Kandalaft

V súvislosti s utečeneckou krízou často počuť vyhlásenia, že multikulturalizmus zlyhal. Nie že by ich pred tým počuť nebolo, ale utečenecká kríza týmto hlasom dala novú silu a nových poslucháčov. Je to však tak? Zlyhal multikulturalizmus?

Skôr než odpovieme, bolo by rozumne povedať si čo multikulturalizmus je a uviesť niekoľko príkladov. Veľmi jednoducho povedané, je to rovnoprávne usporiadanie vzťahov rôznych kultúr vo vnútri štátu. Máme na mysli kultúry, ktoré sa viažu na etnicitu, náboženstvo, rasu či národnosť. Kanadský autor Will Kymlicka ich nazýva societálnymi kultúrami.

Potreba multikultúrnych opatrení vyplýva z jednoduchého faktu, že štáty sú zvyčajne multikultúrne.Vo viackultúrnych štátoch veľmi často jedna kultúra je dominantná a má tendenciu presadzovať sa na úkor ostatných. Na Slovensku sú najväčšou kultúrnou skupinou Slováci. Medzi menšinové kultúry patria Maďari, Rómovia, Rusíni, židia, muslimovia a ďalší.

Multikultúrne opatrenia majú za cieľ ochrániť menšinové kultúry pred prehnaným vplyvom tej dominantnej a postaviť ich na rovnakú úroveň. Uvádzanie názvov obcí v maďarskom jazyku, školy s maďarským vyučovacím jazykom, používanie maďarčiny na úradoch, prispievanie na maďarské kultúrne spolky z rozpočtu SR, to všetko sú multikultúrne opatrenia, ktoré na Slovensku uplatňujeme už dlhé roky. Uznanie judaizmu ako oficiálnej viery v SR je ďalším z jeho prejavov. Môžeme na základe skúsenosti s multikulturalizmom na Slovensku povedať, že zlyhal? Práve naopak, tieto opatrenia dlhoročné napätie medzi maďarskými a slovenskými nacionalistami pomohli utlmiť.

Multikulturalizmus zahŕňa aj snahy národov v rámci štátu dosiahnuť autonómiu alebo zmeniť ho na federáciu. Úsilie Slovákov v Československu dosiahnuť práve toto bolo vo svojej podstate snahou o multikulturalizmus, teda o rovnoprávne postavenie s českou časťou republiky.

Všetky federatívne štáty zložené z viacerých národnostne podfarbených republík, kantónov či spolkov sú multikultúrne – nie len v zmysle faktu prítomnosti viacerých kultúr, ale aj v zmysle štátoprávneho usporiadania. Okrem povojnového Československa sem môžeme zaradiť napríklad aj Belgicko, Švajčiarsko, Kanadu. Veľkú mieru multikulturalizmu prejavujú aj štáty, v ktorých majú niektoré regióny autonómne postavenie. Sem by sme mohli zaradiť Veľkú Britániu (Škótsko, Wales, Severné Írsko), Španielsko (Baskicko, Katalánsko) či Francúzsko (Korzika).

Máme vo zvyku o multikulturalizme ovažovať ako keby sa týkal iba muslimov, ale aj z vyššie uvedených príkladov je jasné, že multikulturalizmus má omnoho širší záber a týka sa obrovského množstva etnických, národnostných, náboženských a rasových skupín.

Máme tendenciu si myslieť, že multikulturalizmus je európska záležitosť. No riešia ho aj v USA. Tam napríklad majú veľké problémy s integráciou hispánskych imigrantov. Štáty ako USA, Kanada, Austrália majú tiež problém ako zabezpečiť rovnoprávne postavenie kultúr pôvodných obyvateľov, ktorých kolonizovali. V Kanade multikulturalizmus zvýhodňuje malé kresťanské cirkvy anabatistov a katolíckej cirkvi, ktorá je v Kanade menšinovou, dáva tiež určité chránené postavenie. Multikultúrne opatrenia nájdeme všelikde na svete, napríklad aj v Indii, kde majú štát Kašmír a niekoľko ďalších štátov špeciálne zákony, ktoré zakazujú obyvateľom z iných indických štátov kupovať v nich pôdu kvôli ochrane ich odlišnej kultúry. India tiež kresťanom, muslimom a peržanom umožňuje mať ich vlastné civilné právo, odlišné od štátneho.

