V debate o Palestíne-Izraeli sa stretávame s mnohými zvláštnosťami. Jednou z nich je tvrdenie, že Palestínčania si nezaslúžia štát, pretože používajú teror. Židia si svoj štát naopak zaslúžia, pretože ho založili na demokratických hodnotách, predstavujú európsku kultúru a sú súčasťou západnej civilizácie. Výročie vzniku Izraela (a palestínskej Nakby, 15. máj) je vynikajúca príležitosť pozrieť sa, za akých okolností tento štát skutočne vznikol a na akých základoch je postavený.
Ozbrojený boj za založenie Izraela viedli najmä tri sionistické organizácie. Najväčšou a najstaršou z nich bola Hagana. Z nej sa neskôr odštiepil extrémistickejší Irgun a z neho ešte extrémitickejší Stern gang (pod hebrejským názvom Lehi). Všetky tri organizácie a ich vodcovia mali rozhodujúci podiel na vytvorení Izraela ako aj na politický charakter, ktorý svojimi metódami a ideológiou novému štátu vtlačili. Na nasledujúcich riadkoch sa zameriame na posledné dve menované.
Stern gang vznikol v roku 1940 odštiepením od Irgunu, ktorý sa Avrahamovi Sternovi zdal voči Britom príliš zmierlivý. Jeho cieľom bolo vyhnanie Britov z Palestíny násilnými metódami a založenie židovského štátu na “národných a totalitárnych princípoch”. V boji proti Britom sa usiloval o spojenectvo s nacistickým Nemeckom vedeným Hitlerom a fašistickým Talianskom vedeným Mussolinym. Stern si myslel, že Hitlerovi ide „iba“ o vyhnanie Židov z Európy, a v tom mu chcel (neúspešne) pomôcť – ich vysídlením do Palestíny. Stern gang sa po smrti svojho zakladateľa v roku 1942 obrátil na východ, osvojil si ideológiu národnému boľševizmu a nového spojenca sa usilovali hľadať v Sovietskom zväze.
Stern gang sa otvorene hlásil k teroristickým metódam. Vo svojom časopise Ha-Chazit (v slovenčine “Front”) napísali: “Terorizmus je súčasťou politického boja vedeného v súčasných podmienkach, a hrá dôležitú úlohu… Deklaruje našu vojnu proti okupantovi.” O morálnych zábranách voči terorizmu sa vyjadrili, že sú “vzdialení takejto nerozhodnosti voči nepriateľovi.” Na dôkaz, že terorizmus je v súlade so židovskou morálkou dokonca citovali verš z Tóry (Starý zákon), v ktorom sa píše: “Vyhubíš ich všetkých do posledného muža.” Tóru si zobrali na pomoc aj pri formulovaní svojich 18 princípov. V nich vysvetľujú, čo si predstavujú pod pojmom Veľký Izrael, ktorý chcú vytvoriť: “Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat.” (Genezis 15:18)
Vojenské a teroristické aktivity na ich konte zahŕňajú listové bomby rozoslané britským čelným predstaviteľom, vrátane Churchilla, zabitie Lorda Moynea, stáleho zástupcu Veľkej Británie na Blízkom východe, nákladné auto naložené výbušninami vrazené do britskej policajnej stanice v Haife (4 mŕtvi, 140 zranení), bombový útok na vlak pri Rehovot (28 zabitých britských vojakov, 35 ranených), či bombový útok na civilný vlak pri Benjamine (40 zabitých civilistov, zväčša Palestínčanov, 60 ranených). Spolu s organizáciou Irgun spáchali tiež masaker v palestínskej dedine Dejr Jasin.
(Obete masakra v palestínskej dedine Dejr Jasín. Zdroj neznámy.)
Na svedomí majú aj Folkeho Brenadotteho, švédskeho aristokrata, ktorý počas Druhej svetovej vojny vyjednal prepustenie 31000 väzňov z nacistických koncentračných táborov, vrátane niekoľko tisíc Židov. V roku 1948 bol vymenovaný za vyjednávača OSN pre Palestínu. Militanti Stern gangu ho o niekoľko mesiacov neskôr zabili, pretože sa im zdal málo naklonený Izraelu.
