Kandalaft

Izrael je mnohými islamofóbmi prezentovaný ako nasledovaniahodný príklad hrádze proti “islamizácii Európy”. Český prezident Zeman, napríklad, muslimský svet nazval anticivilizáciou a o muslimoch povedal, že nič také ako umiernení muslimovia neexistuje. Izrael, naopak, vyzdvihuje ako ostrov slobody, ktorý vzdoruje islamskému svetu. Ale, tušia vôbec Zeman a ostatní pro-izraelskí islamofóbovia, aké postavenie má v skutočnosti islam v Izraeli?

Izrael totiž islamu v štáte formálne priznáva pravdepodobne silnejšie postavenie, než je to v akomkoľvek štáte EÚ. Tak napríklad:

– Izrael rešpektuje muslimské sviatky a umožňuje muslimom brať si počas nich ako aj počas piatkov (ktoré sú muslimským ekvivalentom kresťanskej nedele) dni pracovného voľna.

– Počet mešít v Izraeli vzrástol z 80 v roku 1988 na vyše 400 v súčasnosti (z toho 73 v Jeruzaleme).

– V štáte je okolo 300 imámov, ktorým Izrael vypláca pravidelný plat.

– Izrael financuje zakúpenie Koránov v mešitách.

– V Izraeli musilmovia prevádzkujú islamské školy pre deti aj vysokočkolákov, Izrael ich nie len uznáva, ale aj financuje.

– Hoci zákony zakazujú polygamiu, beduínom Izrael mnohoženstvo toleruje.

– V štáte neexistujú civilné sobáše, to znamená že jeden a pol milióna muslimov v Izraeli uzatvára náboženský, štátom uznaný, islamský sobáš – inú možnosť ani nemajú.

A tu už prechádzame priamo do oblasti práva šaria. Izrael od svojho vzniku umožňuje muslimom riešiť svoje spory týkajúce sa osobného a rodinného práva v štátom uznaných islamských súdoch. Jednou z kompetencií šária súdov je uzatváranie sobášov. Medzi ďalšími kompetenciami nájdeme:

– rozvody (vrátane vyplatenia vena manželke)

– prisúdenie starostlivosti o deti

– dedičstvo

– prestup na islam

– finančné záležitosti medzi manželmi

Zdá sa vám to neuveriteľné? Absolútne to nezodpovedá vašej predstave o Izraeli ako modernej hrádzi proti islamu? Nuž, taká je sila médii. Všetky fakty v tomto článku sú však pravdivé, väčšina z nich visí aj na oficiálnych stránkach izraelských inštitúcií (napríklad na webstránkach veľvyslanectva Izraela pri OSN v Ženeve a ministerstva spravodlivosti Izraela) a mnohé z nich vám viem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti.

O väčšine z toho by nemal byť problém aspoň pokojne, racionálne diskutovať, zvážiť argumenty za a proti a pokúsiť sa nájsť obojstranne prijateľné riešenia všade tam, kde to je možné. Ak je v štáte dostatočný počet muslimských detí, nebol by napríklad problém s tým, aby mali svoje školy. Museli by byť pod dohľadom ministerstva školstva a pracovať v mantineloch daných štátom, tak ako všetky školy. Ak nie sú problémom katolícke školy, nemali by byť problémom ani muslimské.

Ak tu sú muslimovia, potom, ako sa na civilizovanú krajinu, ktorá si ctí slobodu vierovyznania, patrí, by tu mešita byť mala. Keby tu muslimov bolo viac, tak aj viac mešít. S tým súvisí aj uznanie ich náboženstva a manželstiev uzavretých u imáma, atď. Ak na Slovensku nevadí oficiálne uznanie judaizmu, bahaizmu alebo jehovovych svedkov, nemôže vadiť ani islam – je len jedným z mnohých náboženstiev a má mať rovnocenné postavenie s nimi. V demokracii by to mala byť samozrejmosť.

A ani právo šaria nie je takým strašiakom, za akého je mnohými vykreslené. Jednak jeho zavedenie v západných krajinách je obmedzené len na osobné a rodinné právo (teda neobsahuje žiadne kruté tresty), za druhé, funguje len v rámci štátom daných zákonov a regulácií, za tretie, je určené len pre tých muslimov, ktorí sa na neho dobrovoľne obrátia, a za štvrté, pri pochybení je možné odvolať sa na najvyšší súd v štáte. Nie je nutné ho hneď zavádzať, ale ak majú židia v niektorých štátoch Západu dlhé roky fungujúce súdy na základe náboženského práva halacha (pod kontorolou štátu a v rámci ním daných mantinelov), nie je dôvod pre hystériu, ale na racionálnu vecnú diskusiu.

Ale mnohí zo slovenských (aj českých) politikov a ich voličov sa tohto všetkého boja ako čert kríža. Mnohí z nich si svoju reputáciu postavili na štvaní proti muslimom a ich viere – ako napríklad šéf strany Sme rodina Boris Kollár. Len zmienka o makete minaretu či šarii ich dostáva do zúrivosti.

