Udržiavať o Izraeli obraz pokrokovej liberálnej demokracie sa v nemalej miere darí vďaka jednostranne zaujatému pôsobeniu médií. Tie môžu obraz skutočnosti prekrútiť aj bez použitia veľkých lží. Stačí ak množstvo informácii iba nebadane vynechajú. Z jedného z najagresívnejších a najrasistickejších štátov sveta tak dokážu vyrobiť demokratickú oázu európskej kultúry.
Médiá sú plné agresívnych vyhlásení predstaviteľov Iránu či Hamasu o zničení Izraela či vymazaní z jeho mapy sveta a podobne. Izrael sa v porovnaní s nimi javí ako mierumilovný brániaci sa štátik. Ale čo ak to tak nie je? Čo ak vrcholní predstavitelia Izraela sú plní podobných agresívnych ideí, ktoré aj bez hanby verbalizujú, len sa to k prijímateľom správ v Európe a najmä na Slovensku cez mediálne kanály z neznámych dôvodov nedostáva? Pozrime sa na to, čo z mediálneho obrazu o novej izraelskej vláde chýba.
Už končiaca vláda Benjamina Netanjahua bola komentátormi označovaná za dosiaľ najpravicovejšiu v dejinách Izraela (nehovoríme o ekonomickej pravici, ale o extrémnom nacionalizme a militarizme). Jeho nová vláda tú starú v tomto smere ešte prekonáva. Jednak sa Netanjahu zbavil stredo-ľavých strán, no sú to konkrétne mená ľudí vymenovaných za ministrov, čo vyvoláva najväčšiu hrôzu.
(Foto: Wikimedia)
Už hneď informácia o prvom mene bola desivá. Keď vyšlo na javo, že ministerkou spravodlivosti bude Ajelet Šaked, poslanec opozicneho Sionistického tábora to okomentoval slovami: “To je ako dať hasičskú a záchrannú službu pyromaniakovi”. Šaked je totiž jednou z najextrémistickejších političiek v Izraeli. Preslávila sa najmä facebookvým statusom, v ktorom vyzvala na genocídu Palestínskeho národa. Nevolala iba po zničení militantov či Hamasu, ale celých miest, vrátane žien a detí, pretože podľa nej celý palestínsky národ je nepriateľ. Okrem tohto statusu veľa vody v politike nenamútila, ale aj to stačí k tomu, aby sme nahliadli do jej chorého mentálneho sveta. Našlo sa v ňom aj toto:
“Toto nie je vojna proti teroru, ani vojna proti extrémizmu a dokonca ani vojna proti Palestínskej samospráve. Aj toto sú spôsoby ako sa vyhnúť realite. Toto je vojna medzi dvoma národmi. Kto je nepriateľom? Palestínsky národ.”
Ďalej zafilozofovala: “Vo vojnách je nepriateľom zvyčajne celý národ vrátane starých ľudí a žien, jeho miest a dedín, jeho majetku a infraštruktúry.”
Ako vysvetľuje logiku týchto odvážnych tvrdení? “Za každým teroristom stoja desiatky mužov a žien, bez ktorých by nemohol páchať teror.” Takto nacisti ospravedlňovali vypaľovanie a vystrieľanie celých slovenských dedín počas SNP. Partizáni by bez pomoci dedinčanov nemohli prežiť a bojovať, preto bolo treba vyhladiť celé dediny. Logika nacistov.
Túto dámu Netanjahu poveril riadením ministerstva SPRAVODLIVOSTI. Tým sa to však iba začalo. S každým ďalším menom bolo čoraz jasnejšie, že toto nie je výnimka, ale pravidlo.
V Izraeli sa demonštrácie rasistov proti imigrantom z Afriky konajú už niekoľko rokov. Na rozdiel od Slovenska sa k týmto rasistom pridávajú aj vládni politici, ministri a poslanci parlamentu. Na jednej takej demonštrácii v Tel Avive vystúpila s prejavom aj politička Miri Regev. V ňom afrických imigrantov (medzi ktorými sú aj kresťania) nazvala “rakovinou”. Po tejto demonštrácii izraelskí rasisti podnikli nájazd na štvrť Afričanov v Tel Avive, kde ich fyzicky napádali, rozbíjali ich obchody a autá.
