Kandalaft

Presne pred rokom izraelská armáda zabila štyroch chlapcov, malých futbalistov hrajúcich sa na pláži v Gaze. Izrael na svetovú kritiku za tento zločin odpovedal uistením, že prípad bude vyšetrený. Pred mesiacom izraelské úrady uzavreli vyšetrovanie s tým, že vrahovia sú nevinní a zabitie chlapcov bolo v súlade s medzinárodným aj izraelským právom.

Prvé výročie tejto tragickej udalosti je vhodnou príležitosťou nie len na jej pripomenutie, ale aj na pripomenutie iných podobných prípadov a na preskúmanie čoraz viac kritizovanej kultúry beztrestnosti izraelských vojakov, ktorí si vďaka krytia zo strany izraelského súdneho systému môžu dovoliť pokračovať v zabíjaní palestínskych civilistov.

Obhajcovia Izraela tvrdia, že Izrael je liberálna demokracia, súčasť civilizovaného Západu, európska kultúra a právny štát. Narozdiel od Palestíny, kde svojich vrahov oslavujú, v Izraeli vrahov trestajú, a to aj v prípadoch, kedy je vrahom Izraelčan alebo Žid a obeťou Palestínčan. To je údajne jeden z dôvodov, prečo Západ musí držať stranu Izraelu.

Izraelská PR musí byť v tomto smere naozaj šikovná, ak toto tvrdenie, ktoré nemá žiaden základ v realite, opakovane používajú aj mnohí slovenskí liberáli. Izrael je totiž notoricky známy tým, že izraelských vrahov Palestínčanov vo väčšine prípadov kryje. Prípad štyroch chlapcov na brehoch Gaze je iba jedným z obrovského množstva podobných príkladov.

Štyria malí futbalisti

16. júla 2014 poobede sa skupina chlapcov hrala futbal na ulici medzi domami v Gaze pred tým, než sa presunula na pláž. Vtedy si izraelskí vojaci zmysleli, že na nich vystrelia bombu. Tá zabila jedného chlapca. Ostatní sa dali na útek, ale o niekoľko sekúnd na nich dopadla druhá, ktorá zabila ďalších troch a ostatných zranila.

(Posledné zábery ešte živých chlapcov. Foto: Trevor Hogan.)

Vo svojich vyhláseniach izraelskí predstavitelia tvrdili, že strely boli namierené proti skladom a militantom Hamasu. Plechová búda, ktorú zničila prvá strela, vraj slúžila ako sklad zbraní pre Hamas a militanti sa vraj často okolo nej motali. Nič z toho však nie je pravda. Vieme to, pretože na pláži bolo ubytovaných plno novinárov, videli čo sa na tej pláži dennodenne deje a v momente boli na mieste činu. Útek ešte živých chlapcov a bezprostredné následky výbuchov boli zachytené aj na videu.

To čo hovoria novinári, vrátane fotografa The New York Times, oceneného Pulitzerovou cenou, odporuje izraelskej verzii. Žiadne rakety sa odtiaľto nevystreľovali, v zničenej plechovej búde neboli stopy po žiadnych zbraniach a nikdy v jej okolí militantov Hamasu nevideli. Naopak, často tam vídavali palestínskych rybárov. Izrael si svoju verziu udalostí vymýšľa, aby svojich vrahov kryl a vie, že množstvo aj dobrých ľudí na Západe mu to rado uverí. Skutok sa nestal, Izrael je demokracia. Na štyroch nevinných chlapcov a na ich izraelských vrahov zabudnite. (Zdroj)

Rozhovor s tromi chlapcami, ktorí bombový útok prežili:

Zastrelenie chlapca za prekročenie plota

Štyri mesiace pred bombardovaním pláže v Gaze sa izraelskí vojaci rozhodli pripraviť pascu pre zmenu palestínskym deťom na Západnom brehu Jordánu. Výsledkom bolo zastrelenie 14-ročného nevinného chlapca, ktorý nikoho neohrozoval.

(Foto: Btselem)

Júsuf Al-Šawamreh z chudobnej komunity v oblasti Al-Chalílu (Hebronu) sa v to ráno vybral so svojimi dvomi kamarátmi pozbierať jedlé byliny. Aby sa k ním dostali museli prejsť cez plot, ktorý tam postavila izraelská armáda. Vojaci nemali radi, keď oni alebo iní cez plot prechádzali a v ten deň sa rozhodli uštedriť im príučku a urobiť tomu koniec. Pritom plot aj miesto, kde rastú byliny, sú na palestínskej pôde v ich osobnom vlastníctve a cez dieru v plote prechádzali k týmto pozemkom často. Napriek tomu sa vojaci na chlapcov pripravili so zbraňami, ostrými nábojmi a s úmyslom strieľať. Tesne pred tým, dokonca, dieru v plote symbolicky zacelili, aby ho chlapci museli znovu roztrhať, čo by vojakom dalo formálnu zámienku na streľbu.