Stern gang bol britskou vládou považovaný za teroristickú organizáciu. Za takú bol vyhlásený a zakázaný aj samotným Izraelom niekoľko mesiacov po založení státu. Jedným z vodcov gangu bol Jicchak Jazernicky (neskôr premenovaný na Šamir), prisťahovalec z Bieloruska. Stál, napríklad, za zabitím britského zástupcu Moynea. Sám vybral dvoch členov gangu, ktorí vraždu vykonali. Odsúhlasil tiež vraždu vyjednávača OSN Bernadotteho. Britská vláda na neho vydala zatykač, väznila ho a deportovala. Jeho kumpáni britského policajta, ktorý ho zatkol, zabili.
Jicchak Šamir sa po založení štátu stal agentom Mossadu a riadil operáciu zabíjania nemeckých vedcov, ktorí pomáhali Egyptu vyvíjať raketový program. V 70. rokoch sa stal členom nacionalistickej strany Herut, ktorá sa neskôr pretransformovala na Likud. Ako jej poslanec sa dostal do izraelského parlamentu a v 80. rokoch sa stal dva krát premiérom Izraela. Áno, tento terorista bol niekoľko rokov predsedom vlády štátu, ktorý je podľa Západu jedinou demokraciou na Blízkom východe.
(Plagát vydaný britskou vládou s hľadanými zločincami. V strede Jicchak Šamir. Foto: Wikipedia.)
Druhou neslávne známou teroristickou organizáciou bol Irgun. Ten vznikol roku 1931 odčlenením od staršej Hagany, ktorá sa im zdala málo tvrdá v boji za Izrael. Za teroristickú organizáciu bol považovaný Britániou, OSN, USA, Židovskou agentúrou aj Sionistickým kongresom. Na svedomí má množstvo teroristických útokov na arabské autobusy, trhoviská, kaviarne ako aj streľbu na Arabov na ulici či útoky na Britov. Z dlhého zoznamu vyberám niekoľko ukážok:
- bombový útok na trhovisko v Haife (18 zabitých Palestínčanov a 5 Židov, vyše 60 ranených)
- bombový útok na trhovisko v Jeruzaleme (10 zabitých Palestínčanov)
- ďalší útok na trhovisko v Haife (43 zabitých Palestínčanov)
- bombový útok na trhovisko v Jaffe (24 zabitých Palestínčanov)
- ďalší bombový útok na trhovisko v Haife simultánne s útokom v Jeuzaleme (33 mŕtvych Palestínčanov)
- bombový útok v kine v Jeruzaleme (5 mŕtvych Palestínčanov)
- ďalší bombový útok na trhovisko v Haife (20 zabitých Palestínčanov)
- únos a obesenie dvoch britských seržantov (do tela jedného z nich strčili výbušninu, ktorá explodovala, keď britskí policajti dávali ich telá dole zo stromov)
(Obesení britskí seržanti s výbušninou v tele jedného z nich. Foto: Wikipedia.)
Celý zoznam teroristických útokov Irgunu si môžete prečítať tu.
(Bombový útok Stern ganu na palestínsky autobus. Foto: Wikipedia.)
Najznámejším a najväčším však bol bombový útok na hotel King David v Jeruzaleme, v ktorom sa nachádzalo britské vojenské a administratívne centrum pre Palestínu. Zomrelo pri ňom 91 ľudí rôznych národností (medzi inými 41 Palestínčanov, 28 Britov a 17 Židov), 46 bolo ranených.
(King David Hotel po bombovom výbuchu. Foto: Wikipedia.)
O tejto organizácii sa s dešpektom vyjadril aj Albert Einstein, keď v odpovedi na žiadosť o finančnú podporu pre Irgun napísal:
(Foto: Deir Yassin Remembered.)
Vážený pane,
keď nás v Palestíne stihne skutočná a finálna katastrofa, prvými zodpovednými budú Briti a druhí v poradí budú teroristické organizácie vytvorené z našich vlastných radov.
Nie som ochotný vidieť nikoho spájať sa s týmito pomýlenými a kriminálnymi ľuďmi.
