A zbrane používajú často nie proti rovnocenným militantom z druhej strany, ale hlavne proti civilistom. Ukážky v článku sú pritom iba kvapkou v mori nenásilnýchakcií a násilnej izraelskej odozvy (zopár ďalších nájdete aj vo vyššie uvedených linkoch alebo aj tu či tu a ďalších príkladov sa na tomto blogu ešte dočkáte).

Palestína je podobných aktivít plná. Ak ste fanúšikom nenásilia, potom je najvyšši čas, aby ste sa pridali k množstvu nenásilných aktivistov z celého sveta, ktorí podporujú zápas Palestínčanov za rovnosť, slobodu a ľudské práva. Je to rovnaký zápas, aký viedol Gándi v Indii, Mandela v Juhoafrickej republike či Martin Luther King v USA. Aj Palestínčania majú sen.