Čo by povedal na zavedenie práva šária v štáte (v obmedzenej a kontrolovanej podobe) najväčší posledný križiak, poslanec strany Sme rodina Milan Krajniak, o ktorom odídení poslanci hovoria ako o skutočnom lídrovi strany, kým Kollára označujú iba za mediálneho maskota? Neoficiálny líder strany Krajniak sa totiž v NR SR prihlásil do parlamentnej Skupiny priateľov Izraela. Na tlačovej konferencii po ustanovujúcej schôdzi skupiny hrdo čítal uznesenie v, ktorom vychvaľuje Izrael. Ak je Izrael našim novým vzorom a ten uznáva právo šaria, znamená to, že voliči Sme rodina sa majú pripraviť na zavedenie tohto práva aj na Slovensku?

A čo na to pani Anna Verešová, líderka Aliancie za rodinu, tvár referenda na ochranu rodiny a toho času poslankyňa za OĽaNO? Ako by sa jej páčilo tolerovanie mnohoženstva? A čo ďalší poslanci z OĽaNO, Richard Vašečka, Erika Jurinová, Veronika Remišová a Marek Krajčí? Tí všetci sa stali členmi Skupiny spojencov Izraela na pôde NR SR.

Nie je mi známe, že by poslanci OĽaNO mali islamofóbne vyjadrenia, ale vedia vôbec s akým štátom podpísali spojenectvo? Vedia to ich voliči? Ak s vylepšením postavenia islamu na Slovensku tak, ako je to v Izraeli, súhlasia, mohli by o tom hovoriť verejne, robiť osvetu a pomôcť tak znížiť mieru islamofóbie na Slovensku. Ak s tým nesúhlasia, možno by bolo lepšie zo spojeneckej skupiny s Izraelom vystúpiť. To by mali v každom prípade, pretože žiaden poslanec demokratického štátu by nemal byť spojencom režimu rasistického apartheidu, kolonizácie okupovaných štátov, či vojenskej diktatúry nad miliónmi civilných obyvateľov.

Páčilo by sa ďalšiemu členovi skupiny, bývalému ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi, zaviesť na Slovensku muslimské školy (v regulovanej podobe)? Nezabudnime ani na Františka Šebeja, jedného z najväčších obhajcov Izraela a zároveň jedného z tých, ktorí tu celé desaťročie pred utečeneckou krízou šírili islamofóbnu nenávisť.

Poslanci, ktorí sa zúčastnili ustanovujúcej schôdze Skupiny spojencov Izraela. Zdroj: Web NR SR.

Islam nie je strašiak, je to jedno zo svetových náboženstiev a má mať s nimi rovnocenné postavenie. Ak nie je možné súdiť kresťanstvo na základe rasistov z KKK a nie je možné súdiť judaizmus na základe izraelských osadníckych teroristov, potom nie je možné súdiť islam na základe teroru páchaného pod jeho značkou. Politici, ktorí to chápu, by mali nabádať svojich voličov k tolerancii a jasne sa vyjadriť proti xenofóbnej nenávisti.

Čo si má, však, volič myslieť o úprimnosti politikov ako sú Zeman, Krajniak či Šebej, ktorí na jednej strane práve robia z islamu strašiaka a pred voličmi sa tvária, že ich chcú chrániť pred neexistujúcou islamizáciou, no zároveň sú spojencami štátu, ktorý dáva islamu väčšie právomoci, než má katolícka cirkev na Slovensku? Čomu v skutočnosti títo politici veria a čo sa snažia presadzovať?

Aby nedošlo k omylu, Izrael nie je žiaden mierový ani tolerantný štát a k muslimom (ktorí tvoria väčšinu Palestínčanov) sa zďaleka nespráva vzorne. Naopak, v mnohých ohľadoch muslimov diskriminuje a utláča. Pravidelne na nich útočí v ich najsvätejšom mieste v Palestíne, v mešite Al-Aksa v Jeruzaleme, a podporuje ultra-pravicové organizácie, ktoré túto svätyňu chcú zbúrať. Tento rasistický řežim sa k Palestínčanom, muslimom aj kresťanom, správa obzvlášť brutálne a pravidelne ich vraždí na okupovaných územiach, ktoré neustále kolonizuje. Vyššie spomínané postavenie pre islam v štáte však zabezpečuje.

Ak stredoeurópski spojenci Izraela (z ktorých sú mnohí vyhlásení islamofóbovia) myslia svoje slová vážne, potom dlhujú svojim voličom vysvetlenie, ako majú rozumieť ich pochlebovaniu štátu, ktorého počet mešít sa za posledné tri desaťročia zvýšil päťnásobne, uznáva islamské školy a právo šaria. Pre mňa je takéto postavenie pre islam v štáte v zásade akceptovateľné. Ak je to akceptovateľné aj pre ich voličov, budem len rád. Musia o tom, však, najprv vedieť. Izrael nie je žiadnou hrádzou proti islamu. Je to rasistický, ultra-nacionalistický a militaristický štát, ktorému nerobí problém zabíjať civilistov a rozdúchavať nenávisť. Islam v ňom, však, má omnoho silnejšie postavenie, než by sa európskym islamofóbom páčilo.

Ďalšie info:

Palestínski kresťania – zabudnutá obeť okupácie

Multikulti Kanada: Inšpirácia alebo zlyhanie?

Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené

Ajatolláhovia z Tel Avivu alebo liberálna podpora rasizmu

Jediný demokratický apartheid

Teroristické začiatky Izraela

Jeruzalem v centre nepokojov

Demokraciou proti deťom

Osadníci útočia

Nenásilný odpor – nočná mora izraelskej armády

Od multikulturalizmu k interkulturalizmu

Databáza zdrojov o Palestíne