Jej slová vyvolali vo verejnosti nevôlu a krátko na to vydala ospravedlnenie, ktoré však nebolo adresované Afričanom, ale obetiam holokaustu a onkologickým pacientom, ktorí sa ozvali, že sa ich jej slová o rakovine dotkli. Zaklincovala to nakrútením videa, v ktorom sa síce ospravedlňuje, ale zároveň obhajuje svoje slová, a v ktorom hovorí “v žiadnom prípade som ich neprirovnala k ľuďom”.
Tejto lejdy, ktorá je z tej istej strany Likud ako premiér, Netanjahu v novej vláde pridelil post ministerky KULTÚRY.
(Foto: Wikimedia, Natisabu)
Tajomníkom ministra obrany zasa spravil rabína Eliho Ben-Dahana, ktorý o Palestínčanoch povedal, že “nie sú ľuďmi”, ale “beštiami”, a tiež sa blisol myšlienkou, že “židia majú vyššiu dušu ako nežidia”. Tento džentlmen bude okrem postu tajomníka šéfovať aj úradu okupačnej správy, ktorý vládne nad miliónmi palestínskych civilistoch zbavených volebného práva a ostatných občianskych a ľudských práv.
Za ďalšieho ministra nominoval Naftaliho Benneta, lídra ultra-pravicovej strany Židovský dom, ktorý ešte ako minister hospodárstva povedal, že v živote “zabil veľa Arabov a nevídi v tom žiaden problém”. Vie sa o ňom tiež, že niesol nemalý diel zodpovednosti za masaker z roku 1996, kedy sa ako vojak spolpodieľal na bombardovaní útulku OSN v libanonskej Qane. Izraelskí vojaci vtedy “omylom” zabili okolo sto civilitov, z ktorých polovica boli deti. Tomuto pedagógovi Netanjahu pridelil ministerstvo ŠKOLSTVA. (Zdroj tu a tu.)
Ďalšou vysokopostavenou političkou bude Cipi Hotovely, veľká odporkyňa dvojštátneho riešenia, teda vytvorenia Palestíny popri Izraeli, čo je podmienka pre mierovú dohodu, a zároveň fanúšička budovania kolónií v Palestíne. To by nebolo nič mimoriadne, núdza o politikov s nepriateľským nastavením voči Palestíne v izraelských vládach nikdy nebola. Táto sa však netají obdivom k rasistickej organizácii Lehava, ktorej hlavnou misiou je brániť ľúbostným vzťahom medzi Arabmi a Židmi. Zmiešaným arabsko-izraelským párom sa vyhrážajú a napádajú. Zistilo sa dokonca, že za nedávnym podpálením spoločnej arabsko-židovskej základnej školy stoja členovia Lehavy.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
(Foto: Wikimedia, Eman)
Túto organizáciu pani Hotovely pozvala priamo do izraelského parlamentu, aby poslancom prednášala o svojej činnosti. Z pozície podporedsedkyne vlády sa táto humanistka bude venovať zahraničnej politike, hoci formálne post ministra zahraničia zostáva v rukách premiéra. Aj ona je členkou Netanjahuovej strany Likud.
Na poste ministra obrany v novej vláde premiér ponechal Mošeho Jaalona, ktorý túto funkciu zastával aj v tej predchádzajúcej. Tento “mierový aktivista” ani nie dva mesiace po voľbách verejne vyhlásil, že v ďalšej vojne proti Libanonu budú zabíjať civilistov, vrátane detí v rodinách. Ďalej tiež pohrozil, že Izrael môže v budúcnosti proti Iránu pristúpiť k tomu čo USA urobili v Hirošime a Nagasaki.
