Palestínsko-izraelský konflikt a aj súčasný masaker v Gaze je zahalený v množstve síce populárnych, zato mylných mýtov. Jedným z nich je predstava o civilizovanom demokratickom Izraeli plnom mierumilovných demokratických občanov, ktorí sa len bránia proti teroristom. Túto predstavu živia v ľuďoch aj médiá, ktoré často ukazujú Palestínčanov volajúcich po násilí voči Izraelu, prakticky nikdy však neukážu Izraelčanov, ktorí volajú po násilí voči Palestíne. Mylný dojem, ktorý na základe takto deformovaného obrazu vzniká, treba opraviť.
V Izraeli vždy existovali hlasy volajúce po zabíjaní Palestínčanov alebo po ich vyháňaní z vlasti – idey, ktoré Izrael celé desaťročia preukazuje v praxi. V posledných rokoch majú tieto hlasy medzi Izraelčanmi čoraz väčšiu podporu. Izraelská spoločnosť je dnes posunutá extrémne do prava (v izraelských podmienkach sa politologické termíny „vľavo“ a „vpravo“ väčšmi než na ekonomiku vzťahujú na konflikt s Palestínou a s arabskými štátmi. Ľavica skôr presadzuje mierové riešenia, pravica razí líniu vojny, okupácie, kolonizácie a apartheidu). Posun k pravicovému extrémizmu sa dá vidieť takmer všade – od rasistických útokov na uliciach Izraela počnúc a najvyššími úrovňami izraelskej politickej reprezentácie končiac.
V článku o vlne násilia, ktorá zachvátila izraelskú spoločnosť ešte pred začiatkom masakra, som spomenul viaceré útoky Izraelčanov voči Palestínčanom, pochody lynčujúcich davov, výroky izraelských politikov, ktorí, vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, volajú po pomste na Palestínčanoch. Netanjahu pohreb troch izraelských mladíkov zneužil na démonizáciu a ďalšie očierňovanie Palestínčanov. Zdá sa, že slová extrémistického izraelského politika Michaela Ben Ariho o premenení Ramadánu na mesiac temnoty, slová predsedu svetovej organizácie židovskej mládeže, rabína Noama Perela, o pomste, ktorá sa nezastaví ani pri tristo „filištínskych“ mŕtvolách – izraelská vláda napokon vyslyšala.
Vyjadrenia izraelských politikov a významných osobností, ktoré volajú po vojne a zabíjaní, však neustali ani počas masakra. K vyššie zmieneným osobám vrátane političky Ayelet Šakedovej z vládnej strany, ktorá volala po genocíde palestínskeho národa, sa v polovici júla pridal izraelský politik Moše Feiglin s návrhom, aby izraelská armáda udrela na Gazu celou silou, bez akýchkoľvek ohľadov na civilistov. Tí (1,8 milióna ľudí) majú podľa neho dostať posledné varovanie, aby opustili Gazu a odišli trebárs na egyptský Sinaj. Pritom nejde len o akéhosi bezvýznamného šaša, ale o podpredsedu izraelského parlamentu a člena vládnej strany Likud. Prvého augusta tento významný izraelský politik svoje plány zopakoval a konkretizoval. Vo výzve premiérovi Netanjahuovi píše:
„Je potrebné prijať a osvojiť si myšlienku, že Oslo sa skončilo, že toto je naša krajina – výhradne a jedine naša, vrátane Gazy. Neexistujú dva štáty ani dva národy. Je iba jeden štát pre jediný národ.“
Ďalej navrhuje obsadiť celé pásmo Gazy a urobiť z neho druhú Jaffu (veľké palestínske mesto, ktoré bolo pri zakladaní Izraela etnicky vyčistené od pôvodných arabských obyvateľov), prekvitajúce izraelské mesto s minimom arabských obyvateľov. Dodávky vody a elektriny majú byť v celej Gaze zastavené. Armáda má vyhnať obyvateľov z domovov a „skoncentrovať“ na vymedzené otvorené územia pri egyptských hraniciach, kým sa nájde miesto, kam ich defiinitívne vyvezú.