S pozdravom
Albert Einstein
Aj túto organizáciu novovzniknutý Izrael vyhlásil za teroristickú a zakázal ju. Vodca Irgunu, Menachem Begin, ju pretransformoval na politickú stranu s názvom Herut. Keď Begin prišiel na fundraisingovú túru do USA v roku 1948, skupina vyše 20 židovských intelektuálov (medzi inými významná filozofka 20. storočia Hannah Arendt a znovu aj Albert Einstein) napísala list publikovaný v New York Times, v ktorom varovali USA pred týmto politikom a pred organizáciou, ktorú reprezentuje. Píšu v ňom, že strana Herut je “politická strana podobná v organizácii, metódach, politickej filozofii a sociálnej pôsobivosti nacistickým a fašistickým stranám. Bola vytvorená z členstva a na základoch bývalého Irgunu, pravicovej, šovinistickej, teroristickej organizácie v Palestíne.”
(Foto: NYT)
Kritizujú tiež konzervatívnych sionistov v USA, ktorí Begina podporili: “Je nemysliteľné, aby tí, ktorí sú proti fašizmu po celom svete, dali svoje meno a podporu hnutiu, ktoré reprezentuje pán Begin – ak sú správne informovaní o jeho politickej histórii a perspektívach.”
Obyvateľov USA varujú, aby sa nenechali oklamať jeho ľúbivými slovami a umelo vytváraným obrazom: “Dnes hovoria o slobode, demokracii a anti-imperializme, no ešte nedávno otvorene hlásali doktrínu fašistického štátu. Cez svoje činy teroristická strana prezrádza svoj skutočný charakter; z jej minulých činov môžeme súdiť čo môžeme od nich očakávať v budúcnosti.”
V liste nasleduje opis masakra v palestínskej dedine Dejr Jasin, pri ktorom teroristi z organizácií Irgun a Stern gang zavraždili vyše 100 Palestínčanov, zväčša civilistov, ako aj mafiánskych metód zastrašovania, ktoré tieto dve organizácie zavádzali v Palestíne. List na záver varuje: “Rozpor medzi smelými tvrdeniami, ktoré Begin a jeho strana teraz vyhlasujú, a ich činmi v Palestíne, nenesie známky obyčajnej politickej strany. Toto je neklamný znak fašistickej strany, pre ktorú sú terorizmus (proti Židom, Arabom a Britom) a prekrútenie skutočnosti prostriedkami a “vodcovský štát” cieľom.”
Strana Herut sa neskôr zlúčila s niekoľkými menšími stranami a vytvorila stranu Likud. Aj Menachem Begin, vodca teroristickej organizácie, sa v 70. rokoch stal premiérom Izraela. Strana, ktorú založil, je za posledných 20 rokov najvplyvnejšou stranou v Izraeli. Medzi premiérmi, ktorých dala štátu, okrem Begina a Šamira, nájdeme aj Ariela Šarona a súčasného premiéra Benjamina Netanjahua.
Tretia organizácia, Hagana, nemá na Západe také zlé meno ako jej dve menšie a mladšie sestry, je prezentovaná ako umiernená vojenská organizácia. Aj tá však v istých obdobiach spolupracovala s Irgunom aj so Stern gangom. Napríklad, spolupodieľala sa na plánovaní bombového útoku na Hotel King David a bola informovaná o pláne útoku na Dejr Jasin. Nesie veľký diel zodpovednosti za vlnu masakrov vykonaných na palestínskych civilistov pri vzniku Izraela a ich vyhnaní z vlasti, ktorú Palestínčania nazývajú Nakba a ktorú si pripomínajú každý rok 15. mája.
A hoci Izrael zakázal obe vyššie menované teroristické organizácie, jeho úprimnosť v dištancovaní sa od nich je otázna. Členov týchto teroristických organizácií začlenil do novovzniknutej izraelskej armády vedenej Haganou a neskôr amnestoval. V roku 1980 Izrael vydal vojenskú stužku venovanú bývalím militantom Stern gangu “za vojenskú službu v prospech založenia Štátu Izrael”. V roku 1982 izraelská pošta vydala známky venované dvom vrahom Lorda Moynea s nápisom “martýrom zápasu za nezávislosť Izraela.” Teroristi z týchto skupín stáli na čele štátu a strana s najväčším vplyvom na izraelskú politiku v posledných dvoch desaťročiach je pokračovateľkou jednej z nich.
(Vojenská stužka venovaná teroristom Stern gangu. Foto: Wikipedia.)
Pod vplyvom nekončiacej série masakrov a zločinov voči Palestínčanom je ťažké ubrániť sa presvedčeniu, že kým Izrael svetu ukazuje fasádu pokrokovej liberálnej demokracie, v skutočnosti kontinuálne pokračuje v realizácii odkazu politického teroru, na ktorom bol postavený. To, že súčasná politika Izraela je plná násilia, nie je náhoda. Nie sú to ojedinelé incidenty vybočujúce z inak civilizovanej, demokratickej a mierovej tradície. Politické násilie voči pôvodných palestínskym obyvateľom sprevádza Izrael celú jeho existenciu – bez nich by jeho vznik nebol ani možný. Zabíjanie Palestínčanov, ich vyháňanie a ich vojenský útlak nie je výnimka, ale pravidlo, na ktorom bol založený a na ktorom do dnes stojí Štát Izrael.
Terorizmus je zapísaný v genetickom kóde Izraela. Jeho začiatky siahajú ďaleko pred vznikom štátu, kulminujú v Nakbe roku 1948, pokračujú sériami masakrov a zločinov voči Palestínčanom do dnes a budú pokračovať aj v budúcnosti, kým svet (najmä Západ) neprestane zatvárať oči pred jeho zločinmi a neprestane uplatňovať dvojaký meter: Prísny a tvrdý voči Palestínčanom a zhovievavý voči Izraelu.
Takýto dvojaký meter je vysvetliteľný len na základe rasistických ideí, v ktorých jedna skupina ľudí má väčšiu hodnotu a práva ako druhá. Je nemysliteľné, parafrázujúc Einsteina a Arendtovú, aby liberálne elity Západu prejavovali známky rasistického myslenia, keď terorizmus páchaný Palestínčanmi používajú ako argument na delegitimizáciu ich zápasu za slobodu, no minulé a súčasné teroristické činy Izraela ospravedlňujú ako pochopiteľné nutné opatrenia. Je nemysliteľné, aby ľudia veriaci v rovnosť ľudí, rás a etník vyčítali Palestínčanom, že na ich čele stoja teroristi a zároveň prehliadali, že na čele Izraela stáli dvaja vodcovia teroristických organizácii, ďalší premiér zodpovedný za niekoľko masakier Palestínčanov, súčasný premiér zodpovedný za kolaps mierových rozhovorov a za smrť vyše 2100 ľudí (väčšinou civilistov) počas útoku na Gazu v lete 2014, a že všetci títo viedli (a Netanjahu stále vedie) stranu podľa židovských intelektuálov postavenú na fašistických a teroristických základoch.
Napriek tomu, sme svedkami tejto rozdvojenosti liberálnych elít Západu. Na jednej strane proklamovaná rovnosť všetkých ľudí, odpor voči rasizmu a kolonializmu, idea slobody pre všetkých, odsudzovanie terorizmu, neslobody a tyranie v niektorých štátoch, najmä tých z odlišných “civilizácií”. Na strane druhej ignorovanie či tichý súhlas s terorizmom, rasizmom, kolonializmom a tyraniou páchaných Izraelom, ktorý vnímajú ako súčasť “našej civilizácie”.
Ak má skončiť kolobeh násilia v Palestíne-Izraeli, budú sa musieť pozrieť do zrkadla a prehodnotiť svoje postoje. Oni držia kľúč od riešenia, pretože bez podpory Západu by Izrael svoje zločiny páchať nemohol. Buď odkryjú karty a priznajú svoj implicitný rasizmus, alebo prestanú podporovať rasistický a teroristický režim Izraela. Ak im skutočne záleží na životoch Židov a/alebo Arabov, nemali by s touto sebareflexiou dlho otáľať. Už včera bolo neskoro.
Súvisiace články:
Izraelský veterán: Palestínčanov sme zabíjali a vyháňali
Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené
Ajatolláhovia z Tel Avivu alebo liberálna podpora rasizmu
Vznik problému palestínskych utečencov v rokoch 1947-1949: Medzi mýtmi a skutočnosťou
Nenásilný odpor – nočná mora izraelskej armády
najhoršie sú slunčatá .... ...
Oooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo? ...
Celá debata | RSS tejto debaty