K dispozícii sú videozábery z vojenskej kamery ako aj prepis konverzácie vojakov cez aplikáciu WhatsApp počas priebehu akcie. Z nich vyplýva, že vojaci dobre vedeli čo robia, vedeli, že to sú mladíci, že nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo a že nikoho počas celého času žiadnym spôsobom neohrozovali. Napriek tomu, 14-ročný chlapec musel byť zastrelený ako divá zver, aby všetci Palestínčania z tejto chudobnej komunity, ktorá si obživu zaobstarávala aj zberom bylín, raz a navždy pochopili, že cez tento plot sa nedostanú.

Vyšetrovanie skonštatovalo, že vojaci neporušili žiadne zákony ani nariadenia a nespáchali žiaden zločin. Inými slovami, zastrelenie nevinného palestínskeho dieťaťa izraelským vojakom za prekročenie plotu na vlastný pozemok je v Izraeli legálne. (Zdoje tu a tu.)

Dvaja bratranci rozstrieľaní 29 guľkami

Podobných kriminálnych prípadov, v ktorých boli izraelskí vrahovia zbavení obvinení, je neúrekom. V marci 2010 sa napríklad udialo pračudesné zabitie, v ktorom neexistujú žiadni svedkovia okrem vraha – izraelského vojaka. Jeho traja kolegovia, ktorí boli v tesnej blízkosti, si vraj nič nevšimli, čo vyvoláva podozrenie, že vrahovu verziu nepodporili, pretože nechceli klamať o tak závažnej udalosti, no nechceli ani potopiť kamaráta, vypovedaním pravdy.

Incident, ktorí skončil zabitím dvoch mladých Palestínčanov, bratrancov, na ceste na svoju poľnohospodársku pôdu, začal ich zadržaním ozbrojeným osadníkom, ktorý zavolal vojenskú hliadku. Palestínčania pritom neboli ničím podozriví, mali so sebou iba dve motyky a fľašu vody. Vojenská hliadka sa však rozhodla ich zadržať.

Kým tam čakali, jeden z vojakov vyprázdnil do oboch Palestínčanov 29 nábojov. Vraj ho napadli. Vojaci stojaci opodiaľ si však nič nevšimli. Predstavte si tú situáciu. Traja vojaci strážiaci dvoch údajne nebezpečných Palestínčanov, si nevšimnú ako ich o niekoľko metrov ďalej stojaci štvrtý kolega vystrieľa do ľudí 29 nábojov. Nevieme čo sa tam stalo, ale vieme, že niekto tu klame.

Jediné fakty sú, že vojak vystrelil 29 nábojov, ktorými zabil dvoch Palestínčanov. Vieme tiež povedať, že izraelské úrady vyšetrovanie nevyužili na zistenie pravdy, ale na zbavenie viny vojakov. Výpovede svedkov sa napríklad nezhodujú v tom, akým smerom džíp s vojakmi stál – vyšetrovatelia svedkov o tomto bode nekonfrontovali. Na fľaške a injekčnej striekačke (bez ihly), ktoré mali Palestínčania na vojaka hodiť, neboli žiadne odtlačky prstov – ani jeden, ani čiastočný. Ak ich Palestínčania skutočne hodili a boli v zápätí zastrelení, kto a prečo po nich zmazal odtlačky?

Navyše, po spísaní hlásenia tesne po tragédii, vojak z centrálneho veliteľstva novinárom povedal, že “na základe predbežnej analýzy sa nezdá, že život seržanta, ktorý zastrelil dvoch Palestínčanov, bol v nejakom ohrození”, čo odporuje vrahovej neskoršej verzii. Armáda však toto prvotné hlásenie odmieta zverejniť. Navyše, tesne po incidente, boli  vojaci z tejto hliadky suspendovaní a strelec bol zbavený všetkých veliacich pozícií. V prípadoch kedy vojaci zastrelia nebezpečného útočiaceho Palestínčana bývajú povýšení alebo aspoň vychvalovaní. Ak by vojak skutočne konal v sebaobrane, pretože bol napadnutý Palestínčanmi, prečo by ich všetkých suspendovali?

Aj toto vyšetrovanie bolo uzavreté bez obvinení. Všetko bolo v poriadku. Dvaja pravdepodobne nevinní Palestínčania síce boli brutálne zabití, ale v súlade s izraelským právom. (Zdroj)

Celý zásobník do trinásťročného dievčaťa

Snáď najbeštialnejším zločinom bola vražda malej Iman Darweesh al-Hams v Gaze v roku 2004. Izraelský veliteľ v to ráno chladnokrvne zabil 13-ročné dievča v školskej uniforme a so školskou taškou. Keď z obvyklej trasy vybočila a dostala sa do “bezpečnostnej zóny”, ktorú izraelskí vojaci svojvoľne ustanovili, niektorý z vojakov ju strelil, pravdepodobne do nohy. Kým ležala zranená, veliteľ s ďalším vojakom prišli k nej a veliteľ do nej vyprázdnil celý svoj zásobník, 17 nábojov, väčšinou do hlavy a trupu.