Pred tromi týždňami som spomínal veliteľa jednotiek Givati v izraelskej armáde, ktorý svojich vojakov hecoval slovami o „obracaní očí k nebesiam“, o „Bohu, pánovi Izraela“ a o nepriateľovi „jeho národa“, ktorý „popiera jeho meno“. Náboženské mesianistické inšpirácie dodal vojakom aj armádny rabín Avichaj Rontzky, ktorý izraelskú armádu pred útokom na oblasť Šužaijja nazval „armádou Boha“. Táto „božia armáda“ následne v Šužaijji zmasakrovala niekoľko desiatok palestínskych civilistov. Fenomén prenikania židovského náboženského fundamentalizmu do radov armády nie je nový. V roku 2009 ten istý pán, vtedy vo funkcii hlavného armádneho rabína, „študentom“ oznámil, že ten, kto v čase vojny prejaví ľútosť či milosť k nepriateľovi, bude zatratený. Na podporu svojej hrozby použil verš zo Starého zákona, v ktorom sa píše: „Nech je prekliaty ten, kto drží svoj meč ďaleko od krvi.“ Spomínaný armádny rabín je zároveň osadník, jeden zo zakladateľov extrémistickej osady Itamar, ktorej obyvatelia podnikajú nájazdy na okolité palestínske dediny.
Iný rabín, Dov Lior, osadník z kolónie Kiriat Arba, zas pred dvoma týždňami obhajoval genocídu tvrdeniami, že izraelská armáda môže celú populáciu v Gaze, ak to bude potrebné, zabiť. Armáda podľa neho môže zničiť Gazu bez ohľadu na to, kto je alebo nie je civilista.
Náboženskú inšpiráciu chodia vojakom ultraortodoxní rabíni dodávať priamo na frontovú líniu. Býva to sprevádzané pračudesnými metódami, pri ktorých z reproduktorov znie tanečná hudba s náboženskými a nacionalistickými textami. Pri takejto hudbe a textoch sa s vojakmi vnárajú do extatických tancov. Toto nie sú zábery z blázinca, toto je izraelská armáda pod vplyvom rabínov (alebo rabíni pod vplyvom armády?):
Atmosféra všeobecnej nenávisti a hrubosti však zachvátila nie len izraelské elity, ale aj široké masy. K dvom starším facebookovým stránkam vyzývajúcich k pomste na Palestínčanoch sa v druhej polovici júla pridala nová stránka, ktorá vyjadruje podporu zločinom izraelskej armády v Gaze prostredníctvom sexistických fotografií nahých žien. Za dva týždne má vyše 31 000 lajkov.
Médiá si nenechajú ujsť jedinú príležitosť ukázať, keď Palestínčania schvaľujú ozbrojené útoky na Izraelčanov alebo keď sa z toho tešia. Podobné prejavy podpory násiliu na izraelskej strane však ignorujú, hoci by bolo čo ukazovať. Výnimkou sa stal kopec neďaleko Gazy, kam chodia Izraelčania sledovať, ako na Gazu dopadajú izraelské bomby. O tomto zvrátenom kine informovalo viacero zahraničných médií. Celkom nečakane sa aplauz Izraelčanov po dopade bomby na Gazu objavil aj v reportáži CNN:
V priamom prenose mohli násilný prejav tejto nenávistnej atmosféry vidieť diváci BBC Arabic, keď arabského novinára priamo pred zapnutou kamerou napadol rozzúrený Izraelčan:
Okrem prejavov podpory masakru v Gaze sa v Izraeli konajú aj demonštrácie proti nemu a za mierové riešenie konfliktu. Niekoľko takýchto spoločných židovsko-arabských demonštrácií sa konalo aj v Haife. Oproti trom stovkám ľudí na jednej z nich stálo dvojnásobne množstvo izraelských extrémistov, ktorí na mierových demonštrantov hádzali sklenené fľaše a slzný plyn, kričali „smrť Arabom“, pálili palestínsku zástavu a zbili istého Araba. Neskôr sa zistilo, že išlo o viceprimátora Haify. Polícia musela chrániť aj Židovku, ktorú izraelskí extrémisti chceli napadnúť. Žena hovorí, že posledný týždeň strávila v kibucoch pri Gaze, ale násilie extrémistov v Hajfe, ktoré zažila, ju desí viac než rakety Hamasu.