Máme tendenciu myslieť si, že multikulturalizmus je záležitosť súčasnosti a príliš liberálnej spoločnosti, ale USA udeľovali výnimky z prohibície katolíkom a židom ešte v 20. rokoch 20. storočia, aby mohli požívať víno, ktoré je súčasťou ich náboženských tradícií. Židovské a anabatistické komunity v USA žijú oddeleným spôsobom života desiatky až stovky rokov. A ešte aj Osmanská ríša, keď existovala, umožňovala v rámci systému miletov samostatnú jurisdikciu v istých oblastiach pre kresťanov a židov podľa ich náboženského práva.

Ak chceme hovorit o multikulturalizme, treba sa v prvom rade zbaviť nepravdivých mýtov o ňom. Netýka sa iba muslimov či imigrantov. Nezavádza ho iba Európa alebo Západ. A nie je to nový výmysel. Jeho filozoficky reflektovaná podoba sa síce začala presadzovať v 60. rokoch 20. storočia a politické opatrenia s týmto označením sa začali zavádzať v tom istom období, ale opatrenia a usporiadanie spoločnosti, ktoré by sme dnes nazvali multikultúrnymi existovali dávno pred tým, napríklad už v Osmanskej ríši.

Multikulturalizmus sa popri muslimov týka mnohých ďalších skupín, ako sú hispánski prisťahovalci v USA, pôvodní obyvatelia Ameriky, Austrálie, Nového Zélandu, židia, sikhovia, katolíci, menšie anabatistické cirkvi a mnohých historických národnostných menšín ako sú Maďari na Slovensku či Slováci v Maďarsku. Multikulturalizmus zahŕňa federatívne usporiadanie mnoho-etnických štátov akými je Belgicko, Švajčiarsko, Kanada (a bývalé Československo) ako aj autonómne oblasti v Španielsku, Francúzsku, Veľkej Británii. Podobných príkladov je omnoho viac.

Ak niekto hovorí, že multikulturalizmus zlyhal a implikuje tým, že ho treba zrušiť a nahradiť monokulturalizmom, teda dominanciou jednej väčšinovej kultúry nad menšinovými, znamená to zrušiť všetky vyššie vymenované opatrenia. Neobraciam sa teraz na hardcore náckov, to je škoda strácať čas. Ale vyhlásenia o zlyhaní multikulturalizmu často vyslovujú aj inteligentní ľudia, ktorí chápu, že kultúrna spoločnosť má umožniť deťom z maďarskej menšiny dostávať vysvedčenia v ich rodnom jazyku alebo že judaizmus má byť uznanou cirkvou.

Samozrejme, s multikulturalizmom sú spojené problémy. Je legitímne a potrebné o nich hovoriť, ale ak niekto vyhlasuje, že riěšením je odstrániť multikulturalizmus, treba sa opýtať, či naozaj chce zrušiť národnostné školstvo na Slovensku. Či má Srbsko zrušiť slovenské školy vo Vojvodine. Má India zrušiť špeciálne postavenie kresťanov? Má Británia zrušiť parlamenty Škótska a Severného Írska? Má Španielsko zrušiť autonómiu Katalánska a Baskicka a tvrdo presadzovať španielsku kultúru proti ich vôli? Vyrieši to problémy multikulturalizmu alebo nás to naopak vrhne do turbulentných národnostných a náboženských sporov minulosti (neraz aj násilných), ktoré z veľkej časti pomohol vyriešiť a dodnes pomáha riešiť práve multikulturalizmus?

Nebolo by lepšie hovoriť o probémoch spojených s multikulturalizmom tak, aby sme s vaničkou nevylievali aj dieťa?

Súvisiace články:

Multikulti v podaní muslimov, židov a kresťanov

Vianočná nádielka pokoja a mieru od židov, muslimov a kresťanov

Židia, muslimovia, kresťania – poslovia nádeje

Muslimovia v Osvienčime

Ako sa zo mňa nestal antisemita