(Foto: Amnesty USA)

Z tejto operácie máme k dispozícii aj zvukový záznam rádiovej komunikácie vojakov, ktorý bol odvysielaný aj na izraelskej televízii. Ten nám dáva dobrý prehľad o dianí na mieste ako aj do chorého mentálneho sveta Imaninho vraha, ktorý po jej zastrelení povedal vojakom, “Tu veliteľ, čokoľvek pohyblivé, čo sa hýbe v tejto zóne, hoci aj trojročné dieťa, musí byť zabité. Prepínam.”

Z komunikácie vojakov vieme, že si dobre uvedomovali, že ide o vystrašené dieťa. V žiadnom momente o nej nehovorili ako o hrozbe:

“Je to malé dievča. Uteká defenzívne na východ.”
“Hovoríme o dievčati pod 10 rokov?”
“Dievča okolo desiatich rokov, je za násypom, vystrašené na smrť.”
“Myslím, že jedna z pozícií ju dala dole.”
Veliteľ, ktorý ju zabil následne hovorí,“Ja a ďalší vojak… ideme bližšie, dopredu, potvrdiť zabitie… Podávam hlásenie. Strieľali sme a zabili ju… Tiež potvrdzujem zabitie. Prepínam.”

Na záver vysvetlil logiku svojho činu: “Tu veliteľ, čokoľvek pohyblivé, čo sa hýbe v tejto zóne, hoci aj trojročné dieťa, musí byť zabité. Prepínam.”

Aj pri takýchto slovách, ktoré znejú takmer ako priznanie, vrah nie len, že nebol odsúdený, ale bol neskôr aj odmenený. Na úplnom začiatku armáda vyhlásila, že vojak nekonal neetický. Až keď sa niekoľko vojakov z jeho jednotky sťažovalo novinárom o priebehu operácie, začala vojenská polícia vyšetrovanie. Obvinený však bol iba z miernych prečinov. Vojak, ktorý v prvom svedectve potvrdil, že veliteľ Iman zastrelil, neskôr svoje svedectvo zmenil v jeho prospech.

Súd vraha oslobodil aj z toho mála z čoho bol obvinený. Následne bol armádou povýšený. Navyše, mu bolo priznaných 82 000 šekelov (okolo 17 000 USD) odškodné za čas strávený vo väzení a keďže bol podľa súdu nevinný, zažaloval novinárku, ktorá ho ešte pred verdiktom označila za vraha. Tá mu, podla verdiktu súdu, musela zaplatiť 100 000 šekelov.

V skratke, takto vyzerá exemplárny prípad potrestania brutálneho vraha palestínskeho dieťaťa: Oslobodzujúci verdikt, povýšenie a finančná odmena. (Zdroje tu, tu, tu a tu.)

Propaganda a jej šíritelia

Toto, žiaľ, nie sú ojedinelé prípady, ale iba zopár príkladov akých je plno, keby to len ľudí skutočne zaujímalo.

To neznamená, že Izrael nikdy žiadneho izraelského vraha Palestínčanov neodsúdil a neväznil, avšak pomer odsúdených a vôbec nesúdených vrahov v žiadnom prípade neoprávňuje dávať Izrael za vzor v aplikácii spravodlivosti, vlády zákona a demokracie. Izraelský súdny systém je naopak notoricky známy laxnosťou k vyšetrovaniu podobných zločinov ako aj miernymi trestami v zriedkavých prípadoch, kedy páchateľov odsúdi.

Izrael môže beztrestne páchať svoje zločiny iba preto, že mu to svet, a najmä, Západ dovolí. Nemalú úlohu v tom hrajú aj ľudia, ktorí izraelské propagandistické lži šíria. Je možné, že ľudia, ktorí sa o túto tému hlbšie nezaujímajú a nedostanú sa k týmto informáciam (a naopak, k izraelskej propagande sa dostanú ľahko, pretože je všade) v dobrej viere uveria nepravdivým tézam o Izraeli, ktorý vrahov bezohľadu na ich národnosť spravodlivo trestá. Naletieť v dobrej viere profesionálnym klamárom je ľudské a omyl je možné odpustiť. Nie je však možné odpustiť zámerné klamstvo zahladzujúce beštiálne vraždy a jeho šírenie. Ak aj niekto doteraz veril mýtu o tom ako Izrael trestá svojich vrahov Palestínčanov, ak ho šíri aj po prečítaní tohto článku, potom klame, vedome sa spolupodieľa na krytí vrahov a pripravuje priaznivú klímu pre vraždy ďalších palestínskych detí aj dospelých.

Viac o beztrestnom zabíjaní Palestínčanov izraelskými vojakmi aj v ďalšom článku, už dnes večer.

Článok môžete podporiť hlasom na vybrali.sme.sk.

Súvisiace články:

Divoký východ: Armádna poľovačka na ľudí

HRW: Izraelskí vojaci veria, že sa im prepečie vražda

Opustení svetom a vydaní napospas vrahom

Vojaci: Palestínske deti sme aj strieľali

Kto je Rachel Corrie a prečo ju zabili

Kolonizácia namiesto mieru

Databáza zdrojov o Palestíne