O atmosfére nenávisti a strachu šíriacej sa v Izraeli píše aj izraelský novinár a aktivista Haggai Matar: „Počas pätnástich rokov politického aktivizmu a ôsmich rokov novinárskej práce si nepamätám dobu, kedy sa ľudia okolo mňa tak veľmi báli povedať svoj názor. Určite nie Židia a nie v Tel Avive.“ Zúčastnil sa mierovej demonštrácie v Tel Avive proti zabíjaniu civilistov na oboch stranách a stal sa svedkom, ako účastníkov zhromaždenia napadol dav pravicových extrémistov, z ktorých niektorí na sebe mali tričká s neonacistickou symbolikou. Stretnutie s nimi opisuje nasledovne:
„Keď v ten večer zahučali protiraketové sirény v Tel Avive, jednu vec sme vedeli s istotou: Násilníci pred nami sú nebezpečnejší, ako rýchlo sa blížiace rakety Hamasu. Kým Železná kupola rakety zneškodnila, do konca večera bol jeden ľavicový aktivista zranený a hospitalizovaný v nemocnici, nezávislému novinárovi ukradli videokameru a desiatky ďalších doudierali, sácali, zhadzovali na zem alebo na nich hádzali vajcia. Dve miestne kaviarne napadli pravicoví vandali, ktorí si mysleli, že sa v nich skrývajú demonštranti.“
Demonštrácie za ukončenie masakra v Gaze organizujú aj arabskí (palestínski) občania Izraela. Demokratický Izrael reaguje zatýkaním stoviek týchto občanov vrátane neplnoletých, a to aj za statusy na Facebooku vyzývajúce k účasti na demonštrácii.
Myšlienky plné násilia sa ozývajú aj z prostredia akademikov a intelektuálov. Podľa známeho izraelského akademika Mordechaja Kedara môže samovražedných atentátnikov odstrašiť jedine systematické znásilňovanie ich matiek a sestier. Divné kotrmelce na obhajobu masakra v Gaze predvádzajú aj ich obhajcovia mimo Izraela. Profesor Thane Rosenbaum na stránkach Wall Street Journal napríklad napísal, že civilisti zabíjaní v Gaze nie sú celkom bez viny, pretože vládu Hamasu zvolili a podporujú ju. Ak sa vám tento argument zdá rozumný, môžete si spolu s Rosenbaumom zagratulovať, že ste sa ocitli v jednom šíku s Osamom Bin Ladinom. Ten teroristické útoky na USA v roku 2001 obhajoval podobným argumentom o amerických občanoch zodpovedných za nepriateľskú politiku vlád, ktoré volia. Keď z civilistov robí legitímny cieľ ozbrojeného útoku Bin Ladin, je to argument teroristu. Keď však ten istý argument použije známy americký spisovateľ a právnik, má to byť v poriadku? Nie, podobné „argumenty“ patria do hláv teroristov, bez ohľadu na to, v čích službách ich používajú a ktorú skupinu ľudí nimi dehumanizujú.
V podobnom duchu sa vyjadril aj prezident Rady rabínov New Yorku, rabín David-Seth Kirshner, keď povedal, že nikto, kto sa zúčastnil volieb, ktoré priviedli k moci Hamas, nie je civilista. Najnovšie sa k hlasom stotožňujúcim civilistov s militantmi Hamasu pridal aj generál izraelskej armády a bývalý šéf Rady národnej bezpečnosti Giora Eiland. V článku spred dvoch dní píše, že Izrael by nemal rozlišovať medzi bojovníkmi Hamasu a civilnou populáciou v Gaze, pretože tá zvolila Hamas do vlády a podporuje ho. Podľa neho Izrael je vo svojej agresii málo razantný.
Kultúra dehumanizácie zasiahla aj médiá. Izraelská ľudsko-právna organizácia Betselem, kritizujúca zabíjanie palestínskych civilistov izraelskou armádou, vytvorila rozhlasový spot, v ktorom sa okrem čítania mien niekoľkých zavraždených detí v Gaze nehovorí nič iné. Keď organizácia Betselem oslovila rozhlasovú stanicu, aby odvysielala spot ako platenú reklamu, odmietli ju s tým, že spot je príliš „politicky kontroverzný“. Rada pre vysielanie spot neskôr pre istotu rovno zakázala. Takáto je izraelská demokracia. Jej občania ani len nesmú počuť mená zavraždených palestínskych detí. Veď čo keby sa v nich náhodou pohlo svedomie?
Napriek tomu sa v mnohých Izraelčanoch a židoch svedomie pohýna. A mnohí z nich, v Izraeli či v iných krajinách, sa hlasno ozývajú proti neľudskej politike izraelskej vlády. Cieľom môjho článku nie je démonizovať Židov. Naopak, v nasledujúcom článku uvediem príklady tých, ktorí sa postavili na ochranu palestínskych civilistov a za mierové spolužitie medzi Židmi a Arabmi. Mýtus o civilizovanom a demokratickom Izraeli však v konfrontácii s realitou neobstojí. Násilie páchané na palestínskych civilistoch sa preukazuje nie len v činoch izraelskej armády, ale aj v mentálnej výbave a činoch politických a akademických elít, médií a veľkej časti populácie Izraela.
Spoliehať sa na to, že takto extrémisticky nastavená militaristická spoločnosť sa sama od seba rozhodne ukončiť vojenskú nadvládu nad iným národom, je nereálne. Svet zaradil Hamas na listinu teroristických organizácií, uvalil na neho zbrojné embargo a dokonca sa spolupodieľa na nehumánnej blokáde takmer dvoch miliónov civilistov. Svet na Mahmúda Abbása rôznymi vyhrážkami tlačí, aby pokračoval v spolupráci s Izraelom. Je čas, aby svet konečne zatlačil aj na Izrael. Iba tak bude nádej na mier reálna.
Minulý mesiac výzvu na uvalenie zbrojného embarga na Izrael vydalo 64 svetových osobnosti vrátane siedmych laureátov Nobelovej ceny za mier (nie, prezident Obama medzi nimi nebol). Podobnú výzvu vydali aj viaceré európske organizácie, vrátane slovenskej IĽP. Na zbrojné embargo voči všetkým zainteresovaným stranám (vrátane Izraela) vyzvala Amnesty international. Svoj podpis pod ich petíciu môžete pridať aj vy. Podporiť podpisom môžete aj petíciu organizácie AVAAZ za bojkot izraelskej okupácie a stiahnutie investícií z firiem, ktoré z nej profitujú. Ak si Izrael cestu k mieru sám nájsť nevie, musíme mu v tom pomôcť.
Ak s článkom súhlasíte, môžete ho odmeniť hlasom na vybrali.sme.sk.
Súvisiace články:
Manuál izraelskej vojnovej propagandy
Izrael-Palestína sa topí vo vlne nevídaného násilia
Opustení svetom a vydaní napospas vrahom
Útok na Gazu a palestínska štátnosť
Ako sa zo mňa nestal antisemita
+++ !!! ...
Celá debata | RSS tejto debaty