Okrem týchto agresívnych a nenávistných vyjadrení a skutkov, si môžete prečítať vyjadrenia ďalších ministrov, v ktorých otvorene dávajú na javo svoj odpor k Palestínčanom, neochotu umožniť vytvorenie palestínskeho štátu a uzavrieť s nim mier. Námatkovo vyberám:
“Všetci sme proti palestínskemu štátu, o tom niet pochýb” (Silvan Šalom, minister vnútra),
“Niet miesta pre palestínsky štát. Nie v dočasných hraniciach a ani v žiadnej inej konfigurácii.” (Zeev Elkin, minister imigrácie),
“Rezolútne odmietam založenie palestínskeho štátu na mieste, kde sa narodil náš národ.” (Ofir Akunis, minister bez portfólia)
Z celkového počtu 21 ministrov podobné výroky proti mieru s Palestínou vyslovili až osemnásti.
Najčerstvejším výsledkom tohto neustáleho štvania proti Palestínčanom (o tom viac tu, tu a tu) ako aj laxného prístupu k páchateľom násilia voči nim (o tom viac tu, tu, tu a tu) je aj piatková tragédia, pri ktorej židovskí osadníci upálili jeden a pol ročné bábätko v jeho dome a jeho štvorročnému bratovi mame a otcovi spôsobili vážne popáleniny. Slovné odsúdenie tohto teroristického činu tými istými izraelskými politikmi, ktorí túto kultúru nenávisti už desaťročia živia, je urážkou inteligencie. Tí istí ľudia, ktorých dlhodobou politikou je dehumanizácia Palestínčanov, kolonizácia ich pôdy (o tom viac tu, tu, tu a tu) a podpora ich zabíjania, tí istí, ktorí len pred pár dňami schválili výstavbu ďaľších stoviek bytov pre osadnikov, sa nemôžu zrazu tváriť, že sú šokovaní, že im je ľúto a že odsudzujú, ak zároveň nejavia známky toho, že svoju agresívnu okupačnú a koloniálnu politiku chcú zastaviť. To je veľmi lacné.
Len deň pred upálením palestínskeho dieťaťa vyššie spomínaná podporedsedkyňa vlády pre zahraničné záležitosti, pani Hotovely, bola navštíviť jednu z notoricky známych extrémistických osád, kde kolonistom vyjadrila podporu. Osada Bejt El (čo v slovenčine znamená Dom Boha) sa dostala do centra diania kvôli verdiktu izraelského najvyššieho súdu, v ktorom dve osadnícke budovy v nej označil za ilegálne postavené na súkromnej palestínskej pôde a nariadil ich zbúrané. To vyvolalo obrovnskú vlnu pobúrenia medzi nacionalistickými Židmi a viacerí vládni politici (aj zo zozanmu vyššie) im prišli osobne do osady vyjadriť podporu.
Podpredsedníčka Hotoveli sa zúčastnila ceremónie položenia základných kameňov nových dvoch budov na tej istej palestínskej pôde. Pri tej príležitosti uistila kolonistov, že vláda podporuje rozširovanie osád: „Táto vláda robí saltá vo vzduchu, aby dovolila tomuto nádhernému projektu pokračovať“. Potešila ich aj vyhlásením, že „nepriateľ je každý, kto chce vykoreniť židovské osady.“ O niekoľko hodín neskôr palestínske batoľa horelo v plameňoch zapálených osadníkmi.
Zhrňme si to. Nová izraelská vláda je plná politikov známych tým, že sú proti mierovému riešeniu s Palestínou, že podporujú pokračovanie koloniálnej nadvlády nad miliónmi civilistov zbavených svojich práv. Sú tiež známi výrokmi, v ktorých volajú po genocíde Palestínčanov, popierajú ich ľudskosť a nazývajú ich beštiami, a obhajujú zabíjanie Arabov, vrátane deti. Spolupracujú s rasistickými organizáciami a prirovnávajú Afričanov k rakovine. Sú medzi nimi aj členovia strany premiéra Netanjahua, Likud. Tieto verejne vyjadrované postoje sú navyše potvrdzované uplatňovaním rasistickej politiky v praxi, každodenným štátom riadeným násilím a opakujúcimi sa masakrami.
Roky počúvame o tom, že jedným z dôvodov pre podporu Izraela, je skutočnosť, že Hamas neuznáva Izrael a že ho chce zničiť. Tu jednoznačne vidíme, že ani izraelskí vládni predstavitelia neuznávajú a ani nechcú uznať Palestínu a volajú po jej ničení. Keby išlo len o slová bolo by toto skóre vyrovnané. Izraelské vlády však svojimi skutkami reálne ničia Palestínu. Deň za dňom Palestínčanom búrajú domy, vyháňajú ich z ich zeme, osídľujú ich pôdu agresívnymi izraelskými kolonistami a nechávajú ich už takmer pol storočia bez občianskych a ľudských práv. Len minulé leto Izrael zmasakroval okolo 2200 ľudí v Gaze, z ktorých väčšinu tvorili civilisti. Izrael v nepriateľstve voči Palestíne je na tom omnoho horšie. Ak by postoj obhajcov Izraela stál na faktoch a argumentoch, musel by byť opačný.
Mediálny obraz o mierumilovnom, pokrokovom a liberálnom Izraeli je umelá, od reality odtrhnutá fikcia, ktorej úlohou je zabezpečiť mu podporu v páchaní jeho zločinov. Nová izraelská vláda svetu nehanebne ukazuje to, čo Palestínčania vedia už dlho, že izraelský režim je postavený na rasizme a vojenskej nadvláde a že o mier s nimi nemá záujem. Kým sa izraelskí lídri pretvarovali, že sú osvietení demokrati, jeho podporovatelia vo svete sa mohli tváriť, že nevedia aká je pravda. Pri súčasnej vláde plnej vojnuchtivých rasistov to už nebudú môcť.
Obhajcovia Izraela sa bránia obvineniu, že uplatňujú dvojaký meter: prísny a tvrdý voči Palestínčanom a benevolentný a mäkký voči Izraelu. Ak nepriateľské výroky a skutky Hamasu voči Izraelu oprávňovali uvalenie sankcií, zbrojného embarga, blokády a ťažkého bombardovania miest plných civilistov, bude teraz, keď už vieme, že Izrael je vinný z podobných výrokov a skutkov, oprávnené uvaliť sankcie, zbrojné embargo a blokádu aj na neho? Bude oprávnene podrobiť Tel Aviv dvojmesačnému ťažkému bombardovaniu?
Ak obhajcovia izraelskej politiky vyznávajú ideu rovnosti ľudí a nerobia rozdiely medzi ľuďmi na základe rasy, etnicity či vierovyznania, ich odpoveď by mala znieť “áno”. To by bol rovnaký meter. Ak znie “nie”, mali by konečne priznať svoj implicitný rasizmus, v ktorom hodnota života obyvateľa Západu (a Izraela) je väčšia ako hodnota života ostatných? To by ale znamenalo, že sa od šéfa okupačnej správy, ktorý o Palestínčanoch povedal, že nie sú ľuďmi, principiálne nelíšia.
Sedieť na dvoch stoličkách naraz sa donekonečna nedá. Raz si budu medzi rasizmom a principiálnou rovnosťou ľudí musieť vybrať. A kým si jednoznačne nevyberú druhú možnosť, biľagu, že podporujú zločinný rasistický režim, sa nezbavia.
Viac o nenávistnej atmosfére vytváranej premiérom Izraela a jeho vládou sa dočítate aj v ďalšom článku.
Článok môžete podporiť hlasom na vybrali.sme.sk.
Súvisiace články:
Zabíjať palestínskych civilistov je v Izraeli dovolené
Nenásilný odpor – nočná mora izraelskej armády
Celá debata | RSS